Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG INESS

Elektronizácia sa musí robiť inak

03.05.2019 | INESS

Národný kontrolný úrad vydal prednedávnom jednu zo svojich Záverečných správ. Táto sa týkala kontroly funkčnosti a využívania elektronického zdravotníctva. Nebudem vás napínať, kontrola dopadla podľa očakávania – zle.

  • Tlačiť
  • 5

NKÚ konštatuje, že projekt má veľké oneskorenie (z 2012 na 2019), panuje oň veľký nezáujem jeho klientov.“ Z 3 miliónov vydaných občianskych preukazov s elektronickým čipom bolo pre pripojenie do eZdravia občanmi certifikovaných 436,7 tis.(14,5 %) občianskych preukazov. V polovici októbra bolo evidovaných 7769 pokusov o prihlásenie do EZKO, čo tvorí 1,8 % aj opakovaných prístupov k počtu poistencov, ktorí mali certifikovanú možnosť pripojenia sa k EZKO.“ Podľa pôvodnej koncepcie z roku  2009 malo byť ku koncu roka 2018 vydaných 138,0mil. elektronických receptov a zrealizovaných 208,0 mil.  elektronických záznamov o vyšetrení. Realita bola 33,5 milióna a necelých 9 miliónov. Do roku 2018 mal projekt eZdravia vygenerovať prínosy v hodnote cez 800 miliónov eur. Prínosy budú vyčíslené až v 2. štvrťroku 2019, no NKÚ konštatuje, že „nebudú pôvodne predpokladané ekonomické benefity dosiahnuté.“

eHealth je ten lepší prípad. Stál iba 123 miliónov (ešte zhruba 56 bude treba na dokončenie) a už viac-menej funguje. Podľa záverečnej správy Implementačnej jednotky za rok 2018, kapitálové IT výdavky dosiahnu v období 2011 – 2019 sumu 2,3 miliardy eur. Projekt informatizácie verejnej správy pritom beží už minimálne od roku 2007.

Obľúbenou mierkou hodnoty vo verejnej diskusii je „1 nemocnica“. Za 2,3 miliardy eur by štát vedel  postaviť (oprava: súkromník by dokázal postaviť...) 68 regionálnych nemocníc „Michalovského štandardu“. Teda takmer všetky malé nemocnice na Slovensku by sa mohli zbúrať a postaviť odznova (nie že by to bolo treba). Alebo inak. Skoro celá daň z príjmu právnických osôb, vybraná za rok 2018, išla na financovanie kapitálových výdavkov na informatizáciu od roku 2011. Dosť, vzhľadom na to, že jedným z účelov elektronizácie má byť aj zlepšovanie podnikateľského prostredia.

O tomto stave sa popísalo veľa. Máme iniciatívu slovensko.digital, ktorá hlasno a odborne poukazuje na chyby. Moc to nepomáha, povestná karavána ide ďalej. Nemusí pomôcť ani zmena vlády. Štát má z definície svojho fungovania, postaveného na pyramíde byrokratickej moci tečúcej od premiéra až po juniorského referenta na ministerstve, problém vybudovať čokoľvek, čo svojím rámcom presahuje dva roky. Ak si aj odmyslíme priamočiaru korupciu, projekty sa topia v chuchvalcoch pravidiel verejného obstarávania, mocenských bojov, nejasných kompetencií, neurčitých definícií a nekonečných zmien zadaní.

Ako by mohla vyzerať zmena paradigmy elektronizácie štátu?

  1. Hlboký zmladzovací rez. Elektronizovať zbytočné činnosti je – zbytočné. Prvým krokom by malo byť identifikovanie a zrušenie nepotrebných úkonov a dokumentov, nie ich premena na PDF. V INESS sme v minulosti upozorňovali napríklad na nezmyselnosť naviazania EČV vozidla na okres. Podobných príkladov byrokratickej vaty sú desiatky, alebo skôr stovky.
  2. Prevzatie existujúcich riešení. Netreba vždy vymýšľať koleso. Príklady už máme. V roku 2018 bol do eZdravia implementovaný liekový systém poisťovne Dôvera, keďže štátom vyvíjaný systém e-Recept sa ukázal nepoužiteľný. Nemusí sa jednať len o komerčné riešenia, IT je sektorom, v ktorom prekvitajú komunitné open source riešenia, či sa dajú zužitkovať výsledky rôznych hackatonov. Skôr smutný príklad z minulosti je katasterportal. Treťou možnosťou je prevziať preverené zahraničné systémy. Napríklad z Estónska sa mohli slovenskí „digitálni šampióni“ poučiť pri zavádzaní elektronických občianskych preukazov.
  3. Outsourcovanie činnosti úradov. Toto by bola najrevolučnejšia zmena, ale s najväčším potenciálom. Prečo nevybudovať iba databázu, ale nechať do nej otvorený prístup pre aplikácie certifikovaných inštitúcií? Vezmite si napríklad, že by ste na registráciu pri nezamestnanosti miesto úradov práce mohli používať pracovné agentúry, auto by ste vedeli prihlásiť cez poisťovňu, či požiadať o príspevok pri narodení dieťaťa by ste mohli cez svoju banku. Aj tu existujú prvé mikro lastovičky. Napríklad od 1. januára 2019 je zamestnávateľ je povinný oznámiť voľné pracovné miesto a jeho charakteristiku úradu práce (mimochodom, pekný príklad nezmyselnej činnosti, viď bod 1). Môže tak urobiť cez štátneho „Internetového sprievodcu trhom práce“ (áno, také niečo existuje). Ale môže tak spraviť aj cez portály Profesia a kariera.sk. To síce (oprávnene) nahnevalo ostatné portály, ale ako príklad sa to hodí.

Elektronizácia nie je jednorazový proces. Dnes spustené riešenia budú o 5-10 rokov beznádejne zastarané (niektoré sú zastarané už pri svojom spustení...). Bude to nekonečný cyklus, ktorý bude ujedať ohromné množstvo spoločenských zdrojov. Dnes je to už okolo 250 miliónov eur ročne, podľa IJ dosiahnu bežné IT výdavky za obdobie 2011 – 2019 až 2,3 miliardy, teda toľko, čo kapitálové.

Dnes sú slovenskí daňovníci pred nákladmi do značnej miery krytí eurofondami. Ten čas sa možno chýli ku koncu, na údržbu a rekonštrukciu IT systémov by eurofondy nemali byť určené. I keď, jeden nikdy nevie. Európska komisia nechce o zmenšení rozpočtu ani počuť a na niečo tie stovky miliárd bude musieť minúť. Bez ohľadu na to, budúca vláda by sa mala vážne zamyslieť, ako sa chce s touto situáciou popasovať.

Martin Vlachynský

  • Tlačiť
  • 5

Tagy verejné financie, informatizacia

INESS

INESS
  • Počet článkov: 121
  • Priemerná čítanosť: 2914
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Blog Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz
iness.sk

INESS

INESS
  • Počet článkov: 121
  • Priemerná čítanosť: 2914
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Blog Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz
iness.sk

Kalendár sa načítava...