Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG František Muránsky

Prečo sme všetci pokrytci?

24.04.2018 | František Muránsky

Autori knihy The Elephant in the Brain: Hidden Motives in Everyday Life tvrdia, že myseľ ľudí sa nevyvinula, aby rozumela svojim skutočným motívom. Nielenže konáme ná základe skrytých motívov - sme k tomu evolúciou predurčení.

  • Tlačiť
  • 4

Slon v izbe“ je metafora známa hlavne v anglicky hovoriacich krajinách opisujúca akýkoľvek zrejmý fakt, o ktorom z rôznych dôvodov nie je nikto ochotný rozprávať. Pre našinca akési tabu, o ktorom sa nepatrí hovoriť. Autori knihy The Elephant in the Brain: Hidden Motives in Everyday Life Kevin Simler a Robin Hanson sa inšpirovali touto metaforou, aby tak poukázali na fakt, že myseľ ľudí sa nevyvinula, aby rozumela svojim skutočným motívom.

Podla Simlera a Hansona sme my ľudia živočíšny druh, ktorý je nielen schopný konať ná základe skrytých motívov - sme k tomu evolúciou vyslovene predurčení. Mozgy ľudí sú evolúciou navrhnuté tak, aby konali v našom vlastnom záujme, zároveň však, aby naše sebecké a zištné motívy ostali pred ostatnými ľuďmi skryté. Najlepšia stratégia ako skryť pred ostatnými naše skutočné motívy, je ich zneprístupniť nám samotným.

Ak ste fanúšikovia psychológie, ekonómie či neurovedy, obaja autori napísali zábavnú a zrozumiteľnú knihu, ktorá osvetľuje mnohé skryté motívy ľudského správania od smiechu cez umenie až po politiku a náboženstvo. Aj keď Simler a Hanson nepredkladajú nové hypotézy a poznatky, stojí za to zaradiť si túto knihu do svojej knižnice.

Kognitívne skreslenia

Behaviorálni ekonómovia upozornili v posledných desaťročiach na mnohé omyly našej mysle. Na rôznych experimentoch ukázali, že predpovedáme u seba štedrejšie a morálnejšie správanie, než následne konáme. A nielen to, systematicky sa preceňujeme a veríme, že sme šikovnejší, múdrejší atraktívnejší, než je to v skutočnosti.

Daniel Kahneman a Amos Tversky v knihe Myslenie rýchle a pomalé pripisovali tieto omyly mysle rýchlemu ale nepresnému systému 1 (časť mozgu, ktorý vznikol počas evolúcie, aby sme rýchle a pohotovo reagovali na rôzne nebezpečenstvá). Naopak, systém 2 (časť mozgu spojený s abstraktným a logickým myslením, vznikol v rámci evolúcie neskôr) by si s mnohými skresleniami vedel poradiť, ale jeho používanie nás stojí viac času a námahy.

S takýmto vysvetlením behaviorálnych ekonómov som mal osobne vždy problém. Zdalo sa mi až príliš elitárske a nerdovské. Naozaj stačí len viac precvičovať a používať svoje logické myslenie a mnohé sebaklamy vymiznú? Sotva.

S uveriteľnejším vysvetlením tohto problému prišli Simler a Hanson. Tí tvrdia, že rôzne pozitívne sebaklamy našej mysle nie sú len” obyčajnými omylmi spôsobené našou nepozornosťou alebo lenivosťou. Podľa nich sú naopak strategicky dôležitéa počas evolúcie nám prinášali dôležité evolučné výhody. Mnohé sebaklamy umožňujú sociálnym primátom udržiavať trvalejšie a pevnejšie spojenectvá, podporujú kooperáciu skupín, pomáhajú zlepšovať sociálny status, a tým zlepšovať svoje ciele spojené s prežitím a reprodukciou.

 

Politickí primáti

Podľa Simlera a Hansona jedným z hlavných spôsobov ako dosahujeme svoje ciele je vytváraním spojenectiev, podobne ako to robia iní ľudoopovia - šimpanzi. Kým napr. gorilí samci svoj status bránia a dobývajú individuálne za pomoci svojej dominancie a sily, my ľudia a šimpanzi, na presadenie svojich záujmov vytvárame proti silnejším jednotlivcom či skupinám rôznorodé spojenectvá a koalície.

Náš sociálny život je tak po celý život pretkaný vytváraním dočasných či trvalých koalícií- v školách, v práci, našou identifikáciou s politickými stranami, členstvom v športových tímoch, členstvom v cirkvi, atď.

Kľúčovou podmienkou pre vytvorenie dôveryhodných a trvalých spojenectiev je stať sa takým spojencom, ktorý vytvára o sebe dojem, že sa správa altruisticky, obetavo a uprednostňuje spoločný záujem pred vlastným. Evolučný psychológ Robert Trivers tvrdí, že najlepšia adaptačná stratégia, ako presvedčiť ľudí okolo nás o našich nesebeckých úmysloch nastane vtedy, ak tomu sami veríme, čím vznikajú spomínané sebaklamy.

Aké sú teda naše skutočné motívy? Lojálni a silní politickí spojenci, skutoční priatelia, najkrajšia spolužiačka alebo spolužiak, najlepšie jedlo na stole, presadzovanie pravidiel, ktoré nám vyhovujú najviac, čo najvyšší status v spoločnosti - nič nové pod slnkom.

Tlačový tajomník

Autori tvrdia, že ak by bol mozog korporáciou, naše vedomie by nebolo jeho generálnym riaditeľom (ako tomu radi veríme), ale len jeho tlačovým tajomníkom či hovorcom. Väčšina vysvetlení, ktoré produkuje naše vedomie, sú podľa autorov v skutočnosti len ex-post racionalizácie rozhodnutí, ktoré nie sú vedomej mysli prístupné. Hlavnou pracovnou činnosťou tlačového tajomníka je tak  „public relation“, teda prezentovať rozhodnutia generálneho riaditeľa tak, aby pred očami verejnosti vyzerali čo najlepšie.

Dôkazy pre túto tézu poskytli neurovedci pri ich štúdiách pacientov s rozdeleným mozgom. Ľudia s ťažkou epilepsiou sa v minulosti liečili tak, že im odstránili všetky nervové spojenia medzi oboma polovicmi mozgu. V jednom z pokusov dali výskumníci povel jednej strane mozgu k vykonaniu konkrétnej akcie - pokyn „postaviť sa“. Druhá strana mozgu, ktorá o tomto pokyne nevedela, by mala logicky na otázku od výskumníka prečo sa postavil odpovedať pravdivo slovami „neviem“. Namiesto toho pacienti s rozdeleným mozgom bez váhania zdôvodňovali svoje rozhodnutie postaviť sa a poskytovali vedcom vymyslené odpovede, zjavne bez toho, aby si uvedomili, že sú chybné. Hlavnou úlohou vedomia je ospravedlňovať a dávať našim činom zmysel, aj keď im v skutočnosti  nerozumieme.

Signalizácia statusu

V druhej časti knihy sa autori pokúšajú niekde úspešne niekde menej aplikovať hlavné myšlenky z prvej časti v konkrétnych špecifických oblastiach socialneho života – komunikácia, umenie, vzdelávanie, konzum, náboženstvo, politika, charita, zdravotníctvo atď.

 

V kapitole venovanej konzumu upozornili autori na známu Veblenovú teoriu súťaživej spotreby. Keď sa napríklad vedci opýtali spotrebiteľov, prečo si kúpili drahé hodinky alebo luxusnú kabelku, spotrebitelia mali tendenciu zdôvodňovať takými aspektami ako je pohodlie, estetické vlastnosti či funkčnosť. Podľa autorov však dopyt po luxusnom tovare je poháňaní prevažne sociálnym motívom: signalizovať svoj status. Podobný argument používajú aj v prípade umenia. Náš mozog sa nevyvíjal len na prežitie, ale zaujímal sa aj o reprodukciu. Existujú dobré dôvody domnievať sa, že naše potreba po výtvarnom umení, hudbe, humoru, fungujú vo veľkej miere ako prepracované stratégie pre získanie čo najlepších génov.

 

Skryté motívy našich inštitúcií

Kým kapitola o vzdelávaní je skôr špekulatívna, autori boli najdôveryhodnejší v kapitolách o politike a náboženstve. Keď ide o politiku naša myseľ je predprogramovaná tak, aby sme motívy a ciele politickej strany, sociálnej skupiny, s ktorou sa identifikujeme videli a cítili ako nezištné, krištáľovo čisté a sme skalopevne presvedčení, že presadenie našich cieľov je prospešné pre všetkých. Naopak u skupín  ľudí s odlišnými názormi (napr. politická scéna) okamžite vyhľadávavame fakty a informácie spájajúce ich so sebeckými záujmami, presadzovaním záujmov rôznych lobistických skupín a tieto skupiny obviňujeme z toho, že ich cieľom nie je dobro celej spoločnosti.

Náboženstvo podľa autorov nie je ani tak o osobnom vzťahu s bohom, ale slúži ako celkom efektívna sociálna stratégia na podporu kooperácie medzi ľuďmi. „Neuctievame božstva, pretože v nich veríme. Uctievame ich, pretože nám to pomáha udržiavať sociálny systém. Ľudia, ktorí veria (aspoň to tvrdia) v moralizujúcich bohov, tak  riskujú trest za ich neférové správanie, a rastie tak pravdepodobnosť, že sa budú  k iným ľuďom správať slušne.  Ak budeme všetci  veriť v trestajúceho vševidiaceho boha je to výhodné pre nás všetkých. Najlepší spôsob, ako presvedčiť ostatných, aby verili, je sám v neho veriť.

Simler a Hanson až príliš často zdôrazňovali dôležitosť statusu a signalizovania statusu ako hlavného motívu nášho vedomého či nevedomého konania. Žiaľ my ľudia sme raz takí a, keď konečne nájdeme  svoju vlastnú „Theory of everything“  vidíme ju aj tam, kde nie je. Druhú pripomienku  by so mal k tomu, že aj keď Simler a Hanson celkom dobre diagnostikovali  skryté motívy inštitúci (školstvo, zdravotníctvo), to akým spôsobom by me ich mali zosúladiť a upraviť, nechávajú nedotknutými. Škoda.

Kto by chcel viac praktických riešení týkajúcich sa morálky, náboženstva či politiky, odporúčam Morálku ľudskej mysle od Jonathana Haidta.  Ak vás zaujíma oblasť sebaklamov, stojí za to prečítať si Robertov Kurzbana tu a Triversa tu alebo skvelého Davida Eaglemana.

 

  • Tlačiť
  • 4

Tagy Evolučná novinka, Evolučná psychológia, Kognitívne skreslenia, Mozog, Neuroveda

František Muránsky

František Muránsky
  • Počet článkov: 26
  • Priemerná čítanosť: 1879
  • Priemerná diskutovanosť: 9
  • RSS blogu

O blogu

Som technologický optimista. Chcem prinášať pozitívne správy o vplyve technológií na nás ľudí. Pracujem v oblasti automatizácie ako projektant riadiacich a bezpečnostných systémov pre jadrové a chemické spoločnosti.

František Muránsky

František Muránsky
  • Počet článkov: 26
  • Priemerná čítanosť: 1879
  • Priemerná diskutovanosť: 9
  • RSS blogu

O blogu

Som technologický optimista. Chcem prinášať pozitívne správy o vplyve technológií na nás ľudí. Pracujem v oblasti automatizácie ako projektant riadiacich a bezpečnostných systémov pre jadrové a chemické spoločnosti.

Kalendár sa načítava...