Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Zamestnanec lúzer, podnikateľ hero

17.05.2011 | fero mucka

Diskusia (20 reakcií)

17.05.2011 | PaloK

Potesujuce si v periodiku o podnikani a pre podnikatelov precitat aj takyto postoj. Super.

17.05.2011 | Ján Košturiak

Pekne napísané, súhlasím a pokúsim sa o doplnenie. Podnikanie, podľa mňa, nie je iba o zisku a zarábaní peňazí. Je o budovaní niečoho čo dáva zmysel. Možno to znie smiešne, ale keď robíme s majiteľmi firiem stratégie, tak veľmi veľa diskutujeme práve o tom, aký to má celé zmysel a aký to prinesie úžitok ľuďom. Myslím si, že stále viac sa bude podnikanie orientovať smerom k riešeniu problémov dnešného sveta v sociálnej oblasti, životnom prostredí v pomoci ľuďom, ktorí pomoc skutočne potrebujú. Práve preto je treba prepájať svety podnikania, ochrany prírody, spirituality a pomoci druhým. Budeme o tom diskutovať na budúci týždeň a už sa teším:
http://www.ipaslova...

Nemyslím si, že podnikateľ musí mať registrovanú firmu, alebo živnostenský list. Poznám mnohých zamestnancov, ktorí konajú ako podnikatelia – neuspokoja sa s priemerom, sú proaktívni, menia svet okolo seba k lepšiemu. Každý človek, ktorý chce uskutočniť svoj sen, žiť podľa svojich predstav, byť nezávislý na mašinérii štátu musí mať v sebe kus podnikateľa. Ako som už uviedol – pre mňa sú podnikateľmi ľudia ako Anton Srholec, Marián Kuffa, Vladimír Krčméry, Andrej Kiska a ďalší, ktorých primárnym cieľom nie je tvorba zisku, ale služba druhým.
Hrdinovia sú u mňa mnohí poctiví podnikatelia a ich zamestnanci a lúzeri sú tí, ktorí robia svoju prácu nepoctivo. Pekný deň.

17.05.2011 | grgo

A ľudia v "štátnej mašinérii" ktorí si svoju prácu robia poctivo nie sú hrdinovia? Lebo ak áno, tak potom je vaše posolstvo síce veľmi ľudské ale dosť triviálne, nemyslíte? Navyše sa obávam, že nie každý (minimálne nie ja a ani pán Múčka) si z vašich článkov neodniesol dojem, že by ste boli takýto všeobímajúcim zástancom poctivosti.

17.05.2011 | Fero Múčka

Pls, kde sa zmienujem o tom, ze mam problem s p. Kosturiakom ako zastancom poctivosti?

17.05.2011 | grgo

Nikde. Ale rovnako ako ja, ste ten článok pána Košturiaka pochopilo v zmysle titulku vašeho blogu. Nie ako morálny apel na to aby boli všetci ľudia, bez ohľadu akú pozíciu či povolanie zastávajú, poctiví.

Ja som v tomto duchu diskutoval pod článkom, kde nakoniec pán Košťuriak konštatoval, že

"Spolocnost tvorime vsetci aj uradnici, aj podnikatelia, aj ucitelia, lekari a dalsi. Chyba nam v zajomna ucta jedneho k druhemu"

Môj príspevok je tu skôr pokračovanie tejto starej diskusie, lebo sa mi zdá, že pán Košťuriak aj v tejto odpovedi vyššie považuje nezávislosť na "mašinérii štátu" akoby za hodnotu samu o sebe. Z toho akosi implicitne vyplýva že človek ktorý je súčasťou tejto mašinérie má nižšiu hodnotu, aj keď sa snaží zmeniť veci k lepšiemu (OK, pri tomto hodnotení som sa možno trochu ustrelil, ale opäť je to o vnímaní argumentov, pri ktorom aj výber jazykových prostriedkov hrá veľkú rolu).

17.05.2011 | Brankohman

Moja osobná skúsenosť popiera niektoré fakty z oboch článkov. Bez toho, že by som sa o to nejak zvlášť snažil a bez vysokoškolského vzdelania som v nadnárodnej firme spravil slušnú kariéru od sekretárky cez interný audit až po manažéra distribúcie zodpovedného za dva štáty. To všetko skončilo príchodom jedného chorobne ambiciózneho nadriadeného. V ďalšej nadnárodnej firme som úspešne organizoval medzinárodné tendre na služby so služobnými cestami od Litvy až po Hong Kong. To skončilo podobne, ale s oveľa dramatickejším koncom, ktorý mi bolestne pripomínal vykonštruované procesy komunistov v 50tych rokoch s tým rozdielom, že stále žijem. Ďalšie dve zamestnania boli stretnutím, buď s firmou pred krachom alebo totalistickým vedením, ktoré nemalo ani hlavu ani pätu. Potom prišla kríza a a napriek tomu, že som sa 2-3 krát dostal do toho najužšieho výberu vo výberovom konaní, nikdy nič z toho nebolo. Posledné odmietnutie prišlo s odôvodnením, že za tie peniaze by ma to asi dlho nebavilo. Ďakujem, ale to už stačilo a odvtedy si hovorím, že radšej budem mať vlastný stánok s hot-dogmi alebo nejaký obchod alebo robiť anglické preklady než byť zas niekoho zamestnancom. Tým som chcel len povedať, že dôvody prečo sa niekto rozhodne podnikať môžu byť rôzne. Moje príjmy stúpajú pomaly, ale iste, voľného času som nikdy nemal viac, práca je to dostatočne kreatívna a každý čo i najmenší úspech ma napĺňa zadosťučinením.

17.05.2011 | AFI

Mám veľmi podobnú osobnú skúsenosť, aj keď ja som odmával bielou zástavou oveľa skôr. Do vlastného biznisu som šiel práve preto, aby som mal pokoj od všetkých tých ambicióznych manažérov a manažériek, majiteľov a majiteliek, ktorí v ľuďoch vidia iba nástroj na zvýšenie svojho platu/zisku.
Nikomu, okrem klientov, sa nezodpovedám, nikomu nehlásim odchod na obed alebo domov, nikoho nemusím dávať do kópie e-mailov, nikto mi nemonitoruje poštu, pred nikým sa nemusím "hrať" na zaneprázdneného, keď ním nie som, nikto mi nemusí dokazovať, že je zaneprázdnenejší než ja.
Má to jedinú nevýhodu - až do konca života musím pracovať vo vlastnej firme, pretože som si tak odvykol od intríg a vyššie popisovaných činností, že pri prijatí do zamestnania by som mal živnotnosť 1 týždeň. Potom by ma prevalcovala aj pomocná asistentka.
Z vyššie uvedeného je samozrejmé, že tiež nemám ambície z mojej firmy urobiť veľkého hráča na trhu - to je, mimochodom, opäť niečo, čomu nie úplne rozumiem, prečo firmy musia neustále rásť, fúzovať a prečo nemôžu existovať v nezmenenej veľkosti niekoľko rokov či desaťročí a poskytovať nezmenenú alebo vyššiu kvalitu a osobný prístup a byť pre svojich majiteľov obživou, nie zlatou baňou.

18.05.2011 | martin33

Pod to sa podpisem. Po viacrocnych skusenostiach v nadnarodnych korporaciach som zacal podnikat a tu slobodu, (relativny) dostatok volneho casu a hlavne "dolezite je ako je urobena robota a nie politicke intrigy okolo toho" si nemozem vynachvalit. A pritom castokrat robim subdodavatela aj mojim povodnym zamestnavatelom a robim tak prakticky tu istu robotu, ako som robil ked som bol zamestnanec.

17.05.2011 | salamoon

veru tak hoši...je to taka kazdodenna Big Brother game..1-2 'nedomyslene' kroky a si z 'hry' von....:) este tak mat aspon 2 nervy a XXXL porciu psychiky v zalohe, do 65 daleko :)

17.05.2011 | james144

Osobne si myslím že na Slovensku máme skôr opačný problém ako to že každý chce byť podnikateľom. Som ešte len študent(čo čochvíľa skončí) a mali sme prednášku šéfa Microsoftu na Slovensku. On hovoril o tom že ak sa na Slovenskej univerzite v plnej aule opýta kto chce podnikať odvážlivcov spočíta na prstoch jednej ruky a ak tú istú otázku položí na prednáške v USA prihlási sa každý piaty študent.(čísla berte z rezervou bolo to dávnejšie).

Podstata je ale jasná aj my mladý sme strašne utiahnutý a to sme ani v socializme poriadne nežili. Vidím to aj medzi spolužiakmi drvivá väčšina myslí len na to kde nájde svoj pohodlný flek kde si bude môcť v kľude zarábať pekné peniaze. Tých čo chcú vytvoriť niečo čo tu ešte nebolo je ako šafránu.

17.05.2011 | grgo

Toto je paradox. Nedávno som čítal štúdiu, ktorá porovnávala SMB segment v krajinácj OECD a prekvapivo USA tu vykazovala veľmi nízke čísla. Inak povedané, v USA existuje na jedného obyvateľa menej podnikateľov ako v USA. Zdá sa, že táto téma spolu s otáckou príjmovej nerovnosti a sociálnej mobility je jedna z tých, kde v americkej spoločnosti existuje veľká zotrvačnosť a priepastné rozdiely medzi tým čo vnímajú občania a aká je realita.

Rozoberali tam aj príčiny a paradoxne jedna z nich bola cena za zdravotnú starostlivosť. V USA je systém do veľkej miery postavený na zamestnaneckých poisťovacích schémach, ak pracujete pre veľkú firmu (General Electric atď), viete dostať veľmi výhodné podmienky poistenia pre celú rodinu oproti individuálnemu poisteniu.

Inak toto vôbec nie je nič prekvapujúce. Viacerí inštitucionálni ekonómovia dlhodobo tvrdia, že sociálny systém vyspelých krajín výrazne znižuje riziko podnikateľského neúspechu, čo pri vrodenej ľudskej averzii k riziku má za následok zisky na blahobytu spoločnosti.

17.05.2011 | grgo

malo tam byť: "USA existuje na 1000 obyvateľov menej podnikateľov ako v Európe". Inak povedané v USA je podnikateľský sektor viac koncentrovaný.

23.05.2011 | friedman

rozdiel medzi usa a slovenskom nie je žiadny ....počet podnikatelov na tisic obyvatelov je takmer rovnaky ako na slovensku len v usa su podnikatelia či rodine firmy ktore podnikaju aj niekoľko generacii a rastu zato slovensko je ešte len 21rokov po pade komunizmu a okrem tych podivnych niektorych slovenskych milionarov (ktory ani nevedia vysvetliť ako k majetku prišli ) ty ostany su niekde ešte len na začiatku a postupne a pomaly rastu

05.06.2011 | hamko

to nema nic docinenia s rizikom ale so starym sedliackym rozumom.

v usa hadzu rozne venture capitalist firmy statisice dolarov na napady studentov ivy league univerzit, tak sa necuduj ze sa us studenti hlasia ze chcu podnikat.

aj ja budem podnikat, ak my na univerzitu pridu typkovia co mi zaplatia reziu novej firmy na rok.

u nas pokial nemas bohatych rodicov mozes zabudnut na podnikanie, a ked ta nedorazia vypalnici (v pripade ze mas kamenny obchod) tak ta dorazia danovaci pokutami ...

takze sry ale rozpravky o tom ako su us studenti podnikaniachtivi a slovensky studenti su vocinim neschopaci lenivi si nechaj pre deti co nevedia jak to chodi v statoch ...

17.05.2011 | sona08

mozno by som len povedala, ze ani podnikanie nie je len o profite. Moj priatel ma malu firmu s par obchodnikmi a sekretarkou. Jeho ambicia nie je mat giganticky zisk pri co najmensich nakladoch, ale artikel s ktorym podnika ho zaujima a bavi ho viest tim svojich zamestnancov, hladat riesenia na uskalia, ktore mu podnikanie pripravuje, atd. atd. Takze vidiet v podnikani len cisty profit a nie aj nieco, co vas rovnako dokaze naplnat je tiez dost ignorantske. Aj podnikanie s hocicim moze naplnat spolocensku stranku zivota a moze vas ako osobnost posuvat vpred, pokial mate zaujem na tom, aby vase podnikanie rastlo aj inak ako financne.

17.05.2011 | Martin Skrip

Podla mojho nazoru hlavnym dovodom zamestnancov nezacat podnikat je averzia voci RIZIKU (v tomto sa s blogom stotoznujem). Skryvat sa za argumenty typu "nie je vsetko o PROFITE" je velmi tendencne. Podla mna keby zacali vsetci TOP manageri na slovensku podnikat, v konecnom vysledku by uspelo tak 5%. A to je dovod, ktory si podvedome kazdy clovek v zamestnaneckej pozicii uvedomuje a preto robi to v com je naozaj dobry.

V samej podstate tu ide o maximalizaciu osobneho PROFITU zo strany zametnanca. Preto by som neobvinoval podnikatelov, ze nemaju v zaujme pomoct ludom, priatelom alebo planete okolo seba.

18.05.2011 | mill

Ja podnikám 20 rokov a dôvod prečo to robím, je ten, že som nezávislý od všetkého okrem mojich klientov a aj u tých si do istej miery môžem určiť, pre vás robím a pre vás nie.

Je to tom, že mám radosť z voľnosti a prijímam zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Je pravda, že sa teraz môžem zdvihnúť a ísť si zaplávať, ale zajtra ma čakajú všetky problémy ktoré tu dnes nechám.

18.05.2011 | nyan

Nerozumiem uplne tomuto clanku. Citam ho dookola uz x-ty krat a stale mi to nedochadza. V jednej chvili mam chut vyhrknut autorovi clanku povedat, nech si rovno zpakuje svoje svestky z firmy kde pracuje, ked si mysli, taku ********, ze svet je lepsim miestom, lebo menej ludi chce podnikat, alebo len poznamenat, ze tak ako je pre zamestnanca potrebny clovek - podnikatel, ktory firmu zalozi, tak je dolezity v urcitom bode pre podnikatela zamestnanec. Je to totiz symbioza, len najskor musi byt podnikatel a az potom moze zamestnanec, inac by nikto nikde nepracoval, a kazdy by nieco za svojim drevenym, alebo hlinenym domom pestoval, mozno nieco v dielnicke vyrabal a chodil na trh spravit nejaky ten barter.

Bez podnikatelov by neboli jeansy, tenisky, nebol by iphone, neboli by pocitace... ja by som to prezil keby nic nebolo - lebo by som si na to zvykol tak ako vsetci ostatny.... a to som podnikatel s 2ma firmami a 20timi zamestnancami, ktory ziju z mojeho sna a ja dnes zijem z 70% z ich snahy. Na to aby som mohol mat firmu som 3 roky nemal ani co zrat (ryza a kecup) a vsetci ma odhovarali, aby som sa na to vykaslal, ze nech radsej idem vyuzivat niekam svoj intelekt a vzdelanie. Keby ma odhovorili 20 ludi dnes nema pracu. Keby nikto nezacal podnikat tak nikto nema pracu.

Nastastie sa venujem vyrobe, takze intriganov a pomylenych karieristov (najma karieristky) vo firme riesit az tak nemusim nemusim, iked niekedy na niektorych oddeleniach spravim personalny prievan a trosku si zakricim, kvoli neetickym praktikam.. ak sa o nich dozviem.

Mam 28 rokov... a nemam rad ludi z financneho sektoru.. pijavice.. ale bez nich by ten iphone asi tiez nebol, keby firmy nemali kde zobrat pozicku... nevadi.. bez iphonu v pohode.. ja som firmu rozbehol bez jedinej pozicky.

18.05.2011 | samo1

Prečo mi príde úplne zbytočné čítať (a aj reagovať) na články v Trende, ktorý som donedávna považoval za jediné periodikum, ktoré má zmysel čítať? ..Pred chvíľou som dočítal článok:
http://blog.etrend....
a nadobudol som dosť zvláštny pocit súvisiaci s "kvalitami" autorov (česť výnimkám)...

Nebyť odborných článkov určite zruším predplatné...

19.05.2011 | redpepper

pretože ide o blog a nie o článok?

František Múčka

  • Počet článkov: 48
  • Priemerná čítanosť: 11139
  • Priemerná diskutovanosť: 13
  • RSS blogu

O blogu

Zástupca šéfredaktora TRENDU.