Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

A Ruženka stále spí...

27.01.2015 | Ján Košturiak

Diskusia (6 reakcií)

27.01.2015 | Pavol Čižmárik

Je dobre, ze to niekto vie a chce povedat nahlas. Ja len dodam, ze obraz sucasneho vysokeho skolstva je v prvom rade zapricineny regulatorom - osadenstvo vysokych skol optimalizuje svoju aktivitu vo vztahu k ministerstvu nastavovanym kriteriam a davno prevzalo od studentov technicku cesty najmensieho odporu. Akekolvek ine spravanie je v danom prostredi iracionalne a skor ci neskor vedie k akceptacii stavu a deziluzii, alebo uniku.

S rakusko-uhorskym dedicstvom zbozstovania kohokolvek otitulovaneho nevidim ine vyhodisko, nez zdvojkoľajnenie vysokoškolského vzdelávania (minimálne v ekonomických a manažérskych odboroch). Po jednej koľaji pobeží súčasná potemkinova dedina s celym tym akademickym divadlom ďalej a po druhej naozaj kvalitna a na potreby trhu orientovana ponuka malých vzdelávacích inštitúcií.
Po rokoch sa uvidi, ktora koľaj vyhladovala ktoru. Či zviťazi sentiment z prvej republiky s pro-forma titulmi, alebo vyhliadky a perspektivy pre studentov.

27.01.2015 | Roman Kanala

Čo ma udivilo je, že tri pomazané hlavy hovoria o potrebe zmeny a vytasia svoju zbierku pytulov. Na západných univerzitách sa používa len najvyšší dosiahnutý, a to doktorát. Profesor nie je titul, ale pracovné zaradenie. Titul je tam, kde sa zachoval stredoveký koncept profesúry ako šľachtického titulu či feudálneho léna.

27.01.2015 | martin33

U nas je bohuzial profesorsky titul vnimany nie ako oznacenie pracovnej pozicie, ale ako slachticke privilegium ktore udeluje panovnik (teda u nas prezident). A cela zakonna uprava tykajuca sa vysokoskolskeho vzdelavania vychadza z tejto zvrhlosti.

28.01.2015 | Martin Užák

Pozeram tento blog v firefoxe a chcem reagovat. Ale nejak sa v firefoxe neda prihlasit cez facebook. Hoci etrend ponuka taku moznost, nefunguje. Skoro ma to neprekvapuje. A rovnako ma nejak neprekvapuje, ako je na tom slovenske skolstvo. Preco by malo byt ine? Ved hlavny program, ktory je vlozeny slovneskym detom do hlavy je program Juraja Janosika. A tak cely zivot hraju tu istu pesnicku v rozlicnych variaciach.

Ti, co sa nehraju na Juraja Janosika, sa aj tak uz hraju inde. A hraju inu pesnicku. A tak sa dostavame k tomu co chcem povedat. Ktora pesnicka je lepsia? Ryby plavu, vtaci lietaju a slovaci sa hraju na Janosikov, dokedy ich to neomrzi. A potom ked sa Janosikovia zobudia, zacnu hrat vlastnu pesnicku. Vsetko je ako ma byt.

04.02.2015 | argonaut

Pan Kosturiak, k Vasmu sklamaniu zo sukromnych VS len par drobnych poznamok, nakolko na jednej posobim: (1) takmer vsetky sukromne VS vznikli po ucinnosti zakona 131/2002, takze maju okolo 10 rokov. Pocas svojho kratkeho trvania dokazali vybudovat trhovy podiel kumulativne 18% a to v podmienkach, ked su denne programy vrejnych VS zadarmo (teda student si podava obvykle prihlasku na verejnu zadarmo a popri tom na sukromnu, ak ho prijmu na verejnu, ide z financnych dovodov tam), teda vo vacsine pripadov su logicky sukromne VS skolami druheho vyberu. (2) ak chcete robit zakladny vyskum (podmienka akreditacie 2. a 3. stupna) potom musite alokovat sukromne zdroje generovane z 98% zo skolneho aj na vyskum, podotykam zakladny. Este mate moznost byt odbornou VS, ale riskujete, ze nebudete mat studentov, kedze u nas prevlada stereotyp, ze absolvent VS je inzinier, magister alebo doktor, nie bakalar. (3) ak chcete na urovni zabezpecit kvalitnu vysoku skolu s kvalitnym, najlepsie s mezinarodnym mixom vyucujucich, fyzicku kniznicu s digitalnymi databazami, antiplagiatorske softverove riesenia, budovy, vybavenie ucebni, IKT vratane internetu po optike, atd. potrebujete slusny rozpocet, ktory vam vsak naplni iba urcita nadkriticka masa, ktora je ochotna investovat peniaze do svojho vzdelania. A nehovoriac o tom, ze popri vzniku 13 sukromnych VS, paralelne s tym verejne VS nasobne zvysili svoju vlastnu kapacitu az po dnesnu uroven, kedy v populacnom rocniku 2014 mate 57 tis. maturantov pri planovanej kapacite novych studentov iba na verejnych VS v pocte 63 tis. Takze sfukovanie kapacity verenych VS by prospelo sukromnym VS. (Len ako perlicka na porovnanie, asi poznate screen shot RTVS "sme hrdi, ze aj toto vysielanie mozete sledovat bez reklamy". Prelozene do trhoveho jazyka = reklamny budget si rozdelte sukromne televizie. Fair enough. Ak sme sa rozhodli pre dualny system vysielania, potom ak sme sa rozhodli pre dualny system vzdelavania na VS, je fair vytvorit tomu aj trhovy ramec, ci?

Ak sa vam aj toto podari, stale ste nevyhrali. Po prijati nadkritickej masy mate este plne ruky prace ju udrzat (alebo pustit, povedal by kazdy zastanca "kvality"). Tzv. "drop out rate" vas pri klesajucej demografii bude po nociach rovanko strasit, ako ECB Tsipras. Ale to stale nie je vsetko. Dokonala burka zacne vtedy, ked vas ministri, v ich bezplatnej PR na kamery zacnu oznacovat ako skoly, ktore nie su vo verejnom zaujme, ktore treba zrusit, ktore nie su hodne udelovania titulov a ktore nemaju dostatocne kvalitny vyskum (k vyskumu este tolko, ze ku grantom KEGA, VEGA, APVV a dalsim maju sukromne VS dvere zatvorene).

Nasa historicka pamat by nas nemala opustat a mali by sme pamatat na to, ze aj Ekonomicka univerzita zacinala ako sukromna a skoncila na pupocnej snure statu a tiez napr. Katolicka univerzita v Ruzomberku tiez zacinala ako sukromna a rychlo bezali na napajadlo verenych zdrojov. Mozno viete a mozno nie, ale sukromne VS NEDOSTAVAJU na rozdiel od sukromny strednych skol ziadny prispevok na uskutocnovanie akreditovanych programov (tzv. normativ alebo jeho %) a funguju vylucne zo skolneho a teda produkuju % terciarne vzdelanej populacie nad ramec verejnych zdrojov.

08.03.2015 | Miro Novak

Som rad, pan Kosturiak, ze ste obnovil blogovu cinnost a vdaka za novy clanok

Ján Košturiak

Ján Košturiak
  • Počet článkov: 30
  • Priemerná čítanosť: 7487
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Pracovník spoločnosti IPA s.r.o., www.ipaslovakia.sk, www.kosturiak.com