Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Ján Košturiak

Amatéri a profesionáli

05.08.2013 | Ján Košturiak

Sú amatéri, ktorí robia profesionálnu prácu a sú aj profíci, ktorí nerobia nič a berú za to peniaze.

  • Tlačiť
  • 17

Slovo amatér sa často používa na označenie človeka, ktorý svoju prácu robí nekvalitne, povrchne, alebo poriadne nerozumie problematike, ktorej sa venuje. Za profesionála zase považujeme človeka, ktorý je vynikajúci odborník, robí svoju prácu perfektne a dosahuje v nej výsledky na úrovni svetovej špičky. Rozdiel medzi amatérmi a profesionálmi je však aj v tom, že profesionáli za svoje výkony dostávajú peniaze, majú pre svoju činnosť vytvorené vhodné podmienky a nemusia chodiť do druhého zamestnania, aby si zarobili na živobytie. Amatéri teda robia svoju prácu vo voľnom čase, z nadšenia a z lásky. Profesionáli sa svojej činnosti venujú naplno, nadšenie a lásku kombinujú s peniazmi. Mohli by sme hľadať aj ďalšie rozdiely medzi amatérmi a profesionálmi – amatér napríklad nemá diplom v danom obore (u hercov sa takýto amatér kedysi volal ochotník).

Profesionáli / Stano Lajda

Obrázok: Stano Lajda

Keď amatéri porážajú profesionálov

Pozrime sa na niktoré správy z médii. Profesionál - cyklistická legenda sa priznáva z dopingu. Čo je ešte horšie, zdá sa, že v pelotóne vtedy brali doping takmer všetci. Vzniká dojem, že on vlastne vyhral objektívne, pretože bol najlepší zo všetkých nadopovaných. Profesionáli v automobilke BMW menia informačný systém a tisíce zákazníkov čakajú týždne a mesiace na náhradné diely. Ako za socíku. O otrasnom servise tejto značky by som mohol napísať celú knihu. Už im zostali len prémiové ceny.

Ja, amatér, upozorňujem po páde z bicykla, profesionálku v nemocnici, že mám asi poškodenú kľúčnu kosť. „Vy ste lekár?“ pýta sa ma. „Tak sa nestarajte, ja viem, čo mám röntgenovať“, reaguje na moju negatívnu odpoveď. Škoda že nie som lekár, mohli prísť na moju vykĺbenú kľúčnu kosť o dva dni skôr.

Profesionáli programujú operačný systém s oknami, ktorý je taký pomalý, že môžete pri ňom čítať knihu. Študentovi Linusovi Torvaldsovi vadili drahé operačné systémy a vytvoril svoj vlastný. Nazval ho Linux a dal ho v zdrojovom kóde na internet – dostupný pre všetkých. Dobre platení experti vyvíjali encyklopédiu Encarta a dobrovoľníci vytvorili úspešnejšie riešenie – Wikipédiu. Sú stovky príkladov, keď dobrovoľníci a „amatéri“ vytvorili lepšie riešenia ako tí, ktorí za to brali peniaze (zámerne nepoužijem slovo profesionáli). Daniel Pink vo svojej knihe Drive hovorí o troch hlavných motivačných faktoroch – slobode, majstrovstve a zmysle. Koľko slobody, majstrovstva a zmyslu nachádzajú ľudia v niektorých veľkých korporáciách? A aký rozdiel je tam, kde ľudia objavili rozdiel medzi svojim zamestnaním a povolaním.

Unudení profíci a nadšení amatéri

Čítam o potetovaných futbalistoch, ktorí sa opíjajú, vozia sa v drahých autách za prostitútkami a nechávajú sa podplácať, podobne ako rozhodcovia, funkcionári a ďalší „profesionáli“ v skorumpovanom cirkuse. Zdá sa mi, že podobní „profesionáli“ dnes riadia celé nadnárodné zoskupenia a štáty v nich. Väčšia z nich by si len ťažko hľadala normálnu prácu v poctivom remesle alebo podnikaní. Ich profesionalita sa meria schopnosťou „profesionálne“ tárať nezmysly. Dvíhajú ruky za nezmysly, ktorým ani sami neveria. Keď sa ich spýtate prečo, tak zistíte, že od ich „lojality“ závisia trafiky, v ktorých pracuje takmer polovica ich rodiny. Koľko peňazí vyberá od nás štát a platí za ne „profesionálov“, ktorí vymýšľajú nové formuláre, osvedčenia, kolky a  unudene sa na nás pozerajú spoza okienka na úrade? Mali by riešiť napríklad sociálne, zdravotné alebo školské problémy ale neriešia – pretože väčšinou nevedia, nechcú a niekedy ani nemôžu, lebo musia riešiť agendu svojich sponzorov.

Na druhej strane sú „amatéri“, napríklad ľudia ako Marián Kuffa, Antonio Srholec, Ferko Smelý, Vladimír Maslák – kňazi, ktorí dokázali vyriešiť problémy stoviek ľudí so zložitými osudmi. Dali im strechu nad hlavu a prácu. Andrej Kiska, Anna Verešová, Róbert Braciník alebo Ivan Leitman riešia problémy inej skupiny ľudí, ktorých rodiny postihlo nešťastie a vytvorili vlastné projekty Dobrý Anjel, Áno pre život alebo Náruč. Sú aj podnikatelia, ktorí sa rozhodli riešiť problémy učiteľov a základných škôl – napríklad Stano Boledovič, Peter Paľaga, David Králik a ďalší. Minister sa zatiaľ asi zdržuje na svojej planéte vedomostí.

Profesionalita je poctivosť

Robia prácu namiesto „profesionálov“ – nie pre peniaze a teplé miestečka, ale preto lebo vedia, že to robiť treba. Existuje veľa amatérov v oblasti umenia, kulinárstva, alebo rôznych remesiel, ktorí majú lepšie výsledky ako niektorí profesionáli. Priznajme však, že existujú aj opačné prípady. Špičkovým fotografom ubúda práca, lebo niektorí majitelia digitálnych fotoaparátov si myslia, že sú experti na fotografovanie. Svoje by možno vedeli rozprávať aj iní umelci, ktorí prichádzajú o prácu vďaka novým technológiám v rukách amatérov. Poznám výborného maliara, ktorý sa musí obracať aby uživil svoju rodinu. Jeho spolužiak, ktorý nevedel maľovať a skončil školu len vďaka pomoci spolužiakov, je dnes veľký boháč. Robí extravagantné „umenie“ pre snobov, ktorí umeniu síce nerozumejú, ale dobre platia.

Brat Mariána Kuffu, Štefan, nedávno spomínal príhodu, ako budovali farmu v Žákovciach. Chlapi išli s autom do tehelne a podarilo sa im naložiť o jednu paletu viac. Tešili sa, že sa im podarilo „zohnať“ (slušné slovo, ktorým sa na Slovensku niekedy nahrádza slovo kradnúť) jednu paletu zadarmo. Pán farár ich však nepochválil a poslal ich nezaplatenú paletu vrátiť. Šéf tehelne bol z tohto skutku poctivosti taký prekvapený, že nechal naložiť celé auto tehlami a poslal ho zdarma na výstavbu farmy v Žákovciach. A niekto hovorí, že poctivosť sa nevypláca. Profesionalita je poctivosť.

Za čo vlastne platíme profesionálov v tejto krajine?

Ukazuje sa, že amatéri vedia riešiť veci v našej krajine lepšie ako „profesionáli.“ Ochraňujú prírodu, strážia spravodlivosť, opravujú staré pamiatky, pomáhajú školám a nemocniciam, vytvárajú pracovné miesta a bránia občanov pre „profesionálnymi úradníkmi“, ktorí toto všetko majú na starosti. Môj kamarát pracuje s manželkou celý život v oblasti gastronómie. On vedie reštauráciu a jeho žena varí. Baví ich to a robia svoju prácu výborne. Rozhodli sa, že si postavia malý penzión. Roky chodili za starostom, aby dostali stavebné povolenie. Keď mal pred voľbami starosta dobrú náladu, tak ho dostali. Dnes je už iný starosta, ale trápia sa s kolaudáciou. Oni chcú podnikať a platiť dane a úradníci s tabuľkami kontrolujú, či správne namontovali na toalete madlo pre invalidov. Koľko ľudí v tejto krajine chce podnikať, poctivo pracovať, vedia sa postarať o svoju rodinu a možno by zamestnali aj niekoľkých ľudí. Nikto z nich však nie je expert na európske predpisy, napísané ľuďmi, ktorí nikdy nepodnikali. A všemocní úradníci sedia so svojimi razítkami v nedobytných dverách s úradnými hodinami. Nedávno som sa snažil dostať do sociálnej poisťovne. Bola minúta po druhej hodine, dvere sa zatvorili, ale ja som sa ešte prešmykol. Vrátnik sa na mňa rozkričal, že končia, čo si to dovoľujem otravovať tak neskoro popoludní.

„Hanbím sa za to, čo robím, aj ja by som rád robil poriadnu robotu,“ hovorí mi úprimne policajt, ktorý ma nachytal za 20 euro. „Musím tu stáť a merať rýchlosť a keď nevyberiem za mesiac plánovanú sumu, mám problémy so šéfom,“ pokračuje profesionál, ktorý by chcel odhaľovať zločincov, pomáhať a chrániť. On musí chytať a pokutovať ľudí, ktorí na bezproblémovej ceste prekročia rýchlosť o 12 kilometrov za hodinu. Je mi ho úprimne ľúto.

Poznám chlapov, ktorí sa postavili proti rúbaniu stromov v chránených oblastiach. „Profesionáli“, ktorí mali pôvodne ochraňovať a obnovovať les a dnes obchodujú s drevom, ich vyhodili z práce. Môj priateľ Miro pracoval ako ochranca prírody v Malej Fatre a bojoval proti výstavbe ciest na rúbanie dreva v Národnom parku. Vyhodili ho z práce a dnes sa po cestách, ktoré nechcel povoliť, preháňajú drevorubači s ťažkými strojmi.

Amatéri nosia dôkazy o rozkrádaní štátu k „profesionálom,“ ktorí ich strácajú. Prečo robia „profesionáli“ toľko procesných chýb, že nevedia dolapených zločincov udržať za mrežami? Mnohí už idú radšej za novinármi, ako na políciu alebo prokuratúru. Prečo už nedôverujú profesionálom, ktorí  majú chrániť našu spravodlivosť? A aký je výsledok? Noviny zverejnia informácie a začne sa vyšetrovanie - odkiaľ sa k informáciám dostali a prečo ich zverejnili.  Predmetom prenasledovania sa nestávajú skutoční zločinci (profesionáli), ale tí, ktorí na zločin upozornili – naivní amatéri, ktorí ešte veria v spravodlivosť. „Profesionáli“ zametajú kauzy pod koberec a amatéri sa organizujú v boji proti korupcii.

Treba inovovať a publikovať, ale hlavne sa dobre trafiť do priorít úradníkov, ktorí rozdeľujú peniaze

Nedávno som si robil rešerše v oblasti inovácii. Zistil som, že najviac analýz a metodických materiálov je z jedného zdroja – Európska únia. Keď som však študoval rebríčky najinovatívnejších firiem sveta (aj keď sú podobné rebríčky diskutabilné), európske firmy tam nedominujú. Inovačnou veľmocou už nie sú iba USA, ale aj India, Brazília, Čína a viete kde vznikajú prevratné nízkonákladové inovácie? V Afrike! Pre mnohé korporácie je to nočná mora, lebo bieda naučila ľudí vymýšľať riešenia, ktoré mnohonásobne lacnejšie ako používajú ľudia v takzvaných  vyspelých štátoch. Najväčšia „inovácia“ jednej našej banky už roky funguje v Afrike - prevody peňazí cez mobilné telefóny.

Keď čítam články o inováciách, tak nachádzam dve skupiny publikácii. Jedna skupina článkov, nazvime ju nevedecká, je zrozumiteľná a vidieť, že ju písali ľudia, ktorí danú problematiku robia. Druhú skupinu píšu „profesionáli“ na písanie článkov. Sú hodnotení za to, koľko „vedeckých“ článkov vyprodukujú. Podľa toho za zvyšuje ich hodnotenie a financovanie univerzity, na ktorej pracujú.  Na celom svete vznikli špeciálne časopisy pre tento druh publikácii. Garantujem vám, že ani jeden článok nedočítate do konca a keby ste ho niekomu odporučili, tak by si o vás myslel, že ste sa zbláznili. Sú to predsa „vedecké“ články – písané tak, aby im nikto nerozumel, ľuďmi, ktorí nikdy prakticky nerobili to, o čom píšu. Vymyslia si hypotézu typu „podniky, ktoré inovujú, majú lepšie výsledky“, urobia anketu medzi podnikmi, štatisticky ju vyhodnotia a urobia „vedecké“ závery. Viete, čo majú tieto časopisy a články spoločné? Nikto ich nečíta, ale rozdeľujú sa podľa nich miliardy na financovanie výskumu. Verím, že v rôznych odboroch existujú skutočné vedecké práce, ja píšem o mojich skúsenostiach z oblasti inovácii a manažmentu. V normálnom svete sa tvoria  inovácie pre zákazníkov, niekde pre úradníkov a ich priority. A poďme o dva stupne nižšie – na základné školy. Koľko „profíkov“ píše, vydáva a tlačí učebnice, ktoré nikto nepotrebuje? A koľko to stojí peňazí?

Koho by zaujímal ženský florbal, keď potrebujeme futbalové arény?

Pred časom som vyprevádzal na ďalekú cestu autobusom do Lotyšska moju dcéru Lucku. Slovenská florbalová reprezentácia nemá na letenky ani na drahé hotely. Nikto im nič nedá, dievčatá sa skladajú zo svojich peňazí, aby mohli reprezentovať svoju krajinu. Ich vekový priemer je nižší ako 18 rokov, každodenný tréning musia vedieť spojiť so štúdiom. Amatérky, ktoré podávajú profesionálne výkony sa poctivo sa pripravovali na postup do finálovej skupiny majstrovstiev sveta. Podali výborný výkon a postúpili cez silné súperky (Lotyšsko, Dánsko, Estónsko, Nemecko, Taliansko) do finálovej časti majstrovstiev sveta. Bolo mi smutno, keď som videl tlačové konferencie, kde porazené súperky rozprávali o dobrých hoteloch a strave a naše dievčatá si na internáte umývali staré hrnce a samé si varili z prinesených surovín. Nevadí im, že majú vynosené tepláky po chlapoch, v ktorých reprezentujú našu krajinu. Florbal je dnes masový šport, na ktorý netreba drahú výbavu. Hrá sa na rôznych školách, v mestách aj na dedinách. Medzinárodní experti vysoko hodnotia náš mužský aj ženský tím. My však budujeme futbalové štadióny, na ktoré už takmer nikto nechodí a z peňazí na školstvo a šport platíme futbalistov, ktorí nám robia hanbu svojimi výkonmi, ale aj správaním. Naše florbalistky sa pripravujú na finálovú časť majstrovstiev sveta v decembri v Česku. Tešia sa na perfektnú partiu, trénujú a zháňajú si sponzorov. Obdivujem nadšencov z realizačného tímu a dievčatá – florbalistky. V amatérskych podmienkach dokážu vytvoriť profesionálne výkony. Verím, že raz bude mať florbal aj u nás profesionálne podmienky tak, ako napríklad v Česku,  kde som pri finále ženskej ligy prežíval nádhernú atmosféru medzi 6,5 tisíckami fanúšikov v pražskej O2 Aréne.

Žijeme v zvláštnej dobe. Máme okolo seba amatérov, ktorí robia profesionálnu prácu a množstvo profesionálov, s výsledkami, za ktoré by sa amatéri hanbili. Fandím amatérom a nadšencom a dúfam, že raz nahradia pochybných „profesionálov a trafikantov“ v pozíciách, kde už dávno nemajú čo robiť.


 

  • Tlačiť
  • 17

Ján Košturiak

Ján Košturiak
  • Počet článkov: 30
  • Priemerná čítanosť: 7487
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Pracovník spoločnosti IPA s.r.o., www.ipaslovakia.sk, www.kosturiak.com

Ján Košturiak

Ján Košturiak
  • Počet článkov: 30
  • Priemerná čítanosť: 7487
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Pracovník spoločnosti IPA s.r.o., www.ipaslovakia.sk, www.kosturiak.com

Kalendár sa načítava...