Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Eugen Jurzyca

Demontáž reforiem pribrzdila Slovensko

30.01.2019 | Eugen Jurzyca

Za tejto vlády prestávame dobiehať EÚ, náskok pred V3 mizne, Estónsko predbehlo nás

  • Tlačiť
  • 34

Od roku 2008, teda dva roky po tom, kedy vládu prevzal Smer, sa zmenila filozofia (doktrína) riadenia ekonomiky. Reformy, ktoré naštartovali dobiehanie úrovne Európskej únie, boli zastavené, demontované a nahradené absenciou nových reforiem, daňovými výnimkami s nejasnými adresátmi a prínosmi, osobitnými odvodmi pre ekonomicky úspešných, cenovými reguláciami, klamlivou reklamou na solidaritu a masívnymi stimulmi vládou vybraným firmám. Najprv sa tieto zmeny diali sem-tam, v súčasnosti už takmer bez prestávky.

Slovensko prestáva dobiehať priemer EÚ v ekonomickom bohatstve občanov, šikovné krajiny, ktoré boli chudobnejšie, nás dobiehajú alebo dokonca predbiehajú. Hlavnou príčinou je demontáž úspešných reforiem zameraných na rast ekonomiky a absencia nových. Vláda napriek tomu hovorí: „No vidíte, že sa to dá. Kuvikali ste, že naša politika Slovensko zničí a ono dnes pritom rastie aj s naším programom. Navyše, vy v opozícii aj tak nemáte k našej ponuke alternatívu“.

Veď iste. Naša ekonomika sa nezrútila. Veď takmer celý svet v ostatnom čase rastie. Malá a otvorená ekonomika by mohla ísť opačným smerom len veľmi ťažko. Dôležité je porovnanie nášho rastu s inými krajinami, samotný rast ešte nesvedčí o dobrom spravovaní Slovenska.

Deformovanie reforiem sa naplno prejavilo v roku 2008, dva roky po nástupe vlády R. Fica. Vtedy sme mali hrubý domáci produkt na osobu v parite kúpnej sily (PPP) o takmer 6 percent vyšší, než bol priemer V4 bez Slovenska (V3). Dnes klesáme postupne k priemeru Česka, Maďarska a Poľska. Všimnite si, ako sme ten priemer zdola prerazili po reformách v rokoch 2004 a 2005:

Zdroj: Eurostat, INEKO

V roku 2014 sme boli na úrovni 76,9 % priemeru EÚ 28. Odvtedy sme „dobiehali“ úroveň EÚ takto: 76,6 % (2015), 76,8 % (2016) a 76,3 % (2017). Oproti EÚ prakticky stojíme, nedobiehame ju. Pripomínam, že nedobiehame subjekt, ktorý nás masívne dotuje cez eurofondy. Upozorňujem tiež znova na rýchlosť, akou sme EÚ dobiehali po spomínaných reformách. Ak by sme dobiehali odteraz priemerným tempom za obdobie 2000 – 2008, priemer EÚ 28 by sme dobehli už v roku 2026.

Zdroj: Eurostat, INEKO

Ešte v roku 2010 pripadalo na nášho občana o 15,2 % viac HDP než na obyvateľa Estónska. Dnes je Estónsko pred nami. Čiže v roku 2010 pripadalo u nás v PPP na obyvateľa o 2500 eur viac než na obyvateľa Estónska, v roku 2017 to už bolo o 700 eur menej.

Nie je teda pravda, že vládna ekonomická doktrína nemá negatívne dopady na obyvateľov Slovenska. Z grafu vidno, že má.

Teraz k tej opozičnej alternatíve.

Časť legitímnej alternatívy je návrat k systému, ktorý nám pomáhal rásť. Môžeme teda kritizovať vládu, že robí zlé kroky, bez toho, aby sme navrhovali iné kroky. Teda môžeme navrhnúť napríklad zrušenie odvodov obchodných reťazcov bez náhradného návrhu, pretože samotné zrušenie je dobrou alternatívou. Ak to neurobíme, ak takéto opatrenia nezrušíme, nielenže budeme zaostávať ekonomicky dlhodobo, ale bude pokračovať odliv lekárov, sestričiek, kvalifikovaných technikov, ale aj tých, z ktorých mohli byť v budúcnosti profesori, zamestnávatelia či sudcovia. Prejaví sa to v nižšej kvalite verejných statkov, spravodlivosti, školstva či zdravotníctva, v nižších dôchodkoch. 

Ak to neurobíme, dobehneme s významne nevyužitými možnosťami do časov, v ktorých nás čaká koniec eurofondov a demografická kríza. Potom budeme ľutovať dobu, kedy Smer nahradil úspešnú ekonomickú doktrínu, v záujme udržania sa pri moci, klamlivou reklamou na sociálnu politiku.

Časť legitímnej alternatívy je naozaj návrat k systému, ktorý nám pomohol rásť. Hoci politicky marketingovo sa ponúka navrhnúť namiesto bezplatných vlakov bezplatné autobusy. Namiesto 13. a 14. platov napríklad platy v strede každého mesiaca. Namiesto úľav, daňových výnimiek a dotácií vybraným subjektom (kúpele, ubytovne, reštaurácie, „vedecké“ eseróčky, hnedouhoľné bane...) zvýhodnenia subjektom, ktoré pomôžu vo voľbách nám. Namiesto bezplatných obedov bezplatné raňajky a olovranty. Namiesto regulácie nákupných cien produktov domácich farmárov reguláciu nákupných cien všetkých domácich dodávateľov.

Prípadne, ešte populárnejšie by bolo ponechať vládne balíčky a pridať navyše naše (napríklad tie z predchádzajúceho odseku).

Lenže celkové bohatstvo Slovenska by utrpelo. Napríklad preto, lebo vládne balíčky ničia hospodársku súťaž. Tiež preto, lebo bezplatné statky sú zbytočne drahou cestou k solidarite, využívajú ich aj najbohatší, financujú im ich aj najchudobnejší. V skutočnosti to dokonca solidarita ani nie je, iba klamlivá reklama na ňu.

Dá sa namietať, že toto je teória, v realite darčeky ľuďom pomáhajú. Lenže realita už ukazuje aj smutnejšie výsledky. Napríklad tu (Volkswagen Slovakia škrtá výrobné zmeny) alebo tu (Príplatky sú pre pekárov likvidačné). Na to sa dá zasa namietať, že príkladmi sa dá doložiť čokoľvek. Áno, práve preto sa treba pozrieť na celok a ten v grafoch ukazuje, že je to naozaj zlé.

Vládna ekonomicko-sociálna doktrína je zlá. Alternatívou nie je to isté v zelenom. Teda predbiehanie klamlivej reklamy na solidaritu ešte klamlivejšou reklamou. Vývoj Slovenska za uplynulú dekádu ukazuje, že skutočnou, a teda legitímnou časťou opozičnej alternatívy je demontáž nesprávnych krokov vlád Smeru.

PS: Mimochodom, keby bola opozícia taká populistická ako Smer pred rokom 2006, tak by sme sa práve nachádzali v súťaži o to, kto rozdá najviac. Neverím, že by ju vláda prehrala. Skončilo by to vysokými deficitmi a vysokým verejným dlhom. Že nie? Pripomeňme si teda, ako ľahko bolo a je opozícii súhlasiť s uvoľnením dlhovej brzdy a so zastropovaním veku odchodu do dôchodku na prebiehajúcej schôdzi NR SR. Stačilo by, keby opozícia bola rovnako nezodpovedná ako dnešná vláda.

  • Tlačiť
  • 34

Eugen Jurzyca

Eugen Jurzyca
  • Počet článkov: 30
  • Priemerná čítanosť: 4253
  • Priemerná diskutovanosť: 11
  • RSS blogu

O blogu

Eugen Jurzyca, poslanec Európskeho parlamentu a tímlíder SaS pre verejné financie. Blog najmä o ekonomických problémoch Slovenska a verejných financiách. 

Eugen Jurzyca

Eugen Jurzyca
  • Počet článkov: 30
  • Priemerná čítanosť: 4253
  • Priemerná diskutovanosť: 11
  • RSS blogu

O blogu

Eugen Jurzyca, poslanec Európskeho parlamentu a tímlíder SaS pre verejné financie. Blog najmä o ekonomických problémoch Slovenska a verejných financiách. 

Kalendár sa načítava...