Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG František Múčka

Prípadová štúdia Sulík: Preferencie pripravujú o rozum

28.06.2011 | fero mucka

Aj liberáli musia nahánať voličov populizmom

  • Tlačiť
  • 40

31. máj – Richard Sulík vysvetľuje, že sa nezúčastní dúhového pochodu: „Žiaľ, je možné, že to nestihnem.“

31. máj – Focus zverejňuje výsledky prieskumu, v ktorých SaS dosahuje najhoršie výsledky od volieb – 5,2 %

3. jún – Richard Sulík potvrdzuje, že sa pochodu zúčastní, pretože program sa mu podarilo upraviť tak, aby prišiel

Politika je z veľkej časti o tom, že treba nadbiehať chúťkam voličov.  Alebo chúťkam ľudí, ktorých by radi mali za voličov. Týmto konštatovaním nikoho nezošokujem, tak nejak je politický systém zapísaný v ústave a táto civilizácia to dokonca pokladá za ušľachtilé. Hoci to znamená, že vladári musia nadbiehať hlúposti.

Politici sa pritom na verejnosti nikdy netvária tak, že hovoria alebo robia hlúposť, s ktorou nesúhlasia. Ak niečo povedia alebo urobia, vždy to podajú v štýle, že preto prišli na svet, aby potešili tu smutného nezamestnaného, tam nevyspatú mamičku či iného bežného občana.

Čo si budeme hovoriť: ideálny politik (napríklad pre oblasť verejných financií) je ten, kto robí udržateľnú politiku, no pár bezvýznamnými gestami presvedčí voličov, že je pre nich darom univerza.

no-pain-no-brain_designTakýto bluf sa však podarí málokedy. A čím je politik zúfalejší, tým má väčšiu tendenciu pomáhať si nie bezvýznamnými gestami ale skutočným populizmom. Ten je na rozdiel od giest nebezpečný. Pretože vďaka populistickému politikovi krajinu striedavo ovláda masa smutných nezamestnaných či nevyspatých mamičiek.

No a Richard Sulík vykazuje známky, že sa mu deje niečo podobné. Pár príkladov.

Makroekonomicky vrchol rizika populizmu je, keď politik tvrdí, že netreba riešiť problém iba preto, že existuje. Najmä ak ho spôsobil niekto iný. Majster v tomto bol Robert Fico:

Krízu nespôsobili obyvatelia Slovenska, ale špekulanti a banky a preto na ňu nemôžu doplácať obyvatelia Slovenska, legitimizoval milión krát Fico svoju tézu, že fiškálne je všetko fajn.

Tento štýl si už adoptoval aj Sulík:

Myslíme si, že občania Slovenska už dostatočne doplatili na nehorázne šafárenie Roberta Fica, a preto SaS už nebude súhlasiť so žiadnym zvýšením akýchkoľvek daní, tvrdí.

Rozhodne sa nebijem za vyššie dane (to nechám na širokospektrálnych ministerských poradcov), zvlášť pri neschopnosti štátu vyberať na normálnej úrovni aspoň tie dane, ktoré predpisuje už dnes.

No Sulíkov populizmus v tejto veci už dospel do štádia, že nezvýšime dane, aj keby to mohlo byť výhodné a dane by sa vlastne nezvýšili. Týmto štýlom pochoval jednu z ideí, ako reformovať daňový systém, kde by celková daňová záťaž zostala rovnaká. Akurát by sa preniesla z práce na spotrebu či vlastnenie kapitálu. Menej daní zo mzdy, viac z DPH, dividend či majetku.

Čiastočne by sa vyriešil nespravodlivý rozdiel medzi zdaňovaním živnostníkov a zamestnancov a získala konkurenčná výhoda nižšej ceny práce pre investorov.

No Sulík bol na jar proti. „Dosť nám to vyčítali naši voliči pri zvýšení DPH na 20 percent, keďže sme hovorili, že nebudeme súhlasiť so zvyšovaním DPH,“ argumentoval. A tak sa o tejto alternatíve ani poriadne nerokovalo. Namiesto toho sa teraz handrkujú so živnostníkmi, ktorých majú za zlodejov len preto, že robia to, čo zákony umožňujú.

No a posledným prípadom je Sulíkov postoj k eurovalom. Súhlasím s ním v tom, že dotovať Grécko donemoty je nezmysel a tie peniaze krajina vráti s takou pravdepodobnosťou, s akou k nám príde Herkules na štátnu návštevu. Problém je, že Sulík sa snaží nahovoriť, že toto je iba záležitosťou iných a majú to riešiť bez Slovenska. A že akokoľvek hlučný a neriadený bankrot krajiny bude, Slovensko nanajvýš trochu lízne.

Lenže voľba nie je medzi dotovaním Grécka a spokojným životom. Prudký bankrot tiež prinesie veľké náklady pre krajiny, aj tie, ktoré za nič nemôžu. Či už vo forme predraženia vlastného financovania na trhoch, potrebou dofinancovania bánk či ďalšieho hospodárskeho spomalenia. Odporcovia dotovania Grécka akurát tvrdia, že keď už nás má Grécko stáť peniaze, radšej v tejto forme ako cez dotácie a eurovaly.

Toto je čestné voličom povedať. No Richard Sulík tvrdí, že si môžeme vybrať medzi pohodou a stratou.


Foto - wikimedia

 

  • Tlačiť
  • 40

František Múčka

  • Počet článkov: 48
  • Priemerná čítanosť: 11139
  • Priemerná diskutovanosť: 13
  • RSS blogu

O blogu

Zástupca šéfredaktora TRENDU.

František Múčka

  • Počet článkov: 48
  • Priemerná čítanosť: 11139
  • Priemerná diskutovanosť: 13
  • RSS blogu

O blogu

Zástupca šéfredaktora TRENDU.

Kalendár sa načítava...