Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Aká bude eurozóna, ak bude?

25.10.2011 | Ivan Mikloš

Diskusia (19 reakcií)

25.10.2011 | grgo

Ako sa dalo očakávať, koncentrovali ste sa opäť na svoju mantru - zodpovedná fiškálna politika a štrukturálne reformy ako základ rastu. To je fajn, a s tým sa dá súhlasiť ako dobrého receptu na dlhodobý rast. Samozrejme môžu byť debaty o tom čo znamenajú "štrukturálne reformy" a preto zámerne vynechám vašu povinnú kampaň na rovnú daň apod.


"Kľúčové" totiž je, že vaše riešenie nijako neodpovdeá na vašu pôvodnú otázku ako čeliť kríze. Skúste sa poradiť s pánom Ódorom, ten sa zdá že vie o príčinách a poučeniach z krízy viac http://blog.etrend.... Kríza bola spôsobená hlavne prudkými výkyvmi toku kapitálu medzi jadrom eurozóny a perifériou. Žiadna miera fiškálnej zodpovednosti a ani štrukturálnych reforiem po vašej chuti nepomohli napríklad takému Írsku predísť problémom bez nutnosti intervencie IMF a podpory členov EMU.

Keď sa nad tým zamyslíte, tak otázka je jednoduchá. Nálady investorov, tie povestné "animal spirits" spôsobujú prudké presuny kapitálu medzi krajinami Eurozóny. Skôr alebo neskôr opäť dôjde k nejakémyu boomu a investori to prepísknu. Takže sa bavíme o kanále, ktorom sa takto vzniknutá nerovnováha má vyrovnať. Existujú v zásade dva - donútiť investorov (väčšinou z bohatých krajín jadra eurozóny) prijať straty, alebo potrestať príjemcov (perifériu).

Ako presne? Potrestať investorov sa dá bankrotmi dlžníkov spojené s "haircutmi" alebo infláciou. To prvé zo sebou nesie vysoké systematické riziko v podobe paniky a prehĺbenia krízy, to druhé zase ovplyvňuje aj investorov ktorí sa na boome neúčastnili. Druhou možnosťou sú úspory na strane dlžníka a jeho zaviazanie splatiť všetko do posledného centu - aj keď by to malo trvať desaťročia. Problémom tohto riešenia je to, že škrty problémy často prehlbujú a takéto jednostrané podrobenie sa veriteľovi je politickou rozbuškou a požehnaním pre extrémistov. Pointou však je, že v konečnom dôsledku sa jedná o transferové riešenie ktorému sa chcete vyhnúť. Eurobondy alebo inflácia - to sú iba technické záležitosti ako sa tento transfer bude realizovať.

Ak chcete skutočne predísť kríze, máte v zásade dve možnosti. Zaviesť nejakú kontrolu toku kapitálu v únii. Tu však obmedzíte jeden zo základných dôvodov vytvorenia únie - slobodný tok kapitálu medzi krajinami, a samozrejme paradoxne spomalíte aj konvergenciu členov únie. Druhé riešenie je povedať si, že sa nebudeme snažiť integrovať tak rôznorodých členov a úniu obmedzíme, možno iba na krajiny jadra únie. Tu však máme zase problém ako to spraviť aby sa to nezosypalo. Tretie riešenie je zmeniť mandát únie a uvoľniť menovú politiku prijatím vyššej inflácie. V takom prípade bude vyrovnávanie nerovnovách menej bolestivé tým, že nebude nútiť problémové krajiny k nominálnym škrtom. Samozrejme už len ostáva taký detail o tomto presvedčiť inflačne paranoidných Nemcov.

25.10.2011 | Pavol Čižmárik

Ad: Inflacne paranoidni Nemci: nuz necudo. Su top exporter sveta a mimo eurozony umiestnuju zasadnu cast svojej produkcie. Inflacia je to potrebne, co potrebuju (oni aj my).

25.10.2011 | Braňo

A nevedie vyssia inflacia naopak ku oslabeniu meny a teda k podpore exportu?
-
Prave fakt, ze Nemci podporuju svoj export, je jednou z pricin dnesnych problemov. Sa potom necudujme, ze zvysok eurozony ma deficity.

26.10.2011 | Pavol Čižmárik

Nuz, ano, ak by nemci mali marku a na devizovom trhu by inflacny signal neprevalcoval nejaky iny trend, da sa povedat, ze znehodnotenie marky by kompenzovalo zvysene naklady v domacej krajine.
Ine je to, pokial nemaju marku ale euro...iste tlmenie moze prist, ale ked raz rastu domace ceny, konkurencieschopnost ide dokelu.
Len celkom nechapem, preco je nemecka exportna vykonnost jednou z pricin dnesnych problemov...

26.10.2011 | grgo

Akosi nerozumiem tomuto príspevku. V prvom rade, ak by Nemci mali Marku tak táto by výrazne posilňovala. Nemecko malo počas rokov 2000-2007 priemerný prebytok platobnej bilancie vo výške 3,2% HDP. Grécko malo naopak, deficit platobnej bilancie 8,4%. To je ročný relatívny rozdiel takmer 12%, ak by meny plávali znamenalo by to, že Marka by posilňovala a Drachma relatívne voči nej oslabovala - čo by prirodzene znižovalo nemecký export a zvyšovalo grécky export. Grécko by sa stalo atraktívnejšie ako investičná destinácia, pričom by však súčasne strácalo kúpyschopnosť importovaného tovňvaru. Inak povedané, plávajúci kurz by bez nominálnych šokov vyrovnával nerovnováhy priebežne.

Avšak tým, že Grécko aj Nemecko malo spoločnú menu, tento kanál vyrovnávania nerovnováhy neexistoval. Štáty PIIGS financovali vznikajú nerovnováhu rastom zadlženia - či už domácností, podnikov alebo štátov. Problémom je, že tento systém je dynamický, rast v perifériách sa stali závislé od prílevu kapitálu z krajín jadra EMU. Keď došlo ku kríze a kapitál podľahol panika a masívne utekal do "bezpečia", periféria čelila náhlemu zastaveniu tejto kapitálovej "bonanzy". Dôsledkom je rapídny prepad hospodárstva a pri nemožnosti znížiť výmenný kurz nutnosť bolestivej nominálnej devalvácie - nominálne škrty v mzdách a štátnych transferoch, pričom zadĺženie voči zahraničným investorom ostáva nominálne fixované.

Takž teraz je to celé o tom, že krajiny PIIGs bolestivo dosiahli zníženie príjmov. Na rade je aj komplikované zníženie zadĺženia - jeho odpustenie. Za normálnych okolností ak by si štáty ponechali monetárnu suverenitu a vlastnú menu, tak by ste to tak nepocítili. Mohlo by dôjsť aj k 20% náhlemu prepadu Drachmy povedzme oproti Marke, ale vaše nominálne dlhy v drachmách by ostali rovnaké. "Stratu" by v tomto prípade niesol investor v podobe kurzového rizika, možno čiastočne kompenzované zvýšením úrokovej miery. Ak vás to zaujíma, preštudujte si niečo o Islande, ktoré de facto išlo touto cestou. Jedinou komplikáciou bolo, že časť obyvateľstva si neprezieravo požičiavalo v cudzej mene, čím si kurzové riziko zobrali na svoje plecia.

26.10.2011 | Braňo

"Ine je to, pokial nemaju marku ale euro…iste tlmenie moze prist, ale ked raz rastu domace ceny, konkurencieschopnost ide dokelu."
-
Ale ved ste predtym pisali, ze nemecko umiestnuje zasadnu cast svojej produkcie mimo eurozony. Nerozumiem teda, preco ked umiestnuju produkciu mimo eurozony, tak je rozdiel v tom, ci maju marku alebo euro.
-
A na margo tej exportnej vykonnosti a problemov. Mat v eurozone spolocnu menu znamena mat navzajom fixne kurzy, pripadne mat zlaty standard.
To, co robi Nemecko s Greckom, je presne to, co robila Cina pri obchodovani s USA. Cina hospodarskou politikou cielene vytvarala prebytok na beznom ucte (vela sporila a malo spotrebovala). Za normalnych okolnosti by juan posilnil a obchodnu bilanciu vyrovnal, ale Cina udrziavala kurz fixny a sterilizaciou dolarov predchadzala domacej inflacii.
-
Toto iste sa stalo v eurozone. Pokial Nemecko vytvara prebytky na beznom ucte, udrzuje exportnu konkurencieschopnost stagnaciou svojich realnych miezd a de facto spori, tak zvysok eurozony musi mat beznom ucte deficit a musi sa zadlzovat (alebo mat deflaciu, co je pri nadol rigidnym mzdach nemyslitelne).

26.10.2011 | grgo

Presne tak. A preto by bolo dobré v Eurozóne tolerovať vyššiu infláciu. Z dvoch dôvodov:

1. V prvom rade, Nemecko (a jadro EMU) ako hospodársky najsilnejší blok EMU má najväčší dopad na infláciu v rámci Eurozóny. To znamená, že ECB v podstate reaguje hlavne na nemeckú ekonomickú realitu a ingoruje perifériu. Ak má Nemecko 2,2% infláciu a Grécko má 1% defláciu, celoeurópska inflácia môže mať výsledok 2,1% a ECB si môže povedať že zvýši úroky aby zabránila "hroziacej" inflácii a zrazila ju na 2%. To môže vyhovovať Nemecku, ale je totálne zničujúce pre perifériu, v ktorej to môže znamenať ešte prehĺbenie deflácie.

2. Ak by bol cieľ nie 2% ale povedzme 5%, tak by sme mohli mať situáciu 5,2% inflácia v Nemecku a 2% inflácia v Grécku (5,1% celkovo). Akékoľvek prípadné priškrtenie monetárnej politiky ECB by sa stále dalo absorbovať znížením gréckej inflácie. Jednoducho by krajiny periférie mali väčší priestor na znižovanie cien práce a vyrovnať tak nerovnováhy bez potreby nomináolnych škrtov. 2% cieľ je pre tento účel príliš úzke pásmo - lebo to vlastne stavia limit ako rýchlo je možné vyrovnávať nerovnováhy, keďže tento je zdola ohraničený psychologickou nulou a zhora 2% nad ktoré ECB ekonomické jadro eurozóny nikdy nepustí.

25.10.2011 | Pavol Čižmárik

...inflacia je to POSLEDNE, co potrebuju...

25.10.2011 | jatomozem

so to čítať po tú časť, kde je napísané: "nedostatok morálky". Ako nič v zlom mr.Mikloš. Mám na Vás všelijaký názor... ale o nedostatku morálky, by ste vy, skutočne, ale skutočne mali písať... Venujte sa .. iným vecia..etc. Ale preboha, nepíšte o morálke, vy nie !

25.10.2011 | LPB

S veľkým ebazaprením som vydržal čítať asi do polovice... naivne som čakal niečo nové, konštruktívne... a to len samé notoricky známe žvásty.

25.10.2011 | samo1

Potvrdzujem to isté...dočítal som niečo za polovicu...Miklož nám nemá už čo povedať...a o tej morálke, to bolo dobréééé :-)

26.10.2011 | normi

Ja som to ani necital a rovno som dal diskusiu a vidim, ze som sa nemylil.

25.10.2011 | rodo

A teraz ešte tú o platinových sitkách.

25.10.2011 | Niless

fungoval na politickej scene viac ako cca 13 rokov? Nemyslite ze je cas oddist? Ak sa tak rozhodnete sam este pred volbami, poviem ze mate charakter a mozte zobrat so sebou aj p.Dzurindu, lebo ten neodide aj keby sa ho podarilo odlepit od predsedovskej stolicky. Ak ste za 13 rokov dokazali to co dokazali tak jednoducho to neviete, a vyvoj zadlzenia hovori o vsetkom+privatizacia. O zodpovednosti sa da hovorit ak bude vlada gazdovat hospodarne, t.j. minimalizovat vydavky (nastrojov je mnoho ale iba zvysovat dane je blud). Vase usporne opatrenia cca 800 mil. na strane statu som akosi nepostrehol. Pevne verim ze SDKU bude nasledovat HZDS aj ked je nutne povedat ze aj tak nie je koho volit na jar.

25.10.2011 | Robert Koncek

Raz sa hadam dockam casu, ked na eTrende uvidim clanok s nazvom Mytus "pravicovych" reforiem. Pre zaciatok by stacila analyza toho, co bolo skutocne za vysokym hospodarskym rastom v minulej dekade. Ci to bola rovna dan a "zlepsovanie podnikatelskeho prostredia" alebo skor "dve automobilky a realitna bublina."

25.10.2011 | rstraka

aj notoricke frazy sa daju citat, ved preco nie, uhladeny politik v kravate to ma v popise prace.
Takze skusme diskutovat vecne - aka e UMERNA miera deficitu a dlzob? Podla sedliackeho rozumu nulova. Podla rozumu politika (na kieho certa by ten pouzival sedliacky rozum?!?)ktory rozhoduje evidentne taka, ktoru este rozpocet zvladne - ergo co najvyssia. Lebo mantra o podpore hospodarskeho rastu. Ktora trochu bledne po doslednej analyze toho rastu, ktory ocisteny o tie dlzoby (co su cenou za rast) je minusovy. Takze premenene do ludskej reci - pozickami si kupujeme hospodarsky pokles? Alebo nie? Alebo co? Nehovoriac o tom, ze je uplne, ale uplne zvrhle davat dlh do pomeru k HDP a tesit sa, aky je nizky. Ale co tam, ved hlavne ta moralka... teda jasne, tych druhych, tych zlych politikov a bankarov. Na smiech, keby to nebolo na zaplakanie. Arogancia politikov je univerzalna. Presne ako bolsevici - ti nam po pade rezimu tiez tvrdili, ze to musia zas dostat do ruk, lebo najlepsie vedia ako z toho von (akosi im uslo ze ONI su ti, ktori su vyhradne zodpovedni za stav v ktorom sme boli). Tak aj sucasni - nik iny nie je priamo zodpovedny za strasny bordel vo verejnych financiach, ale nejako im z toho vychadza, ze to im dava kvalifikaciu furt zubami nechtami hladat akesi riesenia toho co napachali. Ak ale ausgerechnet pan Miklos nonstop zostavoval vyrovnane ci dokonca prebytkove rozpocty, tak sa mu ospravedlnujem. Ak nie, mal by sa on ospravedlnit mne. Iste by ich bolo viac, nie je v tom sam, ale tento blog o deficite moralky napisal on. Zlodej krici- ved to pozname.

26.10.2011 | alfonzk

tak aj priemerne platy a dochodky EU (prava SR).
nasi vyjednavaci by na to nemali zabudat, lebo sa im moze stat, ze dostanu sekerou do hlavy

26.10.2011 | zahnek

Pan Miklos,
jednu cast zacinate textom:
Nemôže existovať biznis, ktorý je ziskový a pritom nie je spojený so žiadnym rizikom.
Ja tvrdim, ze moze. Sam ste ten biznis pripravili.
II. pilier.
Najkrajsie na tom je to, ze beriete plat z dani buducich dochodcov, ktorych ste vysypali do pazeraka financnych kruhov.
Cize koho zaujmy hajite? Zaujmy obcanov Slovenka, ci zaujmy financnych kruhov?

27.10.2011 | emc4

ze aj pan Miklos ma nazor.
Ale ako dlho mu to vydrzi?

Ivan Mikloš

Ivan Mikloš
  • Počet článkov: 12
  • Priemerná čítanosť: 10720
  • Priemerná diskutovanosť: 41
  • RSS blogu

O blogu

Poslanec NRSR za SDKÚ.