Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Dušan Doliak

Off-topic: Kotleba v Bystrici a iné rozprávky

11.11.2013 | Dušan Doliak

O nedávnych voľbách sa popísalo veľa. Prečo sa skončili tak, ako sa skončili?

  • Tlačiť
  • 0

V celosvetových výskumoch šťastia obyvatelia Slovenska sami seba zaraďujú k tým menej šťastným na planéte. A bez ohľadu na pseudointelektuálne debaty o podstate šťastia, viac-menej sa obyvatelia planéty zaraďujú podľa životnej úrovne, a tak u nás sme na tom lepšie ako bulhari a rumuni a horšie ako dáni. Mimochodom platí to aj v rámci jednej krajiny - bohatí si dávajú vyšší koeficient šťastia ako chudobní. Slovenskí bohatí sa asi právom zaraďujú medzi strednú triedu vyspelých krajín.

Odkiaľ ľudia vedia, kam sa majú zaradiť? No, stačí si pozrieť zopár filmov a hneď vieme, kde sa nachádzame. Filmy ako Elizabethtown nám ukazujú život americkej strednej vrstvy. Vieme, ako vyzerá rodinný obed, oslava jubilea, kar alebo izba v internáte. Dokonca som čítal, že do Severnej Kórei sa pašujú videokazety z Číny, alebo som sa dozvedel, že mydlové opery prispievajú k vytvoreniu predstavy u chudobných juhoameričanov. Dnes sa jednoducho vie, ako vyzerá prosperita.

Obyvatelia Slovenska majú nejaké očakávanie, ako by mala vyzerať ich životná úroveň (áno, aj ako by mala vyzerať verejná správa, ale to zaujíma len 4% obyvateľov). Teraz vraj bola nejaká anketa a väčšina ľudí netuší, čo VÚC alebo župa znamená. Ktorémusi kandidátovi bolo vyčítané, že pre voľbami do VÚC má volebnú agendu, ktorá je v právomoci parlamentu. Myslím, že neurobil zle, ľudí nezaujímajú taktické naťahovačky, či pôjde na športoviská a či do škôl jedno percento navyše. Nie to ich netrápi.

Čo trápi obyvateľov Slovenska? Brucho. Ich potreby sú veľmi nízko na Maslowovej pyramíde. Zvyšujúce sa ceny energií a potravín, pokles pracovných príležitostí a hlavne pokračujúca mizéria bez výhľadu na zlepšenie. Naopak, väčšina z nás má neodbytný pocit, že lepšie už bolo.

A tu prichádzame k jadru problému - od svojho politika chcem, aby:

- pomenoval veci tak, ako ich vidím ja. Chcem aby priznal, že sa ekonomická situácia zhoršuje a nezaujíma ma blúznenie o transatlantickom obchodnom pakte. Trápi ma viac ten drahý chlieb a supermarkety, kam sa bez auta nedá dostať.

- mal víziu. Chcem aby hovoril o konkrétnych ľuďoch - sestričkách a lekároch, murároch a učiteľoch a o tom, čo dokáže pre nich urobiť. Napríklad mladí, akú majú životnú perspektívu? Čo majú vyštudovať, aby si mohli založiť rodinu a chodiť do Juhošky na dovolenky?

- vedel pomenovať konkrétne kroky, ako sa k tej vízii dostanem. Taký zákon, také dane, také medzinárodné dohody.

V prípadoch ekonomických problémov spoločnosti sa deje to, že existujúci politici strácajú dôveru. Prečo? Buď sú pri moci, alebo pri moci boli a obyvatelia vedia/vidia, že sada nástrojov, ktorú má dané politické zoskupenie, nedokáže riešiť ekonomické problémy. Jedni sľubujú uťahovanie opaskov a vyrovnaný rozpočet (vo chvíli, keď nie sú pracovné príležitosti, koho to zaujíma?). Iní sľubujú vytváranie pracovných príležitostí (a rozdávajú peniaze kamarádičkom, čím zadlžujú zúboženú krajinu). Aspoň intuitívne všetci pociťujeme, že TU je potrebné vymiesť Augiášov chliev a to pekne od podlahy a dobre pritlačiť - nájsť novú sadu nástrojov na vytvorenie akceptovateľného spoločenského konsenzu.

Dimitrij Orlov popisuje vo svojich piatich oblastiach kolapsu politický kolaps a na internete nájdeme množstvo argumentov svedčiacich o tom, kedy a ako prebiehal politický kolaps. Spomínajú sa príchod nacistov v Nemecku aj zvolenie zástupcov Zlatého úsvitu v Grécku. Orlovov model to vysvetľuje dobre - zprofanované politické strany nedokážu výstižne pomenovať to, čo sa deje, ani dať žiarivú víziu či poskytnúť uveriteľné východiská. Preto si myslím, že ak sa bude Globálna finančná kríza ďalej vliecť, tak sa dočkáme viac a viac marginalistických riešení a bude to trvať až dovtedy, kým štandardné politické strany nedokážu poskytnúť uveriteľný príbeh.

Nedá sa mi nespomenúť, čo o dôvere prednášal a písal profesor Mink. Dôvera sa získava tak, že povieme, čo budeme robiť a potom to urobíme. Bodka. Očakávame od svojich politikov, že ak raz dostanú príležitosť, tak sa budú môcť neskôr pochváliť, čo sa im podarilo. Povedali pred minulými voľbami, čo chcú dosiahnúť a potom sa pochvália tým, čo dosiahli. Sľúbili => splnili => získali dôveru.

Záver

V týchto voľbách sa komunikácia sústredila na témy, ktoré nikoho nezaujímajú. Môžeme rozprávať o našej župe, keď nikto ani netuší, kde župa sedí a koľko ľudí zamestnáva. Skratke VÚC nerozumie väčšina národa.

Američania niekedy hovoria o zvoliteľnosti ako o “facevalue”. Niektoré tváre môžu hovoriť hocičo a nebudú zvolení. Dôveru stratili.

A priatelia politici - urobte si domáce úlohy. Vypracujte príbehy, ktorým sa dá uveriť a my Vás radi budeme voliť.

 

  • Tlačiť
  • 0

Dušan Doliak

Dušan Doliak
  • Počet článkov: 45
  • Priemerná čítanosť: 2716
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Analytik spoločnosti EPO Invest.

Dušan Doliak

Dušan Doliak
  • Počet článkov: 45
  • Priemerná čítanosť: 2716
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Analytik spoločnosti EPO Invest.

Kalendár sa načítava...