Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG František Muránsky

Je budúcnosť ekonómie v behaviorálnej ekonómii?

19.06.2017 | František Muránsky

Napriek súčasnej popularite behaviorálnych ekonómov budúcnosť ekonómie leží v novo vznikajúcej vednej oblasti neurovedy, a to v neuroekonómii.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 1

V posledných desaťročiach narastala popularita behaviorálnych ekonómov. Behaviorálni ekonómovia a psychológovia, ako napr. A. Tversky, D. Kahneman, D. Ariely, R. H. Thaler od 70. rokov minulého storočia pomocou mnohých výskumov ukázali, že teórie neoklasických ekonómov sú príliš všeobecné a ponúkajú len veľmi zjednodušený pohlaď na človeka. Zlaté obdobie prežila behaviorálna ekonómia po roku 2000, keď D. Kahneman v roku 2002 dostal Nobelovu cenu za ekonómiu a v roku 2008 sa kniha Nudge (Štuch) od C. S. Sunsteina a R. H. Thalera stala svetovým bestsellerom. Je teda načase nahradiť neoklasický model viac realistickejším modelom, s ktorým prichádzajúcu behaviorálni ekoni? Áno aj nie.

Neoklasická ekonómia

Keď bola ekonómia ešte v plienkach, bola úzko spojená s psychológiou. Aj zakladateľ klasickej ekonómie Adam Smith vysvetľoval v knihe The Wealth of Nations individuálne ekonomické správanie pomocou psychologických princípov. K istým pokusom postaviť ekonómiu na „psychologických aspektoch“ dochádzalo ešte na prelome 19. a 20. storočia. V roku 1880 ekonóm Francis Y. Edgeworth navrhol vytvoriť prístroj hedonimeter, ktorý by kontinuálne meral „utilitu“, resp. pocit šťastia. A s podobným nápadom prišiel na začiatku 20. storočia iný ekonóm – Frank Ramsey, ktorý navrhol prístroj psychogalvanometer.

Podľa ekonóma D. Colandera si neoklasickí ekonómovia uvedomovali, že predstavy Edgewortha a Ramseyho patrili skôr do ríše snov, keďže vtedajšia veda disponovala len minimálnym množstvom technológií a takými metodologickými postupmi, ktoré by umožnili opísať, prípadne predpovedať správanie človeka s jeho rozmanitými psychologickými (biologickými) aspektmi. V 30. rokoch minulého storočia tak neoklasickí ekonómovia všetky pokusy o spájanie ekonómie s psychologickými aspektmi človeka definitívne stopli.

 

Neoklasickí ekonómovia videli nádej pre svoju oblasť skôr v matematike a fyzike. Stanovili niekoľko základných „dogmatických“ premís opisujúcich univerzálne správanie človeka. Tieto premisy im tak umožnili pomocou logiky, matematických vzorcov a formúl odvodzovať, modelovať a predpovedať správanie ľudí podľa princípov deduktívnej vedy. Takýto prístup im pomohol priblížiť ekonómiu prírodným (exaktným) vedám a dať jej „vedeckejší punc“.

Vytvorili tak model Homo economicus s niekoľkými univerzálnymi premisami.

  • Človek sa vždy rozhoduje tak, aby minimalizoval straty a maximalizoval zisky, a to na základe subjektívne vnímanej užitočnosti.
  • Pri svojich voľbách a rozhodovaní sa ľudia snažia byť informovaní o všetkých možných alternatívach.
  • Človek sa správa logicky, teda ma konzistentné a stabilné preferencie.

Behaviorálna ekonómia

V 60. rokoch minulého storočia sa však psychológia začala prudko rozvíjať. Prispelo k tomu hlavne jej častejšie využívanie či skvalitnenie metodológie. Na overovanie svojich hypotéz začali psychológovia používať výskumne vzorky respondentov, štatistické metódy, replikovať svoje výskumy či využívať nezávislú kontrolu výskumov. Vďaka tomu sa aj psychológia začala vnímať ako vedecká disciplína, zaoberajúca sa systematickým výskumom. V dôsledku toho opäť začal narastať tlak na prepojenie ekonomiky a psychológie.

V rôznych experimentoch a výskumoch behaviorálni psychológovia a ekonómovia zistili, čo bolo nepochybne obrovským prínosom a plusom, že my, ľudia, sa neustále dopúšťame množstva kognitívnych skreslení. V rámci svojho rozhodovania používame skratky a mnohé naše rozhodnutia veľmi ovplyvňuje kontext a okolité prostredie. Na rozdiel od teórie neoklasických ekonómov behaviorálni psychológovia preukázali, že v mnohých situáciách sa nedokážeme rozhodovať presne, rozvážne a sebakriticky. Naopak, neustále podliehame množstvom sebailúzií a veríme, že sme múdrejší, šikovnejší atraktívnejší a morálnejší, než to v skutočnosti je.

Behaviorálni ekonómovia (ako si oni sami začali hovoriť) sa tak do procesov rozhodovania jednotlivca snažili vniesť realistickejší pohľad v jeho  procesoch rozhodovania. Jedným z hlavných príspevkov výskumov behaviorálnych ekonómov je zistenie, že sa nielenže dopúšťame rôznych kognitívnych skreslení, no tieto skreslenia či chyby myslenia majú predvídateľný charakter. Podľa nich tak nie je dôvod tieto predvídateľné chyby ignorovať, ale naopak, snažiť sa ich implementovať do ekonomickej teórie.

Kritika behaviorálnej ekonómie

Ako rástla popularita behaviorálnych ekonómov, celkom prirodzene prichádzali aj kritické ohlasy. Hlavná časť kritiky sa sústreďovala na oblasť metodológie. Známy je prípad primingu, ktorý popisujú D. Kahneman a A. Tversky v knihe Myšlení rychlé a pomalé. Keď sa vedci pokúsili replikovať pôvodný výskum, zistili, že k žiadnemu takémuto efektu nedochádza (tu). Ku kritike sa pridali evoluční psychológovia, ktorí vyčítali behaviorálnym psychológom, že v ich otázkach nezohľadňujú našu evolučnú minulosť. To, že v relatívne jednoduchých úlohách, ktoré si nevyžadujú špeciálne matematické schopnosti, zlyhávame, nie je spôsobené našou lenivosťou, ale chybnou formuláciou otázok (tu, tu, a tu).

Kto nič nerobí, nerobí chyby. Napriek oprávnenej kritike sú chyby, ktorých sa dopustili behaviorálni ekonómovia, len detské choroby, ktoré sú prirodzenou súčasťou každého výskumu. Znamená to však, že keď behaviorálni ekonómovia zdokonalia svoju metodológiu, budúcnosť mikroekonómie leží v ich vedeckej oblasti? Myslím, že nie.

Mozog ako blackbox

Napriek nesporným prínosom, ktoré behaviorálni ekonómovia priniesli, v ich výskumoch takmer úplne absentuje kľúčový problém, a to výskum ľudského mozgu. Práve tam totiž dochádza k procesom rozhodovania a vzniku našich volieb.

Ich vedomosti a poznatky o príčinách našich volieb a rozhodnutí sa veľmi nelíšia od poznatkov o ľudskom tele, ktorými disponovali lekári ešte koncom 19. storočia. Vtedajší lekári dokázali púšťať žilou, vedeli prevádzať jednoduché chirurgické zákroky či utíšiť a upokojiť pacienta. V niektorých prípadoch na základe svojich predchádzajúcich skúsenosti vedeli, že ak podajú pacientovi nejakú látku, napr. výťažok z nejakej huby alebo byliny, pacient sa uzdraví. Avšak o biochemických procesoch a o tom, ako funguje naše telo, nemali ani tušenia. Medicína v tom čase mala stále len minimálne znalosti a až nové technológie v 20. storočí umožnili lekárom a vedcom detailnejšie porozumieť biologickým dejom v ľudskom tele.

Behaviorálni ekonómovia prevádzajú svoje výskumy pomocou experimentov, a to tak, že kladú respondentom otázky a na základe respondentských odpovedí sa pokúšajú potvrdiť alebo vyvrátiť svoje hypotézy. Avšak mozog, teda miesto, kde sa rodia naše rozhodnutia, je pre nich až na výnimky len tajomný blackbox.

Budúcnosť ekonómie je v neurovede

Od konca 20. storočia dochádza k prudkému rozvoju v neurovede, presnejšie v neurobiológii. Vďaka vzniku množstvu nových technológií tak neuroveda zažíva posledné desaťročia mohutný pokrok, keď dokáže odpovedať na otázky, na ktoré pred niekoľkými rokmi nepoznala odpoveď.Prudký rozvoj v neurológii bol zapríčinený nielen novými zobrazovacími, neinvazívnymi technológiami nášho mozgu, ako napr. MRI (magnetická rezonancia), PET, fMRI, SPECT, MEG. Najnovšie technológie, len niekoľko rokov staré, ako napríklad optogenetika, umožňujú vedcom dokonca kontrolovať a ovplyvňovať správanie neurónov.

Rýchly pokrok v neurovede tak dáva novú nádej aj ekonómom. Kým behaviorálni ekonómovia získavali poznatky o povahe rozhodovania a vzniku volieb nepriamymi metódami, novo vznikajúca vedná disciplína – neuroekonómia môže ísť oveľa ďalej a vysvetľovať ľudské správanie na základe biologických procesov, ktoré vznikali v dlhom evolučnom vývoji. Samozrejme, skeptici môžu namietať, že sme stále len na začiatku a naše poznanie, ako pracuje ľudský mozog, je len v plienkach. Mozog s jeho obrovskou komplexnosťou je stále pre nás tvrdý oriešok a potrvá ešte roky, kým pochopíme aspoň jeho malú časť.

V každom prípade na podanie realistickejších vysvetlení toho, akým spôsobom sa rozhodujeme, bude musieť neuroekonómia spolu s inými vednými disciplínami vytvoriť nové teórie. A na to, aby tieto teórie vôbec mohli vzniknúť, potrebujeme oveľa dokonalejšie technológie.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 1

Tagy Behaviorálna ekonómia, Evolučná novinka, Kognitívne skreslenia, Neuroveda

František Muránsky

František Muránsky
  • Počet článkov: 8
  • Priemerná čítanosť: 1600
  • Priemerná diskutovanosť: 14
  • RSS blogu

O blogu

Som technologický optimista. Chcem prinášať pozitívne správy o vplyve technológií na nás ľudí. Pracujem v oblasti automatizácie ako projektant riadiacich a bezpečnostných systémov pre jadrové a chemické spoločnosti.

František Muránsky

František Muránsky
  • Počet článkov: 8
  • Priemerná čítanosť: 1600
  • Priemerná diskutovanosť: 14
  • RSS blogu

O blogu

Som technologický optimista. Chcem prinášať pozitívne správy o vplyve technológií na nás ľudí. Pracujem v oblasti automatizácie ako projektant riadiacich a bezpečnostných systémov pre jadrové a chemické spoločnosti.

Kalendár sa načítava...