Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Filip Glasa

Open Data, verejná správa a biznis s dátami

03.12.2013 | Filip Glasa

Štát je v prístupe k Open Data schizofrénny. Firmy zase vidia komerčné využitie len veľmi slabo.

  • Tlačiť
  • 0

Trend a ITAPA usporiadali konferenciu Open Data Forum, na ktorú som sa išiel pozrieť hlavne preto, aby som videl, ako Open Data vníma štát a veľké firmy. A dobre som urobil, lebo mnohé sa mi objasnilo J

Peter Pellegrini (štátny tajomník na MiFin) spomenul, že Slovensko je lídrom vo zverejňovaní dát v Európe. Ako príklad uviedol obchodný register a jeho nadstavbu Foaf.sk. Pellegrini má pravdu v tom, že v roku 2000, keď sa orsr.sk spustil, bol prelomový aj v rámci Európy (obchodné registre európskych štátov ešte neboli na internete a niektoré nie sú dodnes).

Avšak Foaf.sk ako nadstavba nad obchodným registrom ukazuje presný opak toho, čo chcel Pellegrini povedať. Foaf vznikol nie v súčinnosti so štátnou správou, ale napriek štátnej správe. Foaf musel dáta z webu obchodného registra sťahovať pomocou (ro)bota. Robot, ktorý chodí po štátnych weboch a sťahuje z nich dáta, je pre väčšinu štátnych inštitúcií nepriateľom, proti ktorým administrátori štátnych webov bojujú. Štátny tajomník sa vlastne chválil neštátnym projektom, a pritom štát proti Foafu a jeho robotovi (minimálne zo začiatku) bojoval.

Prístup štátu k Open Dátam je teda schizofrénny. Jeden zástupca štátu chce dáta otvárať a sprístupňovať v štruktúrovanej podobe (strojovo spracovateľné). Druhý zástupca štátu vidí v Open Data neštátnych projektoch nepriateľa a bojuje proti nemu. To ukazuje aj nedávny príklad – Štefan Harabin vs. OtvoreneSudy.sk, keď Harabin obviňoval študentov z toho, že vykradli dáta zo štátneho webu! Namiesto toho, aby správca štátneho webu pre takýchto študentov vytvoril rozhranie na jednoduchšie sťahovanie týchto údajov.

Pellegrini spomenul, že by chcel vidieť viac komerčných Open Data projektov, lebo sa mu vidí, že doteraz boli verejná dáta spracovávané len neziskovkami na to, aby ukázali nedostatky štátu. Otázka komerčného využitia Open Data padla na konferencii viackrát a diskutujúci boli skôr skeptickí – väčšina z nich nevidí veľa možností, ako na Open Data zarobiť. Páni majú zrejme malú fantáziu. Na konferencii bolo samozrejme niekoľko ľudí, ktorí vidia potenciál Open Data aj v biznise a firiem, ktoré Open Data využívajú aj dnes. Ale zdalo sa mi, že boli (spolu so mnou) v menšine.

V skutočnosti sa verejné dáta komerčne využívajú aj dnes. Ďalšie zjednodušenie prístupu k verejným dátam (v štruktúrovanej forme – strojom spracovateľné dáta) zníži náklady na vývoj (alebo sprístupní datasety, ktoré boli doteraz exkluzívne dostupné len konkrétnej firme) a otvorí možnosti komerčného využitia verejných dát aj pre malé tímy a startupy. V týchto malých firmách nevzniknú len deriváty existujúcich služieb a produktov (lacnejšie a kvalitnejšie), ale aj celkom nové myšlienky na to, ako otvorené dáta využiť.

Dnes keď súkromné spoločnosti dávajú milióny eur na Big Data analýzy vlastných dát, je pochybovať o možnom komerčnom využití Open Data podľa mňa tak trochu mimo. Komerčný potenciál otvorených dát pre developerské tými a startupy  je veľký, ako ukazuje príklad Británie, kde vzniklo veľké množstvo webových, mobilných aplikácií a firiem špecializujúcich sa len na Oped Data. Otvorenie štruktúrovaných dát pre všetkých však nemusí vyhovovať firmám, ktoré k nim mali doteraz exkluzívny prístup.

 

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)

Filip Glasa

Filip Glasa
  • Počet článkov: 22
  • Priemerná čítanosť: 3975
  • Priemerná diskutovanosť: 13
  • RSS blogu

O blogu

Zakladateľ projektu finstat.sk.



 

Filip Glasa

Filip Glasa
  • Počet článkov: 22
  • Priemerná čítanosť: 3975
  • Priemerná diskutovanosť: 13
  • RSS blogu

O blogu

Zakladateľ projektu finstat.sk.



 

Kalendár sa načítava...