Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG INESS

Dôchodky v politickom ohrození

01.06.2016 | INESS

I. pilier by mohol byť technicky udržateľný a takmer bez deficitov, ale len vtedy, ak bude vyplácať podstatne nižšie dôchodky, ako je tomu dnes. Najväčším nepriateľom I. piliera sú politici. Politický systém ich motivuje sľubovať vysoké dôchodky, ktoré si dlhodobo nemôžeme dovoliť.

  • Tlačiť
  • 47

Je I. pilier udržateľný alebo nie? Na túto otázku sa snaží odpovedať nová štúdia INESS s názvom Dôchodky v politickom ohrození. Nasledujúci text nie je pohodovým čítaním. Hoci dôchodky nie sú jadrová fyzika, jednotlivé súvislosti sa nedajú popísať na jednej strane. Odmenou za trpezlivosť bude preniknutie do tejto problematiky.

O prvom pilieri inak

Debata o I. pilieri sa obyčajne skončí odvážnymi tvrdeniami o jeho udržateľnosti. Myslí sa tým obyčajne jeho deficit, potreba dofinancovania.  Naliehavosť tvrdení trochu poklesla po prijatí reformy I. piliera v roku 2012, ktorá tento deficit mala eliminovať. Ako ukazuje graf, deficit tam ostal, len výrazne menší.

 

Zdroj : Kancelária rady pre rozpočtovú zodpovednosť SR (prepočty z roku 2015)

Vďaka reforme by teda deficit v roku 2060 mal byť 2,13% HDP. V reči dnešných čísel to je 1,6 mld. eur, v porovnaní so súčasnou 1 mld. eur. Ako všetci vieme, vláda si s formálnym deficitom dnes vie poradiť. Časť peňazí zoberie z ostatných prebytkových fondov Sociálnej poisťovne, a zvyšok doplatí zo štátneho rozpočtu. Takýto stav je symptomatický, deje sa to dlhodobo. Vláda občanom síce vytrvalo tvrdí (a sporiteľov tým „okráda“), že prvý pilier stojí 18%, ale ak započítame všetky prevody, dostaneme výsledok podstatne iný. A ukazuje sa, že tento spôsob zavádzania občanov nie je slovenské špecifikum:

Zdroj: Dôchodky v politickom ohrození, INESS

Táto tabuľka by sa dala teda interpretovať tak, že ak by bol odvod do prvého piliera 28,3%, tak prvý pilier je udržateľný . Upozorňujem, že v tejto hodnote nie je náklad na financovanie výpadku II. piliera. Neznamená to zvyšovanie odvodového zaťaženia, veď pracujúci tie odvody už dnes platia (aj dane, z ktorých je dotácia financovaná). Pri takejto sadzbe by I.pilier v horizonte roku 2060 generoval relatívne „malý“ schodok, v dnešných číslach 600 mil. eur. Tak kde je problém?

Stále tá demografia

Dnes predstavuje dotácia I. piliera z daňových príjmov menej ako 10% výdavkov. Inak povedané, pracujúci zaplatia skoro celý I. pilier na odvodoch. Funguje to, lebo odvody pravidelne platí takmer 2 mil. ľudí, a starobných dôchodcov je čosi viac ako milión. Takýto výhodný pomer má len máloktorá krajina v EÚ. Prognóza ale nepustí, podiel pracujúcich a dôchodcov brutálne klesne:

Zdroj: EC-EPC (AWG) 2015 projections

Hodnota 100 znamená, že na 100 dôchodcov prispieva 100 pracujúcich. Na Slovensku bude táto hodnota ešte nižšia. A teraz sa vráťme k hodnote 28,3%, čo predstavuje reálnu hodnotu odvodu do I. piliera, vďaka ktorej by dnes nebol deficit. Ak máte pomer prispievajúcich a poberateľov 1:1, tak 28,3% priemernej mzdy je vlastne hodnota priemerného dôchodku. Dnes je hodnota priemerného dôchodku 47% priemernej mzdy. „Brutalita“ problému v dôchodkoch sa lepšie ukáže, ak ju porovnáme s minimálnym dôchodkom.  Ten je nastavený na cca 32% priemernej mzdy. Súčasná efektívna sadzba odvodov nebude stačiť ani na dnešný minimálny dôchodok. Nesmieme ale zabúdať ale na druhý pilier. Po 40 rokoch sporenia už bude predstavovať väčšiu váhu ako dnes. Finálna 6% sadzba odvodu do II. piliera (ak k nej vôbec dôjde), by mohla k dôchodku pridať cca 5%. A preto – bez zvýšenia odvodov a súčasnej miery dotácie I. piliera, sa priemerný dôchodok bude pohybovať na úrovni dnešného podielu minimálneho dôchodku na priemernej mzde.

Čo prognózuje EK?

Deficit 2,13% HDP v roku 2060 je vyrátaný na základe mnohých predpokladov. Dôležitým výstupom modelovania je odhadovaná výška dôchodkov. Vďaka predpokladu, že mzdy budú rásť rýchlejšie, ako inflácia, získava zavedenie valorizácie o „dôchodcovskú“ infláciu na význame. Inak povedané, po 15 rokoch poberania dôchodku bude štát vyplácať o 8% nižší dôchodok, ako by vyplácal, keby ponechal švajčiarsku valorizáciu dôchodkov. Postupne bude teda priemerná hodnota dôchodku, v porovnaní s priemernou mzdou klesať. Dôchodcovia budú mať relatívne nižší príjem. V čase priznávania bude dôchodok relatívne vysoký, počas dôchodkového veku si zachová kúpnu silu, ale klesne v pomere k priemernej mzde: Európskej komisia v roku 2015 predpovedala takýto vývoj podielu verejných dôchodkov na priemernej mzde (benefit ratio):

  2013 2020 2030 2040 2050 2060
Benefit ratio 45,6 41,6 34,8 33,2 32,2 33,3

Zdroj: EC-EPC (AWG) 2015 projections

Táto hodnota neobsahuje dôchodky z II. piliera. Keďže jej  hodnota je  vyššia, ako 28,3% (súčasná efektívna sadzba odvodu), tak musíme predpokladať (100 prispievateľov na 100 dôchodcov), že vzrastie dotácia I. piliera z verejných rozpočtov. Vek odchodu do dôchodku na to vplyv nemá, lebo doba poberania dôchodku by sa nemala zmeniť. Spolu s druhým pilierom (+5%) by podľa komisie mali dôchodky dosiahnuť 37-38% priemernej mzdy. Oproti súčasnosti klesne priemerný dôchodkový príjem v pomere k priemernej mzde takmer o štvrtinu a výrazne sa priblíži k dnešnému minimálnemu dôchodku. Za predpokladu, že vzrastie dotácia dôchodkového systému zo štátneho rozpočtu.

 Je možné upraviť dôchodkový systém tak, aby sa neprehlboval deficit?

V slovenskom dôchodkovom systéme na výdavkovej strane môžete meniť len 3 veci:

  1. Počet poberateľov – zvyšovaním veku odchodu do dôchodku ho znižujete
  2. Mieru náhrady – za jeden rok odvodov z priemernej mzdy vám vzniká nárok na 10,6 eur (10,6 eur je aktuálna dôchodková hodnota (ADH) – jej znížením, alebo zmenou rastu znížite výdavky vbudúcnosti)
  3. Valorizáciu priznaných dôchodkov

V novej štúdii sme testovali zmeny v bode a) a v bode b). Valorizáciu, ktorá zachováva kúpnu silu dôchodcu považujeme za primeranú. Navrhovali by sme ju aj v systéme, ktorý by vyplácal len základnú dávku.

Mäkké zvyšovanie veku odchodu do dôchodku

Poľsko má takmer identické predikcie doby dožitia, ako Slovensko. I napriek tomu tam dnes pre mužov platí vek odchodu do dôchodku 65,5 roka. Na Slovensku sme predlžovanie veku odchodu do dôchodku zaspali. Desať rokov sa neposúval, pričom doba dožitia vzrástla o takmer dva roky. Zmeny prijaté v roku 2012 začnú platiť až od roku 2017, a nezohľadňujú predchádzajúci rast doby dožitia. Požiadali sme KRRZ o simuláciu, akoby sa vyvíjal deficit I. piliera, keby sme tento predchádzajúci rast zahrnuli. A to tak, že by hranica rástla o 6 mesiacov ročne od roku 2016 tak, aby v roku 2019 bol vek odchodu do dôchodku 64 rokov (podobným tempom došlo k rastu aj v iných krajinách). Potom by sa vek posúval rovnako, ako je dnes uvedené v zákone.

Zdroj : Autor, simulácie Kancelária rady pre rozpočtovú zodpovednosť SR (prepočty z roku 2015)

Graf jasne ukazuje vplyv rýchlejšieho zvyšovania veku odchodu do dôchodku na rovnováhu priebežného dôchodkového systému. Systém by generoval prebytky v období medzi rokmi 2025-2044 a tieto prebytky by mohli vytvoriť rezervu pre budúci rast deficitu. Vplyv demografického posunu nastávajúceho po roku 2040 bude však tak silný, že deficit opäť vzrastie na takmer 2 % HDP. Treba ale upozorniť, že v tomto grafe nie sú zahrnuté prebytky z ostatných fondov (príjmy obsahujú len odvody na starobné dôchodky 18% a odvody do rezervného fondu solidarity 4,75%, spolu 22,75%).

Menej štedré dôchodky

Aktuálna dôchodková hodnota (koľko eur dostanete za jeden rok platenia odvodov) je arbitrárna veličina. Stanovila sa politicky tak, aby dôchodky boli vysoké, a v tom čase nezruinovala rozpočet. Vo výsledku priznávame vyššie dôchodky v pomere k priemernej mzde, ako napríklad bohatšia Česká republika. Reformátory sa tohto parametru nedotkli. Jeho zmena znamená zníženie štedrosti dôchodkového systému, a to sa komunikuje ťažšie, ako predlžovanie veku odchodu do dôchodku.

Vďaka 50 ročnému horizontu nie je potrebné priamo znižovať ADH. Stačí upraviť spôsob jej každoročného rastu, ktorý dnes kopíruje rast nominálnej priemernej mzdy. Navrhujeme, aby sa započítavalo len 90% tohto rastu, to znamená, že ADH bude každý rok reálne rásť ak porastie mzdová úroveň. Dôchodca v roku 2017 by dostal vyšší dôchodok, ako dôchodca v roku 2016 pri rovnakom počte rokov, a rovnakých vymeriavacích základoch.

Zdroj : Autor, simulácie Kancelária rady pre rozpočtovú zodpovednosť SR (prepočty z roku 2015)

Graf ukazuje podstatný vplyv hodnoty valorizácie ADH na celkovú hodnotu deficitu priebežného dôchodkového systému a to počas celého skúmaného obdobia. Nevytvára okamžite fiškálne zaujímavé“ efekty tak ako posun dôchodkového veku (nižšie a kratšie obdobie prebytku), ale jeho “plody” sa budú zbierať na konci obdobia, keď bude pokles deficitu významnejší. Ide o „nahromadený“ účinok tohto opatrenia, ktoré trvalo znižuje hodnotu vyplácaného dôchodku. Napríklad v roku 2055 by bol dôchodok pre zamestnancov za 40 rokov práce s priemernou mzdou o 15 % nižší v porovnaní s aktuálnym nastavením. Samozrejme by došlo k poklesu miery náhrady pri priznávaní dôchodku, ktorá by bola stále nad 40 % za pracovníka nezúčastneného v II. pilieri (priemer v EÚ 35,9 v roku 2060).

Tieto simulácie ukazujú, že úprava parametrov zlepšuje rovnováhu priebežného dôchodkového systému. Kumulatívny efekt oboch opatrení je dokonca tak výrazný, že efektívna sadzba na konci obdobia by mohla byť nižšia, ako súčasných 28,3%. V modeli počítame s 22,75% odvodom, ak by sadzba dosiahla 25% (dnešná efektívna sadzba použitých odvodov, bez dotácie zo ŠR), tak by systém aj na konci obdobia nevykazoval deficit.

  1. pilier je možné technicky nastaviť tak, aby negeneroval obrovské deficity aj pri nadchádzajúcej demografickej kríze. Avšak za predpokladu, že budúce priemerné dôchodky budú relatívne nižšie, ako sú dnes.

Čo je udržateľnosť

V poslednej časti sa dostávame ku kľúčovej otázke tohto textu.  Je prvý pilier udržateľný?

Viete ako ďaleko dovidí človek? Teoreticky do nekonečna, závisí to predsa od sily svetelného zdroja. Prakticky ale bránia pohľadu hory, mraky, hmla, či tma. V ľudskom svete sa preto správame tak, že náš pohľad nekonečný nie je. Takisto je to aj s udržateľnosťou.

 Teoreticky vieme vypočítať výdavky na dôchodky aj na 100 rokov dopredu, ale prakticky týmto výpočtom neveríme. Sú nepresné. Nie ani tak v tom, či vieme alebo neviem odhadnúť budúcu dobu dožitia. Aj ekonomický vývoj sa dá modelovať v scenároch. Zdrojom najväčšej neistoty je politický systém. Nepresnosť predikcií dôchodkov prudko rastie minimálne od nasledujúceho volebného obdobia.

Súčasné dianie nám dáva dva prekrásne dôkazy tohto tvrdenia. Najprv boli štátne dôchodky reformované v roku 2012. Ale tak, aby to nikoho hneď „nebolelo“, to znamená že nárast veku odchodu do dôchodku bol posunutý na rok 2017. Aj zmena vo valorizácii bola de fakto posunutá na neskôr, v čase prijímania tejto zmeny (postupné odstránenie rastu miezd na zvyšovaní priznaných dôchodkov) si nikto nevedel predstaviť, že ECB svojím snažením „dosiahne“ niekoľko rokov trvajúcu defláciu.

Zvyšovanie dôchodkov o 1,9 eur politici neustáli (nevadí, že kúpna sila dôchodkov vlastne rástla) a už sa pripravuje nový zákon, ktorým sa má garantovať minimálna valorizácia dôchodkov. Nespokojnosť cítiť aj pri raste veku odchodu do dôchodku. RRZ síce usilovne a precízne prognózuje štátne dôchodky (a reálnym autorom reformy 2012 je Ľudo Odór...), ale ako sa vraví, analytik mieni, politik mení.

Prečo by ale politika mala zaujímať vyrovnaná bilancia penzijného systému o 40 rokov? 4 ročný volebný cyklus im dáva iné motivácie. Slovenský politik si tak kladie otázku – ustojí rozpočet v horizonte 4 rokov deficit Sociálnej poisťovne? Ak áno, penzie reformovať nepotrebujeme. A samozrejme, túto úvahu robí aj volič (špeciálne samotní dôchodcovia). Chceli by ste trinásty dôchodok? My vám ho pred voľbami ponúkneme...

Ako sme ukázali v predchádzajúcej časti, prvý pilier by mohol byť bez deficitu, stačí prispôsobiť výšku dôchodkov mase odvodov, ktorú platia pracujúci. Politický systém ale túto zmenu odmieta stráviť. Stáva sa tak hlavnou príčinou neustálych deficitov priebežného systému. K ich eleminácii dôjde až vtedy, keď začnú byť neúnosnými.

Preto bude veľmi zaujímavé sledovať, ako sa bude I. pilier vyvíjať v čase, keď bude počet dôchodcov rýchlo rásť. Bude zachovaná súčasná výška dôchodkov na úkor výdavkov na školstvo, obranu, či budovanie diaľnic? Alebo sa napriek voličskej prevahe dôchodcov podarí presadiť spomalenie rastu týchto výdavkov?

Záver

I. pilier s najväčšou pravdepodobnosťou prežije. Akurát tie dôchodky nebudú ako bývali.

Kto šetrí, má za tri.

Radovan Ďurana

  • Tlačiť
  • 47

Tagy dôchodkový systém

INESS

INESS
  • Počet článkov: 120
  • Priemerná čítanosť: 2932
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Blog Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz
iness.sk

INESS

INESS
  • Počet článkov: 120
  • Priemerná čítanosť: 2932
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Blog Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz
iness.sk

Kalendár sa načítava...