Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Ján Košturiak

Intelektuálny incest

18.12.2011 | Ján Košturiak

Ekonomickí experti a monokultúra ich riešení nás zničia

  • Tlačiť
  • 83

Zdá sa mi, že ľudstvo trpí monokultúrou v spôsoboch vzdelávania a riešenia rôznych situácii v podnikoch aj v ekonomike. Celý svet sa kedysi učil ekonomiku podľa Samuelsona, dnes sa stále učí marketing podľa Kotlera alebo strategický manažment od Portera. Porter nám vnucuje trade offs, podobne ako politici umenie kompromisu. Umenie však nie je v kompromise (dočasné riešenie typu prehra – prehra), ale v jeho prekonaní tak, aby riešenie splnilo obe protichodné požiadavky (trvalé riešenie typu výhra – výhra). Nič proti velikánom manažmentu a ich bestsellerom, ale kde sú alternatíve školy a názory? Aj Brazília, Čína alebo India dnes učia manažment a ekonomiku rovnako ako USA alebo Nemecko. Keď sledujem diskusie keynesiáncov a hayekovcov, tak si kladiem otázku, čo nové vymysleli oni sami v ostatných rokoch?

Mnohé podniky sa ešte aj v dnešnej dobe snažia zavádzať takzvané “najlepšie praktiky – best practices”, ktoré vznikli pred desiatkami rokov a ich kopírovanie vedie k tomu, že sa všetci používajú rovnaké metódy a riešenia. Okrem toho, že sa takto stierajú odlišnosti a konkurenčné výhody, je táto monokultúra myslenia nebezpečná aj v tom, že nemáme alternatívy, keď sa ukáže jej nefunkčnosť. Jim Collins napíše bestseller o tom, ako sa z dobrých firiem stávajú skvelé a zabudne pritom, že množina skvelých firiem je oveľa širšia a existujú v nich aj iné prvky ako popisuje jeho výskum. Po čase sa ukáže, že ani skvelé firmy nie sú také skvelé, ako sa písalo v ružovej knižnici manažmentu a celá bublina spľasne. Jima Collinsa však opakujú opičky ešte dlhé roky bez toho, aby rozmýšľali na tým, čo vlastne napísal.

Mám niekedy možnosť zúčastňovať sa rôznych obhajob doktorandských prác a vidím, ako sú študenti nutní k tomu, aby odpisovali, citovali a preberali názory svojich školiteľov a iných autorít. Nazval som to intelektuálny incest. Vlastný a kritický názor je zakázaný, každé vybočenie z mainstreamu vytláča autora na okraj “vedeckej” komunity. Rôzne akreditačné komisie dohliadajú na to, aby sme všade na svete učili rovnaké veci rovnakým spôsobom. Chápem, že lekár alebo inžinier musí mať presne definovanú svoju profesiu. Nechápem však, prečo sa potláčajú alternatívne pohľady a diverzita riešení. Celá príroda je postavená na rôznorodosti a aj v našich podnikoch a ekonomike budeme potrebovať hľadať úplne iné spôsoby riešenia aké sú v učebniciach. Budeme musieť hľadať svoju vlastnú cestu.

Ekonomický samouk John Maynard Keynes zomrel v roku 1946. Pripomeňme si, že v tomto období neexistovala ekonomika služieb, automatizácia, internet, globalizácia a mnohé ďalšie prvky súčasnej ekonomiky. Jeho vytrvalí žiaci nás dodnes otravujú hlúposťami o nakopávaní ekonomiky. Nakopnúť (do správnej časti tela) by sme mali hlavne politikov a finančníkov z bánk, ktorí spôsobili naše súčasné problémy. Banky pomáhajú politikom a politici bankám. Výsledkom je, že takmer každý desiaty človek nebude schopný splatiť svoje dlhy.  Za chyby bánk platia štáty a ich občania a za chyby politikov zase banky. Dokonalá súhra. Tí, ktorí spôsobili súčasný stav, sa ho pokúšajú riešiť. Nástrojmi, ktoré nás priviedli tam, kde sme. Je to rovnaké, ako keby sme liečili alkoholika tak, že by sme mu požičiavali peniaze na ďalšie fľašky. Už im chýba do koalície len tretí partner – armáda. Nereálne? Pred pár týždňami vítal Ben Bernanke z FEDu vracajúcich sa amerických veteránov.

Všade na svete sa učia rovnaké teórie a alternatívne názory sú arogantne vytláčané na okraj. Väčšina súčasných makroekonómov usilovne cituje autority, ktoré žiadnymi autoritami nie sú, analyzujú minulosť a budúcnosť hľadajú v kĺzavých priemeroch. Aj priemerne vzdelaný údržbár vo fabrike vie, aké nebezpečné je používanie aritmetických priemerov ale makroekonómovia projektujú svoje forecasty a štátne rozpočty na podobných nezmysloch. Minister financií čaká na vyjadrenie nejakej agentúry, aby povedal do sveta percento rastu. Agentúra je na tom podobne ako on – nemá ani poňatia, čo sa deje a čo sa bude diať. Je vlastne úplne jedno, čo vytrúbia do sveta, lebo sa pár mesiacov to aj tak budú meniť. Povedal niekto ľuďom v tejto krajine, že schválený rozpočet Slovenska na rok 2012 je bez ďalšieho zadlžovania cestou k bankrotu?

Predstavte si, že by sme riadili naše podniky tak, že by sme mali iba spätné zrkadlo, v ktorom by boli naše minulé finančné výsledky. V ekonomike je to ešte horšie. Používajú sa indikátory, ktoré sú nezmyselné a nepravdivé. Čo má spoločné HDP s rastom ekonomiky, životnej úrovne a zamestnanosti? Nič. HDP odráža finančné transakcie, ktoré nemusia tvoriť žiadnu hodnotu ani pracovné miesta. Keď bude celé Slovensko rok posielať SMSky, tak porastie HDP, ale nepribudne ani jedno pracovné miesto a nevytvorí sa žiadna hodnota, podobne ako pri finančných špekuláciách alebo nákupoch domácností za pôžičky, ktoré nikdy nebudú splatené. Namiesto HDP treba začať merať ukazovateľ, ktorý vyjadrí skutočnú pridanú hodnotu vytvorenú v ekonomike v danom čase.

Miera nezamestnanosti je podobný nezmysel, pretože jej udržiavanie na určitej  úrovni je dosahované vyraďovaním nezamestnaných z evidencie. Lepším ukazovateľom by bolo porovnanie počtu zamestnaných k celkovému počtu práceschopného obyvateľstva. Ak sa dnes miera nezamestnanosti v USA pohybuje okolo  8-9%, tak tento ukazovateľ bol v roku 2000 okolo 65% a dnes a blíži k 57%. Nezamestnanosť teda kontinuálne rastie a podobný trend je vo všetkých vyspelých ekonomikách.

Úlohou bánk bolo kedysi investovanie do podnikov a urýchlenie ich rozvoja. Dnes banky investujú do zadlžovania ľudí a špekulácii s akciami firiem. Nechápem, prečo nám analytici oznamujú rast alebo pokles akcií na burze ako indikátor zlepšovania alebo zhoršovania ekonomiky. Tieto čísla nemajú so skutočným stavom ekonomiky nič spoločné, ale vyjadrujú iba výsledky špekulácii. Ak idete na konské dostihy a stavíte si 100 Euro na koňa, to predsa nie je žiadna investícia. Neinvestovali ste ani do koňa, ani do stajne, ani do jazdca. Vsadili ste na výhru alebo prehru. O tomto hovoria grafy hazardných hráčov na burze, ktorých činnosť nemá s reálnou ekonomikou nič spoločné. Výnimkou sú hodnoty IPO pri prvotnom uvedení akcií na trh.

Väčšina ľudí si neuvedomuje, že dnes prebieha transformácia ekonomiky, podobne ako to bolo pri prechode od agrárnej spoločnosti k industriálnej, alebo v 50. rokoch, keď sa menila priemyselná spoločnosť na spoločnosť služieb. Zvyšovanie produktivity práce vytláča pracovníkov z daného oboru. V minulosti sa pracovné pozície presunuli z poľnohospodárstva do priemyslu a neskôr z priemyslu do služieb. Dnes sa automatizujú služby a rozbieha sa systém samoobsluhy (self service). Nevzniká však žiaden sektor, ktorý by mohol týchto pracovníkov absorbovať tak, ako to bolo v minulosti. Politici môžu týchto ľudí zamestnať v štátnom sektore (nezamestnaní sú vlastne zamestnanci štátu), podobne ako mnohé iné profesie, ktoré však nevytvárajú hodnotu, ale spotrebovávajú peniaze. Ukazuje sa, že štátny sektor dokáže financovať možno 15-17% pracovnej sily, ale pri ďalšom  raste zamestnaných v štátnom sektore začína štát kolabovať a vznikajú dlhodobé deficity štátnych rozpočtov. K tomu treba pripočítať demografický vývoj vo vyspelých krajinách, kde pribúdajú starí a ubúdajú mladí.

"Keby nás mali napadnúť Marťania – táto recesia by skončila do 18 mesiacov. A keby sa ukázalo, že Marťania neexistujú, bolo by to jedno – už by nám bolo lepšie.“

Toto nie je rozhovor dvoch pacientov v psychiatrickej liečebni, ale diskusia Paula Krugmana s Kennethom Rogoffom. Áno, toho Krugmana, ktorý v predvečer vypuknutia hypotekárnej krízy tvrdil, že  sa nič nedeje a ceny nemovitostí v USA budú rásť. Alfred Nobel sa určite obracia v hrobe, kto nosí cenu s jeho menom.

Alebo iná komická scénka - Larry Summers a znovu Paul Krugman:

Stačí opraviť “magneto” (nedostatočný dopyt, analógia s alternátorom v automobile) a automobil (ekonomika) zase bude fungovať.

Toľko nositelia Nobelových cien. A čo nám odkazujú politici? Blázon, ktorý stláča v parlamente tlačidlá podľa zadania svojich akcionárov si nepraje, aby tam boli poloblázni. Chápem ho – poloblázni by mohli niekedy použiť svoj vlastný rozum a stlačiť iné tlačidlo. Skúste ísť za ministrom financií a predložte mu on line riešenie na likvidáciu dočasných faktúr a únikov DPH. Alebo obchodovanie s liekmi. Takéto riešenia existujú a fungujú. Viete, čo urobí? Pôjde sa opýtať svojich akcionárov a tí mu tento návrh otrepú o hlavu. Ak náhodou návrh prejde, tak len pre menšie firmy. Krstní otcovia predsa nemôžu strádať. Veci sa ale zmenia. Ľudia raz pochopia, že politické strany a ich stranícka disciplína sú vlastne iba dobre organizované zločinecké skupiny. Nielen u nás, ale všade na svete. V americkej ústave nie je o politických stranách ani jedna veta (niekoľko úvah na túto tému je tu).

Sledujem niekedy diskusie o riešení finančnej krízy v Európe. Vystupujú často mladí ľudia, ktorí majú za sebou štúdiá a stáže na zahraničných školách a robia rôznych expertov, poradcov a analytikov. Používajú cudzie slová, sú dobre zorientovaní v grafoch a štatistikách, veľmi dobre rozumejú minulosti a o budúcnosti nemajú ani potuchy. Keď im niekto povie, že stimulácia rastu a zasahovanie politikov do ekonomiky sú zlé riešenia, vyhrážajú sa nám vojnami a depresiami. Svojich oponentov nazývajú demagógmi a ja ich na oplátku zase volám rýchlokvašákmi. Odkiaľ títo mladíci, nosiaci v hlavách ekonomické encyklopédie, berú toľko sebavedomia?

Keď rodina míňa viac ako zarába a presane platiť, tak jej vypnú elektriku, zastavia účty a zbehnú sa exekútori. Podobné veci sa dejú keď neplatí živnostík dane, alebo firma nie je schopná pokryť svoje fixné náklady. Keď sa rovnaké veci dejú na úrovni štátov, tak počúvame nové slovíčka o potrebe stimulácie, stabilizácie, upokojenia, eurovaloch a palebnej sile. Keď sa ich spýtate, čo je to palebná sila a odkiaľ pochádzajú obrovské sumy do eurovalu, tak hovoria, že to ešte nie je jasné. Problémy sa odsunuli do budúcnosti a môžu sa objaviť o mesiac, o rok alebo o dva. Bude ďalší summit , ďalšie podivné výrazy a finančné garancie pripomínajúce zapáchajúce deriváty. Nech sa chlapci hrajú, povedal by si človek, keby sa to netýkalo nás všetkých.

Problém je však podľa mňa ešte väčší. Rád by som vedel, akú firmu títo experti vybudovali a viedli, aký výsledok v nej dosiahli, čo konkrétne, okrem rozprávania, už urobili. Mám pocit, že začali študovať Keynesa už v materskej škole, oháňajú sa citátmi a všetko majú naštudované. Problém je v tom, že ich pohľad na svet je iba z jednej perspektívy, ktorá súčasné problémy určite nevyrieši. Môžeme prelievať peniaze medzi rôznymi válovmi a nazývať to palebnou silou. Je to len zastieranie skutočných príčin a neriešenie podstaty. Ako keby ste chodili k lekárovi, ktorý vám bude dávať rôzne lieky proti bolesti ale vôbec nerozumie vášmu organizmu.

Európa je celá prehnitá – od rozkladu rodiny a demontáže kresťanských hodnôt, cez dlhodobé žitie nad pomery – od jednotlivca, cez celé krajiny, až po centrálu v Brusseli. Zlá demografia, negatívny postoj k práci a učeniu sa, obrovská byrokracia a nespravodlivosť, dotácie, stimuly, korupcia. Toto všetko ničí stále menšiu skupinu ľudí, ktorí chcú dnes ešte podnikať, vymýšľať a vytvárať nové veci, tvoriť skutočné hodnoty a normálne žiť. To, čo riešia súdruhovia na summitoch a čo potom rozoberajú v médiách ich poradcovia, je len následok – nie príčina. Lenivosť, príživníctvo, táranie namiesto práce, hromady papiera namiesto skutočnej akcie – toto je dnešná Európa. Áno, priznajme si, že je to výsledok dlhodobej degenerácie  a nie iba posledných rokov. Otázkou je, či je tento systém ešte reformovateľný, alebo bude musieť prísť skutočný “veľký tresk.” Čo sú nám platní špecializovaní experti so svojimi citátmi ekonomických teórii a grafmi? Niekedy sa ma posmešne pýtajú, či chcem spájať ekonomiku s teológiou a financie s morálkou. Nuž páni, keby si to prepojili vo svojich teóriách a praxi vaši učitelia, možno by sme dnes nepotrebovali toľko zbytočných ekonomických táranín a summitov.

 

  • Tlačiť
  • 83

Ján Košturiak

Ján Košturiak
  • Počet článkov: 30
  • Priemerná čítanosť: 7482
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Pracovník spoločnosti IPA s.r.o., www.ipaslovakia.sk, www.kosturiak.com

Ján Košturiak

Ján Košturiak
  • Počet článkov: 30
  • Priemerná čítanosť: 7482
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Pracovník spoločnosti IPA s.r.o., www.ipaslovakia.sk, www.kosturiak.com

Kalendár sa načítava...