Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Skutočná vzdelávacia lekcia z Fínska

08.06.2015 | INESS

Diskusia (11 reakcií)

08.06.2015 | salamoon

Najprv verbalne podporite text a tabulky tej studie, ktore hovoria o lepsich vysledkoch centralizovaneho modelu (do cca pol. 90tych rokov), a ako vychodisko pre Svk navrhujete presny opak, teda ten podla grafu menej uspesny- decentralizovany a liberalizovany (vo vasej vysnivanej verzii este privedeny do max. extremu), ktory tam funguje odvtedy. Alebo mi v myslienkovych pochodoch pravicoveho "analytika" opat nieco uslo ?

"On the contrary, up until the 1990s, its education system was centralised and controlled by the state.The national curriculum was detailed and prescriptive, and all teachers had to undergo extensive in-service training, while further being required to record what was taught hour by hour in class diaries to ensure they delivered the mandatory content. Decentralisation began in 1985, when local autonomy to some extent increased, and was completed in the early-to-mid 1990s, when the system was further liberalised, school autonomy significantly increased, and school inspections as well as the national textbook approval process abolished entirely."

"And it appears as if Finland’s rise accelerated primarily during the old centralised system. While results increased by approximately the equivalent of 23 TIMSS points between 1965 and 1980, they rose a further 32 points in the 1980s. They also increased a further 34 points in the 1990s, but started to level off in the latter part of the decade, and ultimately started to decline in the mid-2000s. In fact, given the age at test, the strongest gains took place when pupils mostly attended school before the old system was entirely
abolished – and the peak occurs soon after it was entirely abolished."

09.06.2015 | libertarian

Róbert, pokiaľ si písal ako obyčajný bloger, tak Tvoje komentáre boli svojím zameraním aj formou spracovania hodnotnejšie. Teraz píšeš ako "vzdelaný ekonom" , čo je pre mňa synonymom "vládny prisluhovač" , alebo "kritik vlády v hraniciach zákona".

A k samotnej téme :

Už aj s Tvojho komentára vyplíva, že kadejaké štúdie zaoberajuce sa takýmto problémom sú vyslovený bluf - sú zle interpretované, sú klamlivo argumentované, ...... samotný čas ukáže, že boli viac škodlivé, ako užitočné . Toto vyplýva z TVOJICH slov.

Z týchto dôvodov je absurdné sa takouto témou zaoberať, a pritom používať klasické, mainstreamové metódy.
Z logiky a zo zdravého rozumu vyplíva :
K udalosti dôjde vtedy, ak jej účastníci MAJÚ ZÁUJEM NA TEJ UDALOSTI. Toto je základný, nevyhnutný predpoklad. Platí aj o kvalite vzdelania.

Pokial má dôjsť k vysokej urovni vzdelania , musia mať ludia VYSOKÝ ZÁUJEM NA DOSIAHNUTÍ vzdelania.
Pokial má dôjsť k vysokej urovni vzdelania , musia mať ludia VYSOKÝ ZÁUJEM NA DOSIAHNUTÍ vzdelania.
Pokial má dôjsť k vysokej urovni vzdelania , musia mať ludia VYSOKÝ ZÁUJEM NA DOSIAHNUTÍ vzdelania.

Tento základný predpoklad si nepoužil ani náznakom. A v tomto srandovnom štáte tento predpoklad nie je splnený, pretože :
- nezamestnaných je už vysoké percento aj medzi absolventami VŠ.
- Mzdy VŠ sú síce vyššie, ale nie až tak moc oproti ostatným. Vďaka socialistickému zdanovanie je rozdiel ešte zmenšený. Po zohľadnení piatich stratených rokov na študium a nákladov počas študia je rozdiel ešte menší.
- Dôchodok VŠ : znova nič moc. Tu platia rovnaké argumenty ako pri platoch VŠ.
- Ocenovanie kvality vzdelania v zamestnaní je MINIMÁLNE. Požiadavky na kvalitu vzdelania tiež nič moc. Loajalita, poslušnosť, protekcia, - toto sú kritéria pre hodnotenie zamestnanca.
- Zamestnávatelia požadujú vzdelanie čisto ako FORMÁLNY PREDPOKLAD. U zamestnaní v ŠTATNEJ SPRAVE. je vzdelanie požadované, ale asi skôr na škodu zamestnanca.
Štruktura ekonomiky je v SR taká, že SKUTOČNE VYSOKO VZDELANÝCH fakticky netreba !!!!!
Už sa mi nechce písať dalšie argumenty......

Kvalita vzdelania nie je teda cieľ, za ktorým mladí túžia. A preto snaha o skvalitťnenie vzdelania NEMôŽE BYŤ ÚSPEŠNA.
Toto malo byť obsahom blogu.


09.06.2015 | IvanPe

Ja to stale nechapem: ked dame spickove vzdelanie len tym talentovanym, ti co to zvladnu hned na prvy pokus, zvysime sice sancu na vyborne narodne vysledky v testovani, ale odstavime od toho vzdelania (odovzdania skusenosti) vsetkych ostatnych. V Slivenskom pripade ich odstavime od akejkolvek buducnosti. Preco je toto nasim zaujmom? Lebo co, tabulky? Prestiz?
Preco to vzdelanie nemozu mat vsetci? Preco aj menej talentovany nemoze opakovat skolu, prednasky, prax, dovtedy kym sa to nenauci? Co ked je menej talentovany, to uz ma zakazane pochopit zakony matematiky?
Keby bolo vzdelavanie spoplatnene a tym talentovany dame stipendia, chudobnych ale schopnych podporime tiez priamo financne a ostatni nech si to platia. Preco si to nemozu platit, preco sa nemozem vzdelavat aj v strednom veku, pripadne v starobe, preco si nemozem doplnit vzdelanie, ci koho do toho ak sa rozhodnem zmenit zameranie, profesiu? Preco nemozu sediet v triede rovnako schopni? Preco tam musia byt aj slabi aj schopni?
Co ak sa mi stalo v rodine nestastie a nemozem prave vtedy studovat? Preco to robime len formou drahych kurzov?
Pravo na vzdelanie by mal mat kazdy a kedykolvek, a ak je schopny, preco by sme ho nepodporili aj ked je starsi ako jeho spoluziaci?
Nakoniec ti Fini budu mat priemerne vsetci o hodne lepsie vysledky ako nasa spicka. Preco by som mal sediet v triede s menej schopnymi, preco by som nemal o par tried vyssie aj ked na to nemam vek?
Nechapem. V dobe Wolfram alfa, Siri a wearable tech budu nase skoly nakoniec uplne zbytocne, pre koho je to dobre nechapem.

11.06.2015 | api

Pretože daňoví poplatníci nie sú povinní donekonečna platiť niekomu školu. Preto sa vyberie určitý stred, kedy sa ešte oplatí platiť a kedy už je to diskutabilné. Je to rovnaká otázka, ako sa ktokoľvek môže pýtať, prečo má robotník s minimálnou mzdou platiť niekomu 10 rokov školu a uberať tak ešte viac zo svojej mzdy. Preto tam je vybraný určitý stred. Ak chce niekto študovať viac, je to jeho pridaná hodnota a nech si ju zaplatí, od nás dostane zaplatený základ. Ak sa rozhodneš zmeniť profesiu, kto Ti bráni? Prečo by si nemohol? Ale na svoje triko. Ak si zmeníš profesiu a nebudeš sa vedieť zamestnať, prečo by sme to my, daňoví poplatníci mali platiť? Ak chceš zmeniť ptofesiu, tak asi za nejakú, kde budeš dobre zarábať, takže Ti nemôže robiť problem si to štúdium zaplatiť, lebo sa Ti oplatí. Ak sa Tebe neoplatí, nám už vôbec. Štúdium treba podporovať, ale všetko musí mať svoje hranice.

11.06.2015 | IvanPe

1. robotnik s minimalnou mzdou neplati dane, neprispieva nikomu na vzdelanie,
2. ak je teda vybrany stred preco je potom vysoka skola zdarma
3. zmenit profesiu mi nebrani nikto, ale keby som si chcel doplnit dalsiu skolu, vdaka teoreme o strede vzdelania zadarmo, dalsia skola uz je takmer nemozna. Iba hooodne drahe kurzy. Preco si myslis, ze nasi 50 nici maju z pohladu doby nedostatocne vzdelanie? A nezacni s argumentom ze je to vsade tak.
4. ja navyse navrhujem skolstvo spoplatnit, to vysoke urcite, takze netusim ako si prisiel na to, ze ho chcem zadarmo a uz vobec neviem ako by sa to moje vzdelanie malo Tebe vyplatit, teda ak sa nevolas Financna Sprava alebo pan Statny Rozpocet.
Inak z pohladu dani sa vam neoplati platit vysokoskolske vzdelanie vobec, urcite nie v takom mnozstve ako sa deje momentalne. Leda ak by ste ho zacali planovat a brali provizie za umiestnovanie ludi. A nechod na mna s vyskou dani, lebo vydaje na skolstvo nekopiruju danove prijmy ani z helikoptery.

11.06.2015 | martin33

Aj robotnik s minimalnou mzdou plati DPH a spotrebne dane.

11.06.2015 | IvanPe

:))
v takom pripade to potom plati zasa stredna vrstva ooooovela vacsou spotrebou ako je robotnikova. To by ten robotnik nemal ani zakladku keby sa to malo ratat z jeho zaplatenych aj nepriamych dani.
Robotnicka trieda je blud, pre ktory bolsevici nevahali pouzit vsetko nasilie len aby ju vytvorili. Dokonca vacsie ako fasisti.

11.06.2015 | api

Zaujímalo by ma, ako sa premietlo inde spomínané neskoršie dospievanie dnešných detí, predĺženie detstva, rozptyľovanie konzumom na ten graf. Pripadá mi málo výpovedný, ak tieto veci nezohľadňuje. Otázka by skôr mala znieť, o koľko kleslo fínske školstvo a iné školstvá v EU či vo svete, lebo ten pokles tu je všeobecne všade a nezaniesť ho do grafu nevypovedá nič o výsledkoch školstva. Koľko iných školstiev je na tom v rovnakom grafe lepšie? Viete to páni doplniť? Nech sa tu nehráme na analytikov, ale nech máme jasné data očistené o iné vplyvy. Možno sa nájdu aj ďalšie podnety, od koho sa inšpirovať s reformami.

11.06.2015 | augustin.ondrejkovic

Slovenský vzdelávací systém vyhovuje takmer všetkým zainteresovaným. Tí ostatní študujú v zahraničí. Ak na to majú.

Momentálny stav ekonomiky na Slovensku je taký, že viac-menej takmer nepotrebuje vzdelanú pracovnú silu. Zopár vzdelaných sa dostane k džobom po protekcii. Ostatní musia brať to, čo sa im ujde. A tí ostatní nikoho nezaujímajú (600000 ľudí). Preto mladí ľudia nemajú motiváciu dosahovať žiadne excelentné výsledky vzdelávaním.

Trh práce priamo ovplyvňuje dopyt po kvalitnom vzdelaní. Tým to všetko začína a aj končí...... A trh práce je momentálne v rozvalinách.

11.06.2015 | IvanPe

Mladi nasleduju svoje vzory a ked vidia, ze stat riadi neschopny prvanik, vnutro senkar a v parlamente (az na vynimky) je vysoke percento neschopnych s diplomami a ucitelia (az na vynimky) su v skutocnosti dozorcovia, potom sa nesmieme cudovat ze aj oni sa chcu mat dobre bez roboty.
Nedostatocne mnozstvo kvalitnej pracovnej sily priamo ovplyvnuje investicie a hospodarstvo a nie naopak. Zamienate si dosledky s pricinami!
Ak chce stat prilakat investicie s pridanou hodnotou musi najskor vyprodukovat a udrzat!!! schopnu pracovnu silu. Ak bude schopnych vyhanat uprednostnovanim priemeru a menej schopnych, ti co produkuju pridanu hodnotu to budu robit tam kde sa im zije!!! lepsie.
Preto sa s nimi na trhu prace nestretnete, vy vobec amy ostatni zriedkavo a stale menej.
Co myslite aky vplyv maju vlaky zadarmo na studenta ktoremu ponukaju stipendium a pracu vo fungujucej krajine?

15.06.2015 | logica 1

Nepotrebujeme experimentovat, ale pomenovat ako sa zmenilo prostredie a podmienky v ktorych vyrastaju deti. Mimochodom, Fini zdaleka nie su spicka, aj ked si jedina europska krajina ktora sa relativne dlho drzala v spicke. Preco su na spicke ti ktori tam su?
Skoda ze autor spracovat temu iba na polovicu a nedostal sa tomu co moze byt pre nas lekciou...

INESS

INESS
  • Počet článkov: 121
  • Priemerná čítanosť: 2921
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Blog Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz
iness.sk