Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG František Muránsky

Nebojme sa robotov, prinesú nám lepšiu prácu

15.03.2017 | František Muránsky

Predstava súboja ľudí so strojmi o prácu je základný omyl technologických pesimistov

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 16

Keď sa pozeráme na vlastnú budúcnosť, väčšina z nás podlieha prehnanému optimizmu. Naopak, pri otázke, kam smeruje okolitý svet, sa stávame až príliš často pesimistami.

Jedným z populárnych súčasných scenárov je strach z toho, že rýchlo sa rozvíjajúce digitálne technológie a umelá inteligencia nám „ukradnú“ prácu.

Známy počítačový filozof a spisovateľ Jaron Lanier v knihe Komu patrí budúcnosť predpovedá v blízkej dobe hypernezamestnanosť a sociálny chaos ako odpoveď na masívne nahrádzanie ľudskej pracovnej sily automatmi. Ekonóm a prognostik Jeremy Rifkin v knihe The End of Work zúfa nad tým, že technologické zmeny spôsobia bezprecedentnú úroveň nezamestnanosti. A nositeľ Nobelovej ceny Paul Krugman v článku „Sympatie z Luditmi“ varuje pred budúcnosťou, v ktorej aj vysoko kvalifikovaná pracovná sila bude mať problém s nachádzaním zamestnania.

Tieto varovania však nie sú ničím novým. Ešte v 30. rokoch minulého storočia slávny ekonóm J. M. Keynes v eseji „Economic Possibilities for Our Grandchildren“, vyjadril obavy z prichádzajúcej technologickej nezamestnanosti. A napríklad v roku 1949 kybernetický pionier Norbert Wiener varoval pred počítačmi, ktoré v budúcnosti nahradia ľudí. Tvrdil, že to „bude viesť k nepredstaviteľnej hrôze“.

 

Ilustračné foto: Flickr

Zápas ľudí a strojov o prácu?

Viacerí technologickí pesimisti nárast automatizácie a umelej inteligencie stavajú do podoby boja ľudí so strojmi a predbiehajú sa v odhadoch o výške technologickej nezamestnanosti. Vedec Moshe Vardi očakáva, že počas nasledujúcich 30-tich rokov automaty dokážu urobiť takmer takú identickú prácu ako ľudia, čo bude viesť ku globálnej nezamestnanosti na úrovni približne 50 % .

Naozaj nám vyspelé technológie berú prácu? Vyberme sa na malú exkurziu do histórie. V Európe či USA pred dvesto rokmi 80 % populácie pracovalo v poľnohospodárskom sektore. Mechanizácia jednotlivých procesov spôsobila to, že dnes v tomto sektore pracuje sotva 2 % ľudí. Ukradli stroje ľudom prácu? Podľa ekonóma Davida. Autora nezamestnanosť v USA v roku 2015 bola nižšia než pred sto dvadsiatimi piatimi rokmi! Nielenže automatizácia spôsobila úbytok fyzicky náročných typov prác, zbavuje nás aj množstva monotónnych a rutinných pracovných pozícií. Napríklad v 70. rokoch 20.storočia v bankovom odvetví prišli na scénu bankomaty. V USA ich počet v rozpätí rokov 1975 – 2010 dosiahol štyristo tisíc kusov. Z toho by tak mal podľa technologických pesimistov vyplývať pokles pracovných pozícií pracovníkov na pobočkách jednotlivých bánk. Podľa D. Autora bol však opak pravdou a ich počet sa v USA zdvojnásobil. Automatizácia umožnila, že namiesto rutinných prác s výdajom a príjmom papierových peňazí sa ich náplň práce presunula ku kognitívne náročnejším typom prác. Banky jednoducho vytvorili množstvo rôznych produktov, ktoré si vyžadovali dobré interpersonálne schopnosti.

Traktory, montážne linky či počítače zbavovali počas celého 20. storočia ľudí ťažkej fyzickej a monotónnej práce. Navyše pracovná doba sa v priemyselne rozvinutých krajinách v porovnaní s poľnohospodárskym spôsobom života výrazne skrátila. Pravdupovediac, obraz boja so strojmi o prácu sa môže rodiť len v hlavách ľudí, ktorí nikdy nehrdlačili od rána do večera na poli. V skutočnosti nám technológie a automatizácia uľahčujú prácu a dopĺňajú nás v úlohách, v ktorých nám to ide ťažšie.

Nenulový súčet

Predstava závodov ľudí so strojmi o prácu je základný omyl technologických pesimistov. Vychádza z predstavy statického sveta, v ktorom existuje len konečný počet pracovných pozícií a tie postupne preberajú stroje. My však nežijeme v uzavretom svete nulového súčtu, teda „win-lose“ stratégie. Náš svet predstavuje dynamický systém nenulového súčtu, kde uvoľnená pracovná sila, ktorá prestala robiť fyzicky namáhavú a monotónnu prácu, začala jednoducho robiť niečo iné. V 20. storočí sa ľudia presunuli do sektorov, ktoré predtým neexistovali, alebo boli zastúpené v minimálnej miere, napr. zdravotníctvo, školstvo, cestovný ruch, výrobný priemysel, či IT sektor. A navyše, do týchto sektorov boli integrované, na rozdiel od sveta farmárov, aj ženy.

Žijeme vo výnimočnej dobe?

No pesimisti, ako napríklad Martin Ford v knihe Rise of the Robots, tvrdia, že dnešné technológie sa líšia od tých minulých: Technológie preberajú mnohé kognitívne úlohy. Vieme o zariadeniach, ktoré dokonca v obmedzenej miere dokážu myslieť.

Samozrejme, za posledných pár rokov prišli na svet 3D tlačiarne, Google autá, plnoautomatizované továrne, v ktorých technológie nahrádzajú pracovné pozície aj s vyššími nárokmi na kognitívne zručnosti. Podľa ekonóma Roberta.D.Atkinsona je to však stále len polovica pravdy. Vyššia produktivita práce vytvorená novými technológiami, vygeneruje zisk, ktorý sa objaví v ekonomike tak či tak. Konkrétne prostredníctvom zníženia cien produktov, prípadne zvýšením miezd zamestnancov (moja preferencia) či odmeňovaním manažérov (už menšia podpora z mojej strany) alebo firmy investujú zisk do ďalšieho výskumu. Každopádne to znamená väčší dopyt po nových službách a produktoch. Zamestnanci v týchto odvetviach budú tak mať viac práce, čo v ekonomike umožní vznik nových pracovných pozícií. Ľudia si tak budú môcť kúpiť lacnejšie notebooky, autá, domy, dovolenky, kvalitnejšie jedlo atď. A ak aj tieto produkty a služby prejdú automatizáciou, opäť získame množstvo lacnejších a dostupnejších služieb. Tie si bude môcť dovoliť nielenže väčšia skupina ľudí, ale zároveň im zostane viac peňazí na kúpu iných služieb, čo opäť bude pozitívne vplývať na vznik ďalších pracovných pozícií.

Rozmanitá spotreba

Hlavná príčina, prečo problematika technologickej nezamestnanosti nie je otázkou nasledujúcich rokov, tkvie v našich nekončiacich potrebách a túžbach. Technologický optimista Matt Ridley v knihe Racionální optimista porovnal výdavky dobového pracovníka na farme a dnešného priemerného Angličana. Zásadný rozdiel je podľa Ridleyho v množstve a rozsahu spotreby produktov a služieb.

Pracovník na anglickej farme v 90. rokoch 18. storočia (jeho výdavky)

75 % potraviny

10 % oblečenie

6 % ubytovanie

5 % teplo

4 % svetlo a mydlo

Výdavky bežného Angličana v roku 2005

20 % bývanie

18 % autá, pohonné hmoty, lety atď.

14 % potraviny, nápoje, reštaurácie

6 % zdravotná starostlivosť

5 % filmy, hudba a iná zábava

4 % oblečenie

2 % vzdelanie

1 % hygienické potreby, kozmetika, strihanie

11 % životné a dôchodkové poistenie

0,3 % knihy, časopisy

Na rozdiel od sebestačného farmára je náš konzumný život oveľa pestrejší a rôznorodejší. Podľa M. Ridleyho je práve rozmanitejšia spotreba charakteristickým rysom moderného spôsobu života. Denne konzumujeme desiatky až stovky rôznych produktov a služieb. A naviac, máme prístup k produktom, ktoré si v minulosti mohla dovoliť len úzka skupina najbohatších ľudí. Konzumujeme knihy, umenie, jedlo z celého sveta, informácie, módu, cestujeme, športujeme atď. Nehovoriac o tom, že každá naplnená potreba vytvára priestor pre novú potrebu, a to je prakticky nekončiaci sa proces smerujúci k čoraz diverzifikovanejším a špecifickejším potrebám (ak neveríte, opýtajte sa svojich manželiek).

Asi najlepšie to vystihol ekonóm Tim Worstall. Podľa neho pracovné pozície pre ľudí budú vznikať, pokiaľ budú existovať ich nenaplnené potreby a túžby. A ak raz budú všetky naše potreby a túžby uspokojené, potreba pracovných pozícií zanikne. Tak kde je problém?

Kreatívna deštrukcia

V knihe Druhý vek strojov profesori z MIT Erik Brynjolfsson a Andrew McAfee ponúkajú cestu, ako využívať technológie na tvorbu inovácií a nových pracovných príležitostí. Inovácie sú podľa nich takmer vždy dôsledkom rekombinácie existujúcich technológií a ako príklad uvádzajú internet, Facebook, Google, Waze. Veria, že rastúca automatizácia a digitalizácia vytvoria prostredie, v ktorom bude dochádzať k oveľa rýchlejšej rekombinácii existujúcich myšlienok a technológií, pretože do ich testovania sa bude môcť zapojiť väčšie množstvo ľudí.

Existujú aj ďalšie dôvody, prečo sa nebáť prehlbujúcej sa automatizácie. Ekonóm John Tamny poukazuje na to, že pracovné pozície nie sú stále, ale sú dôsledkom investícií. K tomu, aby vznikli firmy ako Google, Apple, Microsoft či Amazon, muselo existovať stovky až tisícky neúspešných pokusov neznámych inovátorov. Firmám či jednotlivcom rastúca automatizácia prinesie väčšie množstvo investičného kapitálu, a tým viac možností experimentovať, riskovať a hľadať ďalšie možnosti pre nové inovácie.

Jednu z možností, ako automatizácia zmení budúcnosť pracovných miest, popisuje Chris Anderson v knihe Makers: The new Industrial revolution. Tvrdí, že prichádza éra, keď sa každý z nás môže stať dizajnérom a inovátorom, keďže moderné technológie ľuďom umožňujú vytvárať si doma veci, ktoré sa predtým vyrábali výlučne v továrňach. Okrem už všeobecne známych 3D tlačiarní máme k dispozícii stolové CEO stroje, mini PC, napr. Raspbbery Pi, stolové rezačky Wazer, Mr Beam či vákuový Mayku’s FormBox. A práve tieto technológie sú predzvesťou sveta s množstvom nových kreatívnejších typov prác

Výzvy budúcnosti

Obavy ľudí z budúcnosti by mali skôr smerovať k tomu, ako sa pripraviť na pracovné pozície vytvorené novými technológiami než zbytočným strašením. Druhé nebezpečenstvo, ktorému budeme čeliť, budú pokusy vlád a rôznych inštitúcií brániť a obmedzovať prístup k lacnejším a dostupnejším riešeniam napĺňania potrieb konzumentov. Stačí sa len pozrieť, akým problémom čelia hlavne tu v Európe Uber či Airbnb.

A aké typy prác nám teda prinesie budúcnosť? Samozrejme, môžeme vytvoriť trendy a predpovede o sektoroch, v ktorých bude dochádzať k ďalšiemu nárastu pracovných príležitostí a naopak. Hlavná dilema ohľadom budúcnosti tkvie však v tom, že vzniknú nové odvetvia, o ktorých dnes, žiaľ, stále netušíme. Kto predpokladal pred sto rokmi, že takmer všetci, ktorí teraz čítate tento článok, presedia väčšinu svojho pracovného času za nejakou tabuľou s pohybujúcimi sa obrázkami, budú ťukať do miniatúrneho písacieho stroja a držať v jednej ruke nástroj podobný pästnému klinu?

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 16

František Muránsky

František Muránsky
  • Počet článkov: 10
  • Priemerná čítanosť: 1577
  • Priemerná diskutovanosť: 13
  • RSS blogu

O blogu

Som technologický optimista. Chcem prinášať pozitívne správy o vplyve technológií na nás ľudí. Pracujem v oblasti automatizácie ako projektant riadiacich a bezpečnostných systémov pre jadrové a chemické spoločnosti.

František Muránsky

František Muránsky
  • Počet článkov: 10
  • Priemerná čítanosť: 1577
  • Priemerná diskutovanosť: 13
  • RSS blogu

O blogu

Som technologický optimista. Chcem prinášať pozitívne správy o vplyve technológií na nás ľudí. Pracujem v oblasti automatizácie ako projektant riadiacich a bezpečnostných systémov pre jadrové a chemické spoločnosti.

Kalendár sa načítava...