Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG František Muránsky

Neverme pesimistom. Stav sveta sa zlepšuje!

13.10.2017 | František Muránsky

  • Tlačiť
  • 10

Veríte tomu, že svet sa stáva horší? Alebo ste optimista a veríte, že sa zlepšuje?

Podľa prieskumu novín The Guardian až 71 % Britov si myslí, že svet sa stáva horší a len 5 % respondentov odpovedalo, že sa zlepšuje. Ktovie, ako by to dopadlo na Slovensku, ale súdiac na základe rozhovorov s mojím okolím, výsledky výskumu by neboli dramaticky iné.

To, že „krv predáva”, vedia veľmi dobre najmä novinári a politici. Denne sme konfrontovaní s rôznymi, strach naháňajúcimi správami a katastrofickými scenármi. Islamský štát, teroristické útoky, migranti, letecké katastrofy. Rôzni analytici neustále opakujú svoje obavy z preľudnenia, z nedostatku potravín, vody či zo zhoršovania životného prostredia. Média nás varujú pred nebezpečenstvom, ktoré prináša umelá inteligencia. A čo bude s nami, keď nám roboti „ukradnú“ všetku prácu? Strach čo i len pomyslieť. Moralisti majú obavy o budúcnosť rodiny, o naše tradičné hodnoty a desia sa krízy autorít. A tomu, že koniec sveta je predo dvermi, nemôžu veriť už len najväčší ignoranti.

Tento pesimizmus z veľkej miery vyplýva z našej biológie. Zapamätať si nebezpečenstvo bolo pre prežitie našich predkov v Pleistocénu kľúčové. Avšak prehnaný pesimizmus je často paralyzujúci a vedie k apatii. Preto by som chcel ponúknuť štyri knihy, v ktorých sa ich autori nepozerajú na svet cez čierne okuliare pesimizmu. Naopak, podľa nich ľudstvo si vedie dnes lepšie než kedykoľvek v minulosti.

Johan Norberg - Progress : Ten Reasons to Look Forward to the Future

Johan Norberg z libertariánskeho Think thanku CATO v knihe Progress na množstve štatistických kľúčových ukazovateľov našej kvality života ako potraviny, hygiena, dĺžka života, chudoba, násilie, gramotnosť, rovnosť, životné prostredie či demokracia dokazuje, že svet na tom nebol nikdy lepšie, než je to v súčasnosti.

Johan Norberg : Progress

Na rozdiel od zidealizovanej predstavy minulého starého dobrého sveta Norberg pripomína, že až do priemyselnej revolúcie boli hladomory univerzálnym a všadeprítomným fenoménom. V 20. storočí napriek prudkému populačnému nárastu hladomory vypukli len v komunistických štátoch, absolutistických monarchiách či kmeňových spoločnostiach, ale nikdy nie v demokratických krajinách.

V kapitole venovanej chudobe Norberg správne upozorňuje, že namiesto otázky, prečo sú niektorí ľudia chudobní, by sme sa mali pýtať, ako vzniká prosperita. Ešte v roku 1820 94 % všetkých ľudí žijúcich na zemi žilo v extrémnej chudobe podobnej tej, akej v súčasnosti čelia hlavne ľudia v subsaharských oblastiach, teda s príjmom menším než 2 $ na deň. V roku 1981 podiel extrémne chudobných vo svete klesol na 54 %, v roku 1990 na 37 % a v roku 2015 kleslo toto číslo prvýkrát pod 10 %.

V časti venovanej zdraviu Norberg pripomína, že ešte v polovici 19. storočia prístup k špičkovému lekárovi vôbec nezaručovalo lepšie zdravie a vyhnúť sa mu bola vo väčšine prípadov najrozumnejšia voľba. Až príchod novodobých technológií, nových vedeckých poznatkov, zlepšenie v oblasti hygienických návykov, kvalitnejšie príbytky, chlórovanie vody a úspešný boj s infekčnými chorobami malo za následok prudké zlepšenie v oblasti zdravia a predlžovania priemernej dĺžky života. Kým v roku 1900 bola priemerná očakávaná dĺžka života na celom svete 31 rokov, dnes je to viac než 70 rokov.

Ak teda hľadáte argumenty a zdroj rôznych štatistických informácií o tom, že situácia vo svete sa zlepšuje, stojí za to prečítať ju. V slovenčine si môžete prečítať v digitálnej forme knihu Keď človek stvoril svet.

Matt Ridley - Racionální optimista : O evoluci prosperity

Aj otázkou, ako ľudské spoločnosti dosahujú prosperitu, sa zaoberá popularizátor vedy Matt Ridley v knihe Racionální optimista. Ústrednou myšlienkou jeho knihy je, že prosperita druhu Homo sapiens nie je založená na veľkosti našich mozgov, ale na tom, že sme začali svoje individuálne znalosti zdieľať a prepájať. Koniec koncov, Neandertálci disponovali väčšími mozgami než sú tie naše. Podľa Ridleyho prosperita nášho druhu tkvie v obchode a z neho vyplývajúcej špecializácii práce. Spontánna a dobrovoľná výmena tovarov začala medzi lovcami a zberačmi minimálne pred 80 tisíc rokmi. Obchod zároveň podporuje špecializáciu práce, teda motivuje tráviť viac času v tom, v čom je jednotlivec dobrý. Venovať viac času určitej činnosti tak umožňuje zdokonaľovať a rozširovať repertoár znalostí a vedomostí. Obchod aj mimo svoj lokálny kruh umožňuje vymieňať si znalosti, myšlienky a tým inovovať svoje nástroje v neustálom zväčšujúcom a rozširujúcom sa procese smerom k väčšej prosperite.

Matt Ridley : Racionální optimista

Matt Ridley sa nebojácne púšťa do mnohých alarmistov, predovšetkým do enviromentalistov. Tvrdí, že zásadnou chybou v ich argumentácii je ignorovanie ľudskej vynaliezavosti a zdokonaľovania technológií. Na konci 19. storočia alarmisti očakávali, že sa za niekoľko rokov budú na londýnskych uliciach vŕšiť konské lajná do výšky troch metrov. Podnikatelia a inžinieri však prišli s novým riešením v podobe automobilovej dopravy. V roku 1968 Paul Ehrlich vo svojej slávnej knihe The Population Bomb označil predstavu, že sa vôbec niekedy dokáže India sama uživiť, za ilúzórnu. Teda v rovnakom roku, keď texaský agronóm Norman Borlaug so svojou vyšľachtenou pšenicou zabezpečil v Indii výnimočne bohatú úrodu, vďaka ktorej sa India od roku 1974 stala aj jej exportérom.

Steven Pinker - The Better Angels of Our Nature: Why Violence Has Declined

Hlavná myšlienka rozsiahlej, vyše tisíc stranovej knihy od kognitívneho psychológa Stevena Pinkera môže znieť ušiam mnohých ľudí šokujúco. Na rozdiel od večerných správ v televízii, v ktorých sa neustále dozvedáme o narastajúcej agresivite, sebectve a násilí, Pinker tvrdí, že žijeme v najmierumilovnejších časoch našej histórie.

Steven Pinker - The Better Angels of Our Nature

S. Pinker vyvracia zidealizovanú predstavu o mierumilovnom živote lovcov a zberačov. V prípade, že by sa v 20. storočí udržala miera úmrtnosti typická pre domorodé vojnové výpravy lovcov a zberačov, namiesto 100 miliónov mŕtvych by sme mali 2 miliardy obetí vojen.

Ešte stredoveká Európa bola na dnešné pomery veľmi nebezpečné miesto. Kým v stredovekej Európe dosahovala miera vrážd 45 úmrtí na 100 tisíc obyvateľov za jeden rok, dnes je vo väčšine európskych štátov približná miera úmrtí zapríčinených vraždou menej ako dve úmrtia na 100 tisíc obyvateľov.

Zmeny sa nediali len pri poklesoch vrážd či vojen, ale aj u iných druhov násilia. Za to, za čo dnes dostanete pokutu, by vám pred pár storočiami vyrezali jazyk, odťali uši, oslepili vás či odťali ruku. Existovali mnohé dômyselné spôsoby, ako sadisticky vykonať trest smrti: upálenie na hranici, rozštvrtenie, lámanie na kolese, roztrhnutie párom koní a podobne. Trest smrti sa udeľoval za mnohé nenásilné zločiny, napríklad za kritiku kráľa či za krádež chleba.

Pinker nesúhlasí s mnohými moralistami, ktorí nás presviedčajú, že existuje univerzálna a nemenná morálka. Podľa neho sa stávame menej impulzívni, agresívni a narastá naša citlivosť na rôzne formy násilia, napr. na fyzické tresty detí. Jednoducho neinovujeme len technológie, ale aj naše etické správanie, resp. „morálku“.

Podľa Pinkera premena k tolerantnejším a menej násilným spoločnostiam bola spôsobená v premene feudálnych krajín na  priemyselne a urbánne spoločnosti. V nich zažívame v každodennom živote oveľa častejšie hry s nenulovým kladným súčtom. Odklon od sebestačnosti a prechod na priemyselné spoločnosti viedol ľudí k intenzívnejšej spolupráci prostredníctvom obchodu s tovarmi, službami a myšlienkami na veľké vzdialenosti a v rámci rozsiahlejších skupín. Výsledkom toho je, že hodnota ostatných ľudí sa zvyšuje, ak zostanú nažive a riešenia problémov násilným spôsobom sa znižujú zo sebeckých dôvodov. Prečo útočiť na predavača v obchode, ktorý predáva pre mňa dôležité produkty? Prečo ubližovať kolegovi v práci, od ktorého závisí kvalita a úspešnosť našich pracovných úloh?

Peter H. Diamandis a Steven Kotler - Hojnost : Budoucnost je lepší, než si myslíte

Vizionári zo Silicon Valley Peter Diamandis a Steven Kotler v knihe Hojnost sa na rozdiel od predchádzajúcich titulov zameriavajú na blízku budúcnosť. Ponúkajú množstvo príkladov, akým spôsobom môžu technológie v pozitívnom slova zmysle pomôcť k vyriešeniu problémov, ktorým čelí ľudstvo. Nemali by sme zabúdať, že napriek neustále klesajúcej chudobe žije vo svete vyše 900 miliónov ľudí v extrémnej chudobe.

Peter H. Diamandis a Steven Kotler - Hojnost

Najlepším riešením na problémy s nedostatkom čistej vody, potravín, chýbajúcemu vzdelávaniu je pre túto najchudobnejšiu miliardu podľa autorov vynájdenie lacných a dostupných technológií. Na urýchlenie vytvorenia týchto technológií Diamandis a Kotler chcú zapojiť tri dôležité sily, a to čo najväčšie množstvo domácich DIY inovátorov či start-upistov, iniciatívnosť technofilantropov a využitím potenciálu obrovského množstva mozgov tých najchudobnejších.

Diamandisova a Kotlerova konkrétnosť možných riešení určite spôsobí, že o štyridsať rokov sa budú ľudia zabávať na ich predpovediach a riešeniach. To je však to isté, ako keď sa my smejeme na predstavách futuristov, ktoré mali pred štyridsiatimi rokmi. Niežeby Diamandis a Kotler ako aj futuristi z minulosti boli hlúpi alebo naivní. Technologický pokrok je však nepredvídateľný a mnohé problémy jednoducho v budúcnosti budeme riešiť inak, než si to dnes vieme predstaviť.

  • Tlačiť
  • 10

Tagy Johan Norberg, Kolektívna inteligencia, Matt Ridley, Prosperita, Steven Pinker, Pesimizmus

František Muránsky

František Muránsky
  • Počet článkov: 27
  • Priemerná čítanosť: 1825
  • Priemerná diskutovanosť: 9
  • RSS blogu

O blogu

Som technologický optimista. Chcem prinášať pozitívne správy o vplyve technológií na nás ľudí. Pracujem v oblasti automatizácie ako projektant riadiacich a bezpečnostných systémov pre jadrové a chemické spoločnosti.

František Muránsky

František Muránsky
  • Počet článkov: 27
  • Priemerná čítanosť: 1825
  • Priemerná diskutovanosť: 9
  • RSS blogu

O blogu

Som technologický optimista. Chcem prinášať pozitívne správy o vplyve technológií na nás ľudí. Pracujem v oblasti automatizácie ako projektant riadiacich a bezpečnostných systémov pre jadrové a chemické spoločnosti.

Kalendár sa načítava...