Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Fórum nezávislých názorov

Prečo platíme za lieky na recept viac, ak ich spotreba klesla?

13.07.2012 | ForumNN

Trend klesania spotreby liekov v roku 2012 pokračuje, pomohli by sprísňujúce opatrenia zákona

  • Tlačiť
  • 73

Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) zverejnilo nové údaje o spotrebe liekov na Slovensku.  Údaje sú o to zaujímavejšie, že už čiastočne odrážajú i očakávaný vplyv liekového zákona z dielne predchádzajúceho vedenia rezortu zdravotníctva.

Fórum nezávislých názorov (FNN) odštartovalo v auguste 2011 svoju činnosť kampaňou pod názvom „Menej liekov“, ktorej cieľom bolo upozorniť na enormnú spotrebu liekov pacientmi na Slovensku. Dáta od NCZI z roku 2010, ktoré boli v tom čase k dispozícii, uvádzali číslo 94 436 512 balení „receptových“ liekov, ktoré slovenské lekárne vydali pacientom, a za ktoré bolo treba zaplatiť celkovo sumou 1 125 544 662 Eur. Podstatnú časť síce uhradili poisťovne, no kontá pacientov boli úhrnne zaťažené sumou 162 miliónov Eur.  Ak sa ešte zdôrazní fakt, že podľa týchto dát každý jeden z päť a pol milióna občanov SR v roku 2010 spotreboval 17 krabičiek liekov (presne 17, 5)  nevyžaduje si dlhé uvažovanie, aby človek uznal, že problematika farmakologickej liečby potrebuje radikálne riešenie.

Dnes môžeme skonštatovať, že v roku 2011  sme skonzumovali v priemere 16,8 krabičiek liekov. V počte balení liekov je to pokles takmer o 4 milióny kusov oproti roku 2010. Percentuálne je to však málo a potrebujeme v poklese nadmernej spotreby pokračovať.  Nevyužívame generickú preskripciu, nehovoriac o indukovanej preskripcii.  Mnoho ľudí nadôvažok lieky vracia do lekární. Viacerí lekárnici nedávno košickému Korzáru potvrdili, že "pacienti nosia celé igelitky liekov" a je len ťažko odhadnúť, koľko liekov končí v koši.

Vývoj spotreby liekov vydaných na recept v rokoch 2010 až 1. štvrťrok 2012

  Ukazovateľ         Rok  
  2010     2011     2012/1.štvrťrok  
Počet balení   94 436 512,47     90 631 741,01     20 684 432,63  
Úhrada poisťovní   963 104 536,15     897 525 742,13     198 719 646,14  
Doplatok pacientov   162 440 125,33     175 751 139,24     39 736 313,02  

Vývoj spotreby voľnopredajných liekov v rokoch 2010 až 2011

  Ukazovateľ     Rok  
  2010     2011  
Počet balení 36 559 097,89 36 040 358,93
Úhrada občanov 123 159 351,61 119 839 169,35

Údaje o úhrade a doplatkoch sú v €

ZDROJ: Národné centrum zdravotníckych informácií

Bolo by asi príliš špekulatívne konštatovať, že za potešiteľný pokles ( o vyššie spomenutých takmer 4 milióny balení liekov ) preskripcie môžu  aktivity FNN v rámci osvetovej kampane Menej liekov a nový liekový zákon ; v roku 2011 bol totiž v platnosti len jediný mesiac.  Na druhej strane vývoj ukazovateľov v tomto smere za prvý štvrťrok roku 2012  naznačuje pozitívny trend, že liekov v tomto roku by sme mohli spotrebovať ešte menej ako vlani.

Lekárnici napriek tomu naďalej vyvíjajú aktivity, ktoré by mali liekový zákon oslabiť.  Strašia lekárenskými sieťami (najväčšia má pritom len cca 15 % trhu) a vyhlasujú, že zľavy, ktoré umožnili tzv. vernostné systémy sú  namierené proti pacientom. Tvrdenia šéfov Slovenskej lekárnickej komory (SLEK), že poskytovanie zliav a bonusov pri výdaji liekov na predpis bude „jedným z nástrojov na zvyšovanie spotreby liekov“, sa pritom nenaplnili, čo potvrdili čísla z NCZI.

Prečo pacienti zaplatili viac?

Popri poklese  spotreby liekov sú však zarážajúce neustále stúpajúce doplatky pacientov. Oproti roku 2010 doplácali pacienti za lieky na lekársky predpis vlani o 13 311 014 Eur viac. I tu je však vysvetlenie pomerne jednoduché a spočíva v obchádzaní generickej preskripcie. Možnosť uplatnenia pacientových preferencií v prípade, že recept obsahuje obchodný názov, je mizivá.

Generická preskripcia – teda predpisovanie účinnej látky namiesto obchodného názvu lieku -bola popri referencovaní liekov a nastavení ich ceny na úroveň druhej najnižšej v Európe kľúčovým efektivizačným opatrením ministerstva zdravotníctva za vlády Ivety Radičovej. FNN, ktorého jedným z hlavných cieľov je presadzovanie racionálnych farmakologických postupov a predstavovanie rovnako účinných i účinnejších nepatentovateľných a preto podstatne nákladovo efektívnejších postupov tieto kroky bývalého ministerstva podporovalo .

Uplatnil sa však mocný lobistický tlak farma-priemyslu a distribučných firiem, no i prirodzená ľudská vynaliezavosť motivovaná snahou ponechať výrobcom liekov možnosť prejaviť vďaku za predpisovanie ich produktov. Základným predpokladom bolo dosiahnutie možnosti okrem povinnej účinnej látky na recepte explicitne uviesť i obchodný názov žiadaného lieku. Za tým už nasledovala iba jednoduchá úprava ambulantného informačného systému tak, aby po zadaní konkrétnej liekovej špeciality z tlačiarne vyšiel korektný recept tak s povinnou účinnou látkou ako aj s obchodným názvom konkrétneho lieku. Čo to znamená? Len to, že i po zavedení povinnej generickej preskripcie dnes de facto recept s účinnou látkou predpisuje len málokto a lekárnici i zdravotné poisťovne istotne potvrdia, že receptov, na ktorých je len samotná účinná látka, je podstatná menšina.

Nefunkčná generická preskripcia teda spôsobuje, že pacient je priamo či nepriamo (zo strachu, aby sa pán doktor neurazil) nútený vyzdvihnúť si liek od výrobcu, ktorého mu určil lekár. Takéto lieky väčšinou nie sú práve tie najlacnejšie a mnohokrát pacienta zaťažia i nezanedbateľným doplatkom. Niet sa preto čo čudovať, že úspora financií vynaložených na liekovú terapiu nedosahuje očakávanú úroveň, a že doplatky pacientov ešte aj stúpajú. Nie je to však vinou nového liekového zákona, ako sa snažia presviedčať jeho odporcovia. Jeho slabina je práve naopak v jeho nedostatočnej prísnosti. Striktná povinnosť predpisovať liek výlučne prostredníctvom účinnej látky a povinnosť lekárnika vydávať najlacnejšiu špecialitu bez doplatku, pokiaľ pacient nepreferuje inú s adekvátnym doplatkom, by sa na celkových nákladoch na lieky iste prejavili priaznivo.

Namiesto robenia ústupkov priam excelentným a výsostne racionálnym opatrením by bolo vypustenie nešťastnej klauzuly o možnosti uvádzať na recepte konkrétnu liekovú špecialitu (obchodný názov lieku). Protikorupčný efekt takéhoto opatrenia zamedzujúci lekárovi ovplyvňovanie voľby výrobcu, od ktorého bude vydaný liek pochádzať, je tiež pomerne známy a protiargument, že terčom „motivačných aktivít“ farma-firiem sa stanú lekárnici, je tiež možné devalvovať legislatívnym zakotvením povinnosti ponúknuť pacientovi a priori napríklad tri najlacnejšie špeciality s danou účinnou látkou.

MUDr. Branislav Sepeši, radiačný onkológ a predseda OZ Fórum nezávislých názorov (www.fnn.sk, www.facebook.com/chcemelepsiefungujuce zdravotnictvo) . V súčasnosti pracuje na Onkologickej klinike SZU v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici.

 

  • Tlačiť
  • 73

Fórum nezávislých názorov

Fórum nezávislých názorov
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 3058
  • Priemerná diskutovanosť: 28
  • RSS blogu

O blogu

FNN založili lekári Ladislav Laho, Branislav Sepeši, Peter Kenderessy a Stanislav Janota. Aj tu chcú svojimi článkami vytvárať priestor na diskusiu bez predsudkov, ktorá bude priamo a otvorene pomenovávať problémy v slovenskom zdravotníctve.

Fórum nezávislých názorov

Fórum nezávislých názorov
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 3058
  • Priemerná diskutovanosť: 28
  • RSS blogu

O blogu

FNN založili lekári Ladislav Laho, Branislav Sepeši, Peter Kenderessy a Stanislav Janota. Aj tu chcú svojimi článkami vytvárať priestor na diskusiu bez predsudkov, ktorá bude priamo a otvorene pomenovávať problémy v slovenskom zdravotníctve.

Kalendár sa načítava...