Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG František Muránsky

Prečo nám nedochádzajú zdroje?

06.12.2017 | František Muránsky

  • Tlačiť
  • 3

Za posledné dve storočia zažilo ľudstvo nevídaný hospodársky rast. Ten priniesol rast životnej úrovne, lepšiu prácu, zdravší a dlhší život, viac voľného času a  prístup k rozmanitému spektru tovarov a služieb.

 

Mnohí pesimisti sa však obávajú nárastu našej spotreby. Podľa nich väčšia spotreba prirodzene znamená väčší dopyt po zdrojoch. Keďže na našej planéte žije stále viac ľudí, ktorí chcú konzumovať, je len otázkou času, kedy nám dôjdu dôležité zdroje. Podľa pesimistov je jediným zmysluplným riešením zastavenie alebo utlmenie ekonomického rastu. To znamená znižovať spotrebu, znižovať pôrodnosť a prejsť na dobrovoľný život v skromnosti.

 

Myslím si, že máme množstvo príkladov, ktoré ukazujú, že tento spôsob riešenia je až príliš pesimistický a vôbec neberie do úvahy tvorivosť, schopnosť ľudí inovovať a meniť svoje zvyky.

 

Nedostatok pôdy a potravín

Strach, že existujúce zdroje nepokryjú potreby rozrastajúcej sa populácie, bolo hlavným posolstvom britského ekonóma v 18. storočí Thomasa R. Malthusa. Niet sa čo čudovať, v tom čase bol hladomor bežnou súčasťou života aj v relatívne vyspelej Západnej Európe. Malthus vypočítal, že kým agrárna produkcia rastie lineárne 1,2,3,4.., Britská populácia však rastie exponenciálnym rádom 1,2,4,8,16,32.. Keďže podľa Malthusa máme len konečné množstvo vhodnej pôdy na obrábanie, pri exponenciálnom náraste ľudskej populácie to bude znamenať nedostatok potravín a príchod hladomorov.

Nič také sa však v Británii nestalo a napriek nárastu populácie, rôzne sociálne a technologické inovácie (väčšie vlastnícke práva farmárov, slobodnejšia možnosť obchodovania, nové technológie, nové druhy dobytka, nové plodiny) spôsobili nielen dostatok a zníženie cien potravín, ale aj to, že hladomor vymizol z priemyselných častí Západnej Európy.

V roku 1840 nemecký chemik Justus von Liebieg objavil, že pridávanie dusíka, fosforu a draslíka do pôdy, podporuje rast rastlín. Pre potreby farmárov sa tak začalo vo veľkom dovážať z Južnej Ameriky a Južnej Afriky guáno, ktoré vzniklo z trusu tučniakov a kormoránov. Už o pár desaťročí v roku 1880 iný vedec Wiliam Coookes však lamentoval, že svet sa blíži do obrovskej katastrofy, keďže nám dochádzajú zásoby guána a svetová civilizácia je ohrozená, lebo nebude mať k dispozícii dostatok jedla. Ani toto lamentovanie sa nenaplnilo, pretože za necelých dvadsať rokov nemeckí chemici F.Haber a C.Bosch prišli s technologickou inováciou ako získavať dusík syntetickým spôsobom z vodnej pary, metánu, vzduchu a zabezpečili pre farmárov takmer nevyčerpateľný zdroj dusíka.

V roku 1968 biológ Paul Ehrlich v knihe Population Bomb opäť raz strašil, že nám hrozí vyčerpanie potravin. “ V 70. a 80.rokoch zomrú hladom stámilióny ľudí…. a už nemôžeme robiť nič, čím by sme predišli vzostupu svetovej úmrtnosti”. Teda v rovnakom roku kedy Američan Norman Borlaug so svojou v Mexiku vyšľachtenou pšenicou zabezpečil pre Indiu a Pakistan mimoriadne úrodnú sezónu a zbavil ich strachu z hladomorov.

Vyčerpanie neobnoviteľných zdrojov

Okrem už spomínaného strachu z nedostatku potravín, obavy z vyčerpania zdrojov sa najčastejšie objavujú v oblasti neobnoviteľných zdrojov. V roku 1865 Stanley Jevons, jeden z najvplyvnejších ekonómov tej doby, tvrdil na základe podobných logických úvah ako T. Malthus, že Británii dôjde uhlie za niekoľko rokov. A v roku 1914 americké ministerstvo hospodárstva predpovedalo, že americké rezervy ropy vystačia nanajvyš na 10 rokov.

So známou apokalyptickou predpoveďou prišla skupina politikov, vedcov a aktivistov pod názvom Rímsky klub v roku 1972. Na základe počítačového modelu World3 odhadli dostupnú kapacitu zdrojov na našej planéte. V  knihe Limity rastu predpovedali, že kvôli údajne exponenciálne rastúcej spotrebe sa všetky známe zdroje zinku, zlata, cínu, medi, ropy a zemného plynu vyčerpajú do roku 1994, čo podľa nich v 21. storočí malo viesť s najväčšou pravdepodobnosťou k  ohrozeniu samotnej civilizácie a ľudskej populácie. Naozaj?

Podľa správy vládnej geologickej agentúry USA z roku 2017 sa od roku 1970 do roku 2016 vo svete spotrebovalo 500 miliónov ton medi. Čo znamená, že podľa odhadov Rímskeho klubu by zásoby medi mali byť už dávno vyčerpané. Naviac v správe pre rok 2017 odhaduje U.S.G.S súčasné zásoby na 720 miliónov ton. Podobne dopadli takmer všetky nerastné komodity. Len pre obraz som vybral 10 najkritickejších nerastných surovín, ktoré mali byť podľa členov Rímskeho klubu vyčerpané do 30 rokov od jej zverejnenia.

 

Zdroje a údaje:

Limity rastu,

U.S.G.S: Geologická agentúra ministerstva vnútra USA

Ropa a plyn:  Zdroj BP Statistical review of World Energy

tcm: trilion kubických metrov, bbls: miliarda barelov, N/A: Nezistené,  ale podľa U.S.G.S máme ortuť na stáročia.

(Podľa U.S.G.S zásoby  vo forme existujúcich, dostupných rezerv  spolu s odhadovanými zásobami na základe existujúcich geologických znalostí pre nás dôležitých nerastných surovín, nám vystačia na desiatky rokov)

Nielenže pre nás potrebné zdroje nedochádzajú, ale z tabuľky vidíme, že takmer všetky súčasné rezervy neobnoviteľných zdrojov, ktoré už mali byť dávno prečerpané, sú väčšie než pred štyridsiatimi rokmi.

 

Prvou príčinou nárastu dostupných rezerv zdrojov je, že narastajúci dopyt po určitom zdroji spolu s dočasným nárastom ceny motivuje investorov investovať svoje peniaze do hľadania nových zásob a inovovania technológií. Typickým príkladom bol pred niekoľkými rokmi prudký nárast cien ropy, ktorý umožnil rizikovému kapitálu investovať do startupoch v oblasti ťažby ropy z bridlíc, čo prinieslo nielen rozšírenie rezerv ale aj zníženie ceny ropy.

 

Druhým aspektom, prečo zdroje nemiznú, je samotná efektivita využívania zdrojov. Dnešný automobil obsahuje o polovicu menej kovu, ako auto vyrobené v roku 1970. Optické vlákna prenášajú rádovo viac informácií, než medené drôty. Noviny sa tlačia na tenšom papieri atď.

 

Tretím aspektom je, že dokážeme nahradiť materiály ich alternatívami. Pesimisti sa desaťročia desili toho, čo sa stane, keď budú chcieť všetci Číňania telefonovať. Medené drôty sme nahradili optickými sklenenými káblami a bezdrôtovou technológiou. Keď v roku 1978 vojna v Zaire zvýšila cenu kobaltu o 30%, kobaltové magnety boli nahradené ich keramickou alternatívou. A ak nájdeme raz dostupnú a lacnú výrobu Grafénu, Stanénu, Fosforénu, tak to bude znamenať jednu z najväčších revolúcii v materiálovom inžinierstve s dopadom na všetky priemyselné odvetvia.

Po štvrté efektívnejšia spotreba je založená na recyklácii. Na rozdiel od energií, ktoré spotrebou miznú, kovy sa transformujú, resp. menia svoje miesto a formu. V súčasnosti dokážeme recyklovať 40% medi a ocele, 33% hliníka, 30% zinku a 35% olova.

Najdôležitejší zdroj sú naše znalosti

T.Malthus, S. Jevons, Rímsky klub, zdieľali spoločný pesimistický pohľad, v ktorom bola budúcnosť len rozšírenou verziou ich súčasnosti. Technológie z 18. a 19. storočia by nedokázali vyprodukovať dostatok potravín pre 3 miliardy ľudí, ktorí žili v 60. rokoch minulého storočia. Rovnako tak dnešna svetová populácia presahujúca 7 miliárd ľudí by čelila masívnemu nedostatku zdrojov, ak by disponovala technológiami z polovice minulého storočia.

 

Títo pesimisti dramaticky podcenili rýchlosť technologických zmien, ktorú sme my ľudia schopní generovať. Nedostatok a narastajúci dopyt v slobodnom a tvorivom prostredí motivuje ľudí k tomu, že sa snažia hľadať riešenia napríklad zdokonaľovaním existujúcich technológií alebo vynájdením úplne nového spôsobu. Kone sme nahradili automobilmi a traktormi, lojové sviečky žiarovkami, papier digitálnymi technológiami, medené drôty optickými káblami, atď.

Pesimisti spájajú ekonomický rast hlavne s nárastom čerpania zdrojov. Súčasný ekonomický rast však pochádza predovšetkým z hromadenia a rozširovania našich znalostí a vedomostí. Tie nám umožňujú efektívnejšie a šetrnejšie využívať okolitú biomasu.

 

Namiesto odmietania ekonomického rastu,  znižovania spotreby a spomaľovania  zmien, ako to navrhujú pesimisti, pokračujme ďalej cestou vytvárania nových inovácií. A v prípade slepej uličky, napr. enormnej environmentálnej záťaže sa nesmieme báť túto cestu zavrhnúť a skúsiť nájsť nový spôsob riešenia existujúceho problému.

  • Tlačiť
  • 3

Tagy Ekonomický rast, Inovácie, Pesimizmus, Prosperita, Špecializácia práce

František Muránsky

František Muránsky
  • Počet článkov: 26
  • Priemerná čítanosť: 1879
  • Priemerná diskutovanosť: 9
  • RSS blogu

O blogu

Som technologický optimista. Chcem prinášať pozitívne správy o vplyve technológií na nás ľudí. Pracujem v oblasti automatizácie ako projektant riadiacich a bezpečnostných systémov pre jadrové a chemické spoločnosti.

František Muránsky

František Muránsky
  • Počet článkov: 26
  • Priemerná čítanosť: 1879
  • Priemerná diskutovanosť: 9
  • RSS blogu

O blogu

Som technologický optimista. Chcem prinášať pozitívne správy o vplyve technológií na nás ľudí. Pracujem v oblasti automatizácie ako projektant riadiacich a bezpečnostných systémov pre jadrové a chemické spoločnosti.

Kalendár sa načítava...