Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Filip Glasa

Aspoň jeden štátny IT projekt na európskej špici

06.06.2014 | Filip Glasa

Slovensko získalo pekné druhé miesto v hitparáde Open Data setov s finančnými dátami.

  • Tlačiť
  • 5

Väčšinou je zvykom na štátne IT projekty nadávať. Predražené, nefunkčné, zbytočné a tak ďalej, veď to poznáte. Občas sa v tej kope ... (hm, ako to slušne nazvat?) nájde aj perlička, ktorá si zaslúži pochvalu.

Moja osobná perla medzi štátnymi IT projektami je Register účtovných závierok. Register účtovných závierok boduje nielen v slovenských hitparádach, ale drží sa na popredných miestach aj v celoeurópskom rebríčku.

Slovensko je jedna z mála krajín, ktorá:

  • Zverejnila finančné dáta firiem na internete v použiteľnej podobe
  • Je vôbec jedna z prvých, ktorá z finančných dát firiem urobila Open Data set
  • Zverejňuje naozaj všetko a nielen to, čo doručia podnikatelia (ako napríklad v ČR)
  • Po Anglicku sme druhá krajina v Európe!

Ak ste sa stretli s termínom Open Data, isto viete, že Slovensko sa drží v rôznych zoznamoch na spodných priečkach v európskych rebríčkom o zverejňovaní Open Data setov. Na druhú stranu, ak sa pozrieme na použiteľnosť dát, spustením Registra ÚZ predbehlo Slovensko väčšinu európskych štátov, kde by ste obdobu internetového registra a Open Data setu na finančná dáta firiem hľadali márne.

Prečo si myslím, že je tento data set oveľa zaujímavejší ako väčšina open dát, asi ani netreba vysvetľovať. Ale aspoň pár príkladov, čo sa dá z týchto dát vyčítať. Minulý rok prebehla debata o daňových licenciách, kde minister Kažimír spomenul, že 60 % akciových spoločností neplatí dane. Jeho druhé tvrdenie bolo v zmysle, že by sme sa čudovali, aké nízke dane platia veľké firmy.

Koľko firiem teda neplatí dane? Koľko firiem je v zisku a koľko v strate? Koľko z nich je aktívnych alebo má zanedbateľné tržby? Zvyšuje sa počet stratových firiem alebo znižuje?

Aké vysoké dane teda platia tie veľké firmy? Je ich efektívna daňová skutočne nižšia ako u malých firiem?

Alebo z iného súdka. Ako sa darí slovenským firmám? Rastie ziskovosť alebo klesá? Ako vyzerá zadlženosť a marža EBITDA u priemernej slovenskej firmy?

Na FinState pracujeme práve s týmito dátami, s týmito otázkami a hľadáme na ne odpovede.

Z dát, ktoré sme na FinState spracovali (finančné výsledky firiem za rok 2013 od 100-tisíc spoločností), môžeme publikovať niečo na ochutnávku.

Zo spracovaných firiem bolo 91 % spoločností s tržbami do 1 milióna eur:

Z tejto vzorky firiem bolo 51 % firiem v zisku, 44 % v strate a 5 % so zanedbateľnými alebo žiadnymi tržbami:

Pomer cudzích zdrojov (celková zadlženosť) je 65 % z aktív:

Marža EBITDA (zjednodušená) sa u slovenských firiem pohybuje na úrovni 6 %:

Ďalšie zistenia:

  • Zisk u tejto vzorky firiem klesol v roku 2013 až o 28 %!
  • Tržby stúpli len nepatrne (prakticky zostali na rovnakej úrovni)
  • Prevádzkový zisk klesol o 21 %
  • Prevádzkový zisk pred odpismi klesol o 7 %
  • Priemerná obchodná (hrubá) marža sa udržala na úrovni 19 % z tržieb
  • Osobné náklady stúpli o 3 %

Na ešte zaujímavejšie dáta, ktoré spracovávame, sa môžete tešiť neskôr. Časť z nich publikujeme verejne. Na záver by som ešte rád ukázal niekoľko zaujímavostí, ktoré sa dajú vidieť priamo na FinState na spoločnostiach, ktorých čísla máme spracované aj za rok 2013:

Na záver by sa patrilo spomenúť aj negatíva. Zverejňovanie finančných údajov súkromných firiem sa osobne dotkne mnohých podnikateľov (jednoosobové s.r.o.-čky), ktorí pri zakladaní svojej firmy akosi nerátali s tým, že ich kompletné účtovné závierky sa zverejňujú. A že sa už nezverejňujú len v zbierke listín, ale dnes aj na internete.

Osobne si však myslím, že toto jedno negatívum zďaleka prevyšujú pozitíva, ktoré internetový Register účtovných závierok prináša. A to hlavne v možnosti lacného a rýchleho preverenia kreditného rizika a solventnosti obchodných partnerov. To, že kreditné riziko je naozaj veľký problém, dokazuje, že na Slovensku je viac ako 12-tisíc firiem v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní. 

A na záver to najdôležitejšie. To, že na Registri účtovných závierok, nakoniec existuje API a použiteľnéštruktúrované dáta je zásluha ... Hádajte koho...


Je to zásluha Jána Suchala (tvorca foaf.sk), ktorý takýmto spôsobom rýpal do prevádzkovateľa registra po jeho spustení, až sa tento dataset nakoniec podario vytvoriť. V zadaní zákazky však štruktúrované dáta vôbec neboli, štát ich nechcel. Bez  rýpala Jána Suchala a jedného uvedomelého zamestnanca PosAmu by sme to strieboré miesto v Európe vôbec nezískali.

Za najväčší Open Data úspech Slovenska vlastne vďačíme týmto dvom uvedomelým občanom.

  • Tlačiť
  • 5

Filip Glasa

Filip Glasa
  • Počet článkov: 22
  • Priemerná čítanosť: 3975
  • Priemerná diskutovanosť: 13
  • RSS blogu

O blogu

Zakladateľ projektu finstat.sk.



 

Filip Glasa

Filip Glasa
  • Počet článkov: 22
  • Priemerná čítanosť: 3975
  • Priemerná diskutovanosť: 13
  • RSS blogu

O blogu

Zakladateľ projektu finstat.sk.



 

Kalendár sa načítava...