Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG František Muránsky

Čo môže naštartovať revolúciu v spoločenských vedách? Big data

10.07.2018 | František Muránsky

Internet je technológia, ktorá môže spôsobiť revolúciu v spoločenských vedách rovnako ako technologické vynálezy v 17. storočí prispeli k vzniku vedeckej revolúcie.

  • Tlačiť
  • 3

V médiách sa sporadicky objavujú snahy viacerých osobností, ako napríklad Fareed Zakaria, Iveta Radičová, Peter Zajac, Marián Balázs, zdôvodňovať a obraňovať zmysluplnosť spoločenských vied. Podľa nich široká verejnosť nedostatočne oceňuje význam spoločenských (resp. humanitných, sociálnych) vied. Jedným z dôsledkov nižšej prestíže spoločenských vied je aj to, že mnohí jej absolventi majú väčší problém získať atraktívnu a dobre ohodnotenú prácu, na rozdiel od absolventov technických a prírodných smerov.

Ak chceme porozumieť prečo spoločenskí vedci disponujú menšou spoločenskou prestížou, než napríklad ich kolegovia z oblasti prírodných vied, mali by sme zistiť príčinu, prečo a za akých okolností sa to stalo. Práve identifikácia tohto problému nám zároveň ukáže cestu a možnosti ako tento stav zvrátiť. V súčasnosti máme v rukách nástroje, pomocou ktorých môžeme nielenže urobiť zo spoločenských vied lepšiu vedu, ale aj výrazným spôsobom zvýšiť šance absolventov spoločenských vied na lepšiu a prestížnejšiu prácu. A ako?

Ako vznikla vedecká revolúcia?

Do vedeckej revolúcie v 17. storočí priepasť medzi prírodnými a spoločenskými vedami prakticky neexistovala. Poslaním vedcov bolo potvrdzovať „pravdy“ napísané v biblických textoch. Dáta, s ktorými vtedajší vedci pracovali, pochádzali takmer výhradne len z ľudských zmyslov a biblických či starogréckych textov. Veda, ako ju poznáme dnes s jej experimentami, testovaním, replikáciou výskumov či používaním kontrolných vzoriek, neexistovala, pretože používanie týchto postupov by znamenalo spochybnenie pravdivosti posvätných biblických textov, ako aj genialitu starovekých gréckych mysliteľov.

Napriek prekážkam vedeckú revolúciu v 16. a 17. storočí naštartoval vznik vynálezov, ktorej symbolmi sa stali technológie ako ďalekohľad, mikroskop, tlakomer, teplomer, vodná pumpa, atď.

Typický príklad ako napredovala vedecká revolúcia, si môžme ukázať na vynáleze ďalekohľadu v 16. storočí. Dánsky šľachtic Tycho Brahe bol vášnivým astronómom. Pomocou pozorovaní ďalekohľadom zozbieral počas svojho života množstvo dát o meniacich sa pozíciách vesmírnych objektov. Vedel, že zozbierané dáta nie sú v súlade s existujúcimi teóriami, avšak sám ich nedokázal interpretovať, a tak ich starostlivo uchovával. V roku 1600, len rok pred svojou smrťou, stretol skvelého matematika Johannesa Keplera, ktorému poskytol tieto dáta. Kepler síce nebol astronóm, ale zato vynikajúci matematik a na základe výpočtov z týchto dát dokázal vytvoriť teóriu, podľa ktorej planéty obiehajú okolo slnka v tvare elipsy.

To, čo znamenal ďalekohľad pre astronómiu, spôsobil v biológii, fyzike, chémii, mikroskop. Holandský geodet Anton van Leeuwenhoek v 17. storočí skonštruoval stovky mikroskopov. Pomocou mikroskopu uskutočnil neuveriteľné množstvo pozorovaní na rôznorodých objektoch. Pri svojich experimentoch objavil v ľudských spermiách, krvi, zubnom povlaku, vo vode, neznáme pohybujúce sa miniatúrne objekty, ktoré pomenoval „animalcules” (baktérie). Ním novoobjavené dáta umožnili ďalším vedcom interpretovať a vytvárať z nich nové teórie, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vedné disciplíny ako biológia, medicína či chémia.

Aj na týchto čiastkových príkladov môžme vidieť, že vedecká revolúcia v oblasti vedy sa začala príchodom nových technológií, ktoré umožnili získať dovtedy neznáme dáta.

Nová technológia => nové dáta => nové teórie a hypotézy

V novo získaných dátach mohli vedci nachádzať opakujúce sa pravidelnosti a vzorce, čo im umožnilo vytvárať nové hypotézy a teórie. Tieto teórie následne pomocou experimentov mohli potvrdzovať alebo odmietať. Technologický progres v nasledujúcich storočiach tak zásadným spôsobom ovplyvnil oblasť prírodných vied.

Problematický výskum v spoločenských vedách

Na rozdiel od vedcov, ktorí študujú prírodné vedy, sociálni vedci čelia oveľa zložitejším problémom pri zbere, testovaní či overovaní teórií. Vo fyzike, biológii, chémii to na rozdiel od vedcov skúmajúcich ľudské správanie ide oveľa jednoduchšie. Fyzici sa nerozprávajú s atómami, chemici nerozdávajú chemickým molekulám a zlúčeninám otázky na A4 a genetikov nezavádzajú vyhýbavými odpoveďami gény.

To neznamená, že vedci z oblasti spoločenských vied nerobia výskum a experimenty. Robia, avšak len v obmedzenej miere. Prevažujúcou metódou v spoločenských vedách je kvantitatívny výskum, v ktorom výskumníci oslovia nimi selektovanú malú vzorku.

Každopádne spoločenskí vedci musia klásť otázky objektom svojho výskumu. A z toho vyplývajú neblahé dôsledky. Typickým problémom pri vyplňovaní dotazníka je, že ľudia potrebné dáta často zabúdajú, zveličujú alebo jednoducho zatajujú.

Problemtické situácie, ktorým čelia spoločenskí vedci pri zbere dát, sú ešte vážnejšie. Aj pri dokonalej spolupráci respondenti nemusia na mnohé otázky odpovedať presne a pravdivo. Niežeby to respondenti robili úmyselne, evolúcia spôsobila, že za mnohými našimi činmi sa skrývajú iné motívy, ktorých si respondenti jednoducho nie sú vedomí.

A tu komplikácie zďaleka nekončia. My ľudia sme sociálny druh, ktorý žije v skupinách. V oblasti dynamiky a správania veľkých skupín je výskum postavený na malých vzorkách v určitých situáciach jednoducho nedostatočný. Vzájomná interakcia vedie jednotlivcov k správaniu, ktoré pomocou malých vzoriek nedokážeme jednoducho zachytiť a predpovedať.

Podčiarknuté a spočítané, vedcom skúmajúcim ľudské správanie dlhé stáročia chýbala technológia podobná teleskopu či mikroskopu. Práve táto skutočnosť v negatívnej miere ovplyvnila tvorbu ich teórií, slabšie postavenie v rámci vedy, ako aj nedôveru a pochybnosti v očiach širokej verejnosti.

Našťastie dnes im svitá na lepšie časy a to s nástupom digitálnych technológií. Technológia, ktorá umožní lepšie porozumieť ľudskému správaniu, sa volá internet.

Technológia, ktorá odštartuje revolúciu v spoločenských vedách

Internet je digitálna technológia podobná ďalekohľadu v tom, že nám umožňuje pozorovať postoje a správanie veľkého počtu ľudí ako nikdy predtým. Jedným z dôsledkov využívania internetu je, že v jeho prostredí zanechávame naše digitálne stopy. Spoločenskí vedci tak majú dnes vďaka internetu k dispozícii ohromné množstvá dát generovaných ľudskou činnosťou. Podľa vedca Robyho Muhamada prístup k „big data“ a schopnosť robiť experimenty pomocou internetu môže byť začiatkom vedeckej revolúcie v spoločenských vedách.

Namiesto sledovania malých skupín majú unikátnu možnosť študovať veľké skupiny. Mobilné dáta, GPS, platobné karty, sociálne médiá, online obchody, zachytávajú naše priority, potreby, zvyky, túžby a myšlienky. Prístup k big data umožňuje lacnejším a masívnejším spôsobom získavať dáta, než dopytovaním sa ľudí cez dotazníky a prieskumy.

Internet zároveň vytvára stabilné prostredie, v ktorom sa spoločenským vedcom otvárajú nové možnosti pozorovania, testovania, experimentovania a replikovania svojich teórií (Samozrejme anonymita, citlivosť a prístup k dátam je problém, ktorý bude potrebné jasne vymedziť a regulovať).

Práca s big data

Používanie big data nemusí byť pre spoločenských vedcov vždy to najlepšie riešenie. Big data sú často neúplné, nereprezentujú celú spoločnosť, mnohé dôležité data sú z etických či právnych dôvodov nedostupné, atď. Každopádne bolo by veľkou chybou zo strany spoločenských vied big data ignorovať a vyhýbať sa im.

S väčším používaním a zameraním sa na big data vedci a študenti spoločenských vied budú postavení pred nové výzvy. Jednou z nich je adaptácia a učenie sa novým zručnostiam pri ich práci s big data.

Opäť raz na rozdiel od vedcov pôsobiacich v prírodných vedách to majú spoločenskí vedci o niečo zložitejšie. Vedci z oblasti prírodných vied pracujú s technológiami, ako napr. urýchľovače častíc, elektronové mikroskopy, sekvencéry DNA, ktoré im poskytujú už predpripravené vhodné dáta určené na ďalšiu analýzu.
Na druhej strane, sociálni vedci získavajú big data v podobe masívneho množstva neštrukturovaných dát z rôznych snímačov ako napríklad sociálne média, videá, fotografie mobilné telefóny, textové informácie, či vo forme informácií zaznamenávajúcich naše spotrebiteľské správanie.

Nedávno sa spoločnosť SAGE Publishing vydávajúca vedecké štúdie opýtala vedcov na ich hlavné problémy pri práci s big data. Vedci z oblasti spoločenských vied označili za hlavné bariéry chýbajúce znalosti z programovania (napr. Python, R) a aplikovanej matematiky (štatistika, lineárna algebra, pravdepodobnosť). Obe spomínané zručnosti sú kľúčové pri manipulácii s dátami, ktoré majú pomôcť v ich hlavnej pracovnej náplni, teda testovaní existujúcich teórií a vytvárania nových hypotéz.

Lepšia práca absolventom spoločenských vied

Záujem spoločenských vedcov o používanie a získanie zručností v oblasti práce s big data zároveň pomôže výrazným spôsobom zvýšiť záujem o absolventov spoločenských vied na pracovnom trhu.

Jedným z dôsledkov používania big data môžu byť lepšie výsledky firiem a inštitúcií zaoberajúcich sa správaním ľudí. Negatívnym avšak presvedčivým spôsobom to dokázala napríklad firma Cambridge Analytica. Tá významným spôsobom ovplyvnila prezidentské voľby v USA tým, že dokázala identifikovať potencionálnych voličov republikánov a mobilizovať ich cielenou kampaňou vďaka big data získaných od firmy Facebook.

Potencionálne znalosti a schopnosti práce s big data umožnia absolventom spoločenských vied získať kreatívnu a dobre ohodnotenú prácu aj v iných pracovných odvetviach. Týždenník Forbes konštatuje, že tisícky firiem od startupov cez technologické giganty ako Google, Facebook, Ford, Waterhouse, atď., sa snažia pracovať s big data, aby tak mohli lepšie nastaviť marketing a identifikovať potreby svojich zákazníkov. Práca s big data je a bude dôležitou súčasťou od nastavovania procesov v modernom priemysle až po zlepšovanie vzdelávania či pre prácu kriminalistov alebo novinárov.

Podľa Harvard Bussines Review bude v 21. storočí pracovná pozícia Dátový vedec patriť, medzi najviac žiadané pracovné pozície. Aj keď v súčasnosti sa na pozíciu Dátový vedec dostanete absolvovaním informatiky alebo matematických fakúlt, spoločenským vedám sa ponúkajú rozsiahle možnosti ako pripraviť svojich absolventov aj na takúto pracovnú pozíciu.

Lepšia veda

Vedci z oblasti spoločenských vied majú konečne k dispozícii technológiu, ktorá im umožní zásadným spôsobom vylepšovať ich výskum a teórie. Jedným z problémov v spoločenských vedách je, že v rámci nich existuje viacero rozličných paralelných teórií o povahe a správaní človeka. Vďaka tomu, že máme k dispozícii big data, môžu vedci tieto teórie efektívnejším spôsobom testovať a tie mizerné eliminovať. Lepšia veda, ktorú môžu spoločenskí vedci produkovať vďaka internetu a big data im umožní postupne vrátiť späť ich stratenú spoločenskú prestíž ako aj znížiť medzeru, ktorá nastala medzi nimi a vedcami z oblasti prírodných vied. Čo viac si môžme pre spoločenské vedy želať?

 

 

  • Tlačiť
  • 3

František Muránsky

František Muránsky
  • Počet článkov: 27
  • Priemerná čítanosť: 1833
  • Priemerná diskutovanosť: 9
  • RSS blogu

O blogu

Som technologický optimista. Chcem prinášať pozitívne správy o vplyve technológií na nás ľudí. Pracujem v oblasti automatizácie ako projektant riadiacich a bezpečnostných systémov pre jadrové a chemické spoločnosti.

František Muránsky

František Muránsky
  • Počet článkov: 27
  • Priemerná čítanosť: 1833
  • Priemerná diskutovanosť: 9
  • RSS blogu

O blogu

Som technologický optimista. Chcem prinášať pozitívne správy o vplyve technológií na nás ľudí. Pracujem v oblasti automatizácie ako projektant riadiacich a bezpečnostných systémov pre jadrové a chemické spoločnosti.

Kalendár sa načítava...