Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG INESS

Aká je realita „nadmerných“ ziskov reťazcov

09.08.2018 | INESS

Zdá sa, že ministerka pôdohospodárstva objavila skvelú investičnú príležitosť – investovať do maloobchodu na Slovensku.

  • Tlačiť
  • 6

Tagy

dane, obchod

Posúďte sami: „Veľké reťazce na Slovensku, ich podiel zo zisku, ktorý tu majú, je obrovský. Všade inde vo svete dosahuje ziskovosť reťazcov 1 % až 1,5 %z tržieb, na Slovensku je 5 %  až 9 %, čiže to číslo je obrovské.“ Davy investorov hľadajú po svete výnos a pritom je to také ľahké, stačí investovať do maloobchodného reťazca na Slovensku.

Ale sranda bokom. Poslali sme Ministerstvu pôdohospodárstva infožiadosť, s cieľom zistiť zdroj, z ktorého ministerka čerpala. Odpoveď neprekvapila: zo žiadnej. Krach frančízy Carrefour naznačuje, že taký zázračný biznis to s tým retailom na Slovensku nebude. Preto sme si povedali, že ministerstvu pomôžeme v robení „evidence based policy“  a túto analýzu spravíme.

Zamerali sme sa na výsledky reťazcov TESCO, Lidl, Kaufland, BILLA a METRO pomocou databázy Finstat. COOP Jednotu sme nezaradili, pretože ju tvorí zhruba 30 samostatných právnych subjektov. V čase spracovávania neboli ešte poväčšine dostupné účtovné závierky z roku 2017, preto končíme rokom 2016.

Rozdiely v ziskových maržiach reťazcov sú pomerne divoké – od 8 – 9 % v Lidli až po zhruba 1 % v reťazci BILLA.

A to sme do grafu nedávali už nefunkčný Carrefour. Ten medzi rokmi 2009 - 2014 len raz zaknihoval kladnú ziskovú maržu, negatívnym rekordom bolo -11,9 % v roku 2014.

Porovnávať ziskové marže spoločnosti doma a v zahraničí je nezmysel. Po prvé, každý kto zakopol o podnikové financie vie, že výpovedná hodnota ziskovej marže je značne obmedzená, na popísanie finančného stavu spoločnosti treba použiť viac ukazovateľov. Po druhé, štruktúra kapitálového trhu sa medzi krajinami líši a porovnanie ziskovej marže v Nemecku a na Slovensku nám nepovie nič o tom, ako úspešná je spoločnosť v rámci slovenskej ekonomiky.

Preto volíme porovnanie v rámci slovenskej ekonomiky. Porovnávať budeme reťazce s piatimi najväčšími (podľa tržieb) potravinárskymi firmami na Slovensku. A porovnávať budeme hneď 5 rôznych ukazovateľov. Všetky čísla sú priemerom za obdobie 2011 - 2016.

Návratnosť aktív (ROA) vyjadruje, koľko eur dokáže spoločnosť vygenerovať svojou činnosťou pred zdanením a úrokmi na 1 euro aktív. Tento ukazovateľ sa ale úplne nehodí na porovnanie rôznych odvetví, preto sme zaradili aj návratnosť na 1 investované euro (ROI). Hrubá marža ukazuje, koľko percent z 1 eura ostane spoločnosti, keď odráta nákupnú cenu tovaru a ďalšie priame náklady na nákup tohto tovaru (dopravu, clá...). O niečo užším vyjadrením je EBITDA marža, dala by sa zjednodušene nazvať prevádzkovou maržou. Ukazuje, koľko spoločnosti ostane z 1 eura tržieb po odrátaní ceny tovaru a prevádzkových nákladov ako sú mzdy, nájomné, energie, a podobne. Z tejto marže musí ešte ďalej pokryť náklady na kapitál (budovy, stroje) a zisk. Zisková marža predstavuje pomer medzi čistým ziskom (zisk po zdanení) a súčtom všetkých tržieb spoločnosti (tržby z predaja tovaru a tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb). Je to percentuálne vyjadrenie čistého zisku na 1 euro tržieb.

Výsledok vidíte v grafe. Reťazce majú navrch v ROI. Je to vysvetliteľné, maloobchodný predaj nevyžaduje zložité technologické, kapitálovo náročné investície. V maržiach zase dosahujú vyššie priemery. V hrubej marži nájdeme rozdiel až pri druhom desatinnom mieste, rovnako tak v návratnosti aktív.

Dajme potravinárov bokom. Ako sú na tom reťazce v porovnaní s ekonomikou ako takou? Vzali sme z Finstatu 50 najväčších firiem na Slovensku a prerátali sme priemerné hodnoty ukazovateľov aj pre ne. Najskôr ako nevážené priemery, v druhom modeli sme vytvorili 1 „superfirmu“, teda spojili sme tržby, zisk a ďalšie veličiny do jednej kopy a ukazovatele vyrátali z toho (na ROI sme nemali dáta). Vzhľadom k našim obmedzeným (ľudským) kapacitám len pre rok 2016.

Ani v tomto prípade nevidíme „kraľovanie“ reťazcov. Skúsme ešte jeden pokus. Podarilo nám nájsť aj niektoré údaje za celú slovenskú ekonomiku pre roky 2013- 2016:

Tak nič, opäť sa nám nepodarilo nájsť tú dominanciu reťazcov. Motivácia zdaniť reťazce je len a len politická.

Pre slovenské poľnohospodárstvo je na 7 rokov vyčlenených viac ako 4 miliardy eur zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Ak nepomáhajú miliardy, sotva pomôže niekoľko desiatok miliónov (?) eur z „reťazcového fondu pre poľnohospodárov“, aj keby si tie peniaze naozaj našli cestu k poľnohospodárom a nie do autosalónov luxusných značiek.

Ako vraví stará ekonomická múdrosť, obhadzovaním peniazmi problém nevyriešiš. Odvod reťazcov bude len ďalším zo série neštandardných a náhodných daní, ktoré zneprehľadňujú daňový systém, a hlavne vytvárajú neistotu pre podnikateľov. Kto sa znepáči slovenskej vláde v ďalšom kole?  Zisk výrobcov nábytku alebo marža programátorských firiem? Podobné návrhy sú zaručeným spôsobom ako nielen odradiť nových investorov, ale aj ako vypudiť už etablovaných.

Martin Vlachynský

  • Tlačiť
  • 6

Tagy dane, obchod

INESS

INESS
  • Počet článkov: 120
  • Priemerná čítanosť: 2932
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Blog Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz
iness.sk

INESS

INESS
  • Počet článkov: 120
  • Priemerná čítanosť: 2932
  • Priemerná diskutovanosť: 21
  • RSS blogu

O blogu

Blog Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz
iness.sk

Kalendár sa načítava...