Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG INEKOmenty

Obraz o efektívnosti nášho zdravotníctva kazí miera chudoby

30.10.2013 | Inekoblog

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

V nadväznosti na podobnú analýzu Inštitútu finančnej politiky (IFP), sme sa v inštitúte INEKO podujali preskúmať z viacerých uhlov pohľadu výsledky zdravotníckeho systému v SR a skúsiť posúdiť jeho efektívnosť s prihliadnutím na dostupné zdroje a podmienky.

IFP vo svojej analýze konštatuje: „Naša analýza poukázala na zlý a zhoršujúci sa stav slovenského zdravotníctva. Naše zdravotníctvo dosahuje – aj po zohľadnení viacerých dôležitých faktorov – jedny z najhorších výsledkov vo vyspelých krajinách. Efektívnosť, ktorá do polovice predchádzajúcej dekády stagnovala okolo priemeru OECD, sa začala výrazne prepadávať. Pokles efektívnosti bol spôsobený predovšetkým nárastom reálnych výdavkov na zdravotnú starostlivosť, ktorý sa na rozdiel od napríklad Českej republiky neodrazil v zlepšených výsledkoch. Druhým dôležitým dôvodom mohli byť niektoré vládne politiky v období 2003 – 2005. V súčasnosti dosahuje Slovensko spolu s Maďarskom najhoršie výsledky v celej OECD.“.

Na rozdiel od IFP, výsledky našej analýzy ukazujú, že slovenské zdravotníctvo nemá výrazne nižšiu či vyššiu efektívnosť ako zdravotnícke systémy v porovnateľných krajinách. Presnejšie výsledky závisia od použitého prístupu – ak pri modelovaní vôbec nezohľadníme existujúcu mieru chudoby, ktorá je naprieč krajinami rôzna, vychádza slovenské zdravotníctvo ako podpriemerne efektívne. Ak však začneme model rozširovať a spresňovať pridávaním štatistík, ktoré viac či menej dokážu aproximovať rozsah chudoby (ako napríklad údaje o príjmoch a životných podmienkach domácností a najmä údaje o podieloch rómskych populácií), slovenské zdravotníctvo sa začne javiť pri porovnaní s ostatnými krajinami V4 či celej EÚ ako podobne efektívne.

Podstatou tohto javu je, že chudobní ľudia žijú vo výrazne horšom prostredí a podmienkach, často tiež majú horší prístup k zdravotnej starostlivosti, a to v konečnom dôsledku vedie k ich zhoršenému zdraviu vrátane kratšej očakávanej dĺžky dožitia. Vzhľadom na to, že v rôznych krajinách žije rôzny podiel ľudí v chudobe, zdravotnícke systémy v jednotlivých krajinách už len z tohto dôvodu nemajú rovnakú „štartovaciu pozíciu“ a je prirodzené, že od nich nemožno očakávať (aj pri rovnosti ostatných podmienok) rovnaké výsledky. Preto považujeme za dôležité pri porovnávaní efektívnosti zdravotníckych systémov zohľadniť aj rozdiely v miere chudoby a keďže Slovensko patrí v porovnaní s krajinami OECD medzi krajiny s relatívne vyššou mierou chudoby, práve na hodnotenie efektívnosti slovenského zdravotníctva má nezanedbateľný vplyv prijaté rozhodnutie, či chudobu ako vstupný faktor zoberieme do úvahy alebo ju ignorujeme.

V analyzovanom časovom období (obdobie rokov 2001 až 2010) nedošlo na Slovensku k výraznejším zmenám v efektívnosti, zaznamenali sme iba postupný mierny pokles medzi rokmi 2003 a 2007 a následný nárast medzi rokmi 2007 a 2008 (pozri Graf 1). Pokles medzi rokmi 2003 a 2007 je ale zrejme dôsledkom podstatného zvýšenia finančných zdrojov v danom období (pozri Graf 3). Ako totiž ukazujú medzinárodné porovnania, prudké zvyšovanie zdrojov do zdravotníctva nemá na podstatné zlepšenie indexu zdravia vplyv okamžitý a bezprostredne sa tak môže prejaviť skôr poklesom efektívnosti (za podstatne viac peňazí dostávame okamžite len mierne lepšie výsledky, avšak s výhľadom, že k patričnému zlepšovaniu dôjde neskôr).

Ukázalo sa zároveň, že občania SR majú v priemere jeden z najhorších zdravotných stavov spomedzi všetkých krajín OECD (napr. prežijú najmenej zdravých rokov života - pozri Graf 2), a to napriek výraznému zlepšeniu v posledných desiatich sledovaných rokoch. Ako hlavnú príčinu sme neidentifikovali neefektívne zdravotníctvo, ale najmä veľký podiel ľudí žijúcich vo výrazne horších životných podmienkach.

Pri pohľade na okolité štáty je okrem nadpriemernej efektívnosti v ČR zaujímavá aj podpriemerná efektívnosť v Maďarsku, ktorá priebežne klesá zhruba od roku 2006.

Graf 1: Porovnanie efektívnosti zdravotníckych systémov SR a vybraných krajín spolu s (aritmetickým) priemerom krajín V4 a celej EÚ

Zdroj: INEKO

Graf 2: Porovnanie skutočného indexu zdravia pre SR a pre (aritmetický) priemer V4 a celej EÚ


Zdroj: INEKO

Poznámka: Index zdravia je zložený z viacerých ukazovateľov zdravia populácie (napr. priemerná očakávaná dĺžka života) a úrovne dostupnej zdravotnej starostlivosti.

Graf 3: Porovnanie výdavkov na zdravotnú starostlivosť v SR a ostatných krajinách V4 (v USD na obyvateľa – v stálych cenách r. 2005 a v prepočte podľa parity kúpnej sily)


Zdroj: vlastný prepočet na základe údajov OECD (náklady očistené o oddlžovanie)

Ako sa zlepšiť?

Napriek priemerným výsledkom Slovenska v efektívnosti stále vidíme veľký priestor na jej zvyšovanie, čo je možné dobre vidieť napr. pri porovnaní so susednou Českou republikou, ktorá dosahuje v rámci EÚ nadpriemernú efektívnosť (najmä vďaka výraznému rastu medzi rokmi 2007 a 2010). Toto tvrdenie potvrdzujú aj práce INEKO a Transparency International Slovensko (tutu), ktoré identifikovali veľký zdroj neefektívnosti v oblasti obstarávania v zdravotníctve, kde máme v tendroch veľmi nízku mieru súťaživosti, čo je zreteľné práve napr. pri porovnaní s Českou republikou. Ďalším znakom neefektívnosti je nadspotreba liekov v sledovanom období. K zlepšeniu v týchto oblastiach by mohla prispieť vyššia transparentnosť pri obstarávaní v nemocniciach či pri hodnotení kvality a efektívnosti poskytovateľov ako aj lepšia kontrola predpisových praktík lekárov.

Návrh riešení nebol cieľom našej analýzy, preto uvádzame iba náčrt niektorých odporúčaní. V rámci zlepšovania podmienok resp. vstupov zdravotníctva sa možno zamerať na odstraňovanie chudoby a na zlepšenie zdravotného stavu občanov žijúcich v horších životných podmienkach, resp. rómskej populácie. V boji s chudobou by podľa názoru INEKO mohlo pomôcť napr. zníženie odvodov pre ľudí s nízkym príjmom a nastavenie sociálnej pomoci tak, aby sa aj pri nízkom príjme či poberaní sociálnych dávok viac oplatilo pracovať. Ľuďom žijúcim v horších životných podmienkach by tiež mohla pomôcť intenzívnejšia osveta o zdravom životnom štýle cielená priamo na rizikové komunity a pravidelný monitoring zdravotného stavu a dodržiavania hygienických štandardov v týchto komunitách.

Matej Tunega, Peter Goliaš

INEKO

Kompletnú analýzu si môžete prečítať tu (dáta k analýze si môžete stiahnuť tu). Analýza mohla vzniknúť aj vďaka finančnej podpore zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorá dlhodobo podporuje projekt INEKO zameraný na monitoring a analýzy zmien v zdravotníctve. Výstupy projektu zverejňujeme na portáli i-Health.

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

 

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Diskusia (0 reakcií)

INEKOmenty

INEKOmenty
  • Počet článkov: 131
  • Priemerná čítanosť: 2610
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

Prvou poučkou ekonómie je vzácnosť. Nikdy nie je dostatok čohokoľvek pre uspokojenie všetkých čo to chcú. Prvou poučkou politiky je nevšímať si prvú poučku ekonómie. Thomas Sowell

INEKOmenty

INEKOmenty
  • Počet článkov: 131
  • Priemerná čítanosť: 2610
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

Prvou poučkou ekonómie je vzácnosť. Nikdy nie je dostatok čohokoľvek pre uspokojenie všetkých čo to chcú. Prvou poučkou politiky je nevšímať si prvú poučku ekonómie. Thomas Sowell

Kalendár sa načítava...