Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Ján Filip

Prezidentská tradícia žije svojím životom

15.03.2012 | Ján Filip

Prečo prezidenti poverujú zostavovaním vlády?

  • Tlačiť
  • 3

Skúste v ústave nájsť, že prezident poveruje niektorého z politikov zostavením vlády. Príliš sa namáhať nemusíte, nikde to tam nie je napísané. Prezident predsedu vlády vymenúva – to je ten okamih, keď sa z občana stane premiér. Poverovanie je len tradícia. Avšak nie hocijaká, ale tak presvedčivá, že jej médiá dávajú veľké titulky a prezidentská kancelária dokonca pripraví na túto príležitosť dekrét.

Podľa mojich vedomostí si ceremóniu poverenia zostavením vlády ešte nenechal ujsť žiadny slovenský prezident – Michal Kováč, Rudolf Schuster ani Ivan Gašparovič. Líšili sa len v tom, že  R. Schuster poveril až toho politika, ktorý vedel zabezpečiť v parlamente väčšinu (v roku 2002 to bol Mikuláš Dzurinda a papierového víťaza volieb Vladimíra Mečiara odignoroval). Súčasná hlava štátu zas automaticky odovzdáva poverovací dekrét najprv predsedovi najsilnejšej strany z volieb. Preto už trikrát dostal poverenie Robert Fico bez ohľadu na to, či vládu zostaviť mohol (roky 2006 a 2012) alebo nie (rok 2010).

Ústava ešte hovorí, že prezident svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Čo však poverenie prakticky znamená? Nič úplne zásadné. Prezident síce vyšle signál, koho by mohol v budúcnosti vymenovať za premiéra, no politické strany vedú svoje rokovania bez ohľadu na to, koho prezident poveril a či to už urobil alebo nie. Ani sa tým príliš netaja, napríklad pred desiatimi rokmi M. Dzurinda hovoril, že hoci ho R. Schuster poveril neskôr, nestratil ani deň. Pretože sa na sformovaní kabinetu pracovalo aj predtým. Ani teraz R. Fico určite nečakal na to, kým dostane pokyn z Grassalkovichovho paláca.

Rozhodujúca chvíľa, ktorá podľa mňa často uniká pozornosti, je vymenovanie premiéra. Prezidentovi ústava nehovorí, koho musí vybrať. Teoreticky (dúfam, že nie prakticky) by tak mohol vymenovať aj politika, ktorý nemá väčšinu v Národnej rade. Napríklad by mohol vyhlásiť, že štát potrebuje úradnícku vládu. Minimálne by sa tak vytvoril priestor na riadne právne ťahanice a ku cti všetkým našim prezidentom slúži, že sa k takémuto pokusu ešte nikdy neuchýlili.

Vláda musí po vymenovaní do 30 dní predložiť parlamentu svoj program a požiadať ho o vyhlásenie dôvery. Tu by sa naša predstava o úradníckej vláde mohla končiť. Lenže na jeseň po páde vlády Ivety Radičovej parlament v pamätný piatkový podvečer narýchlo dopĺňal ústavu a teraz by už hlava štátu takýto kabinet mohla poveriť vládnutím až do vymenovania novej vlády. Oops, ešte krajšia šanca na dobrú ťahanicu na Ústavnom súde, napríklad či by toto bol ten spomínaný riadny chod ústavných orgánov. A ešte jeden na dorazenie – prezident môže rozpustiť parlament, ak poslanci vláde do šesť mesiacov neodobria program.

Tak a späť do reality, Smer má väčšinu sám a takýmito úvahami sa v tejto chvíli rozhodne zaoberať nemusí.

 

  • Tlačiť
  • 3

Ján Filip

Ján Filip
  • Počet článkov: 3
  • Priemerná čítanosť: 3184
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Redaktor eTRENDU.

Ján Filip

Ján Filip
  • Počet článkov: 3
  • Priemerná čítanosť: 3184
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Redaktor eTRENDU.

Kalendár sa načítava...