Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Dobroslav Štica

Hnutie za zložité dane

18.04.2016 | Dobroslav Štica

Prečo sú dane zložité a čo s tým?

  • Tlačiť
  • 12

Treba zjednodušiť a znížiť dane. V poslednej dobe dookola opakovaná mantra. Nečudo, téma je v kurze - podľa Európskeho daňového prieskumu z roku 2015 je zjednodušenie daňového systému vnímané ako najdôležitejší daňový faktor pre zvýšenie konkurencieschopnosti krajiny (na Slovensku si to v roku 2014 myslelo až 57 % opýtaných). Pri chýbajúcej názorovej opozícii hlásajúcej potrebu zložitejších daní by sa zdalo, že jednoduché dane budeme mať najneskôr zajtra (výšku daní nechajme chvíľu bokom, ideálne na osobitný blog). Pohľad do programového vyhlásenia vlády (PVV), ale aj vytušená kontinuita v doterajšom prístupe k daniam však uberajú z optimizmu.

Ako zložité sú dane?

Na meranie zložitosti daní neexistuje jednotná metodológia, ale postupom času sa dane stávajú zložitejšie, tak ako veľa iných vecí v spoločnosti.

Na Michigan State University v USA skúmali zložitosť zákonov podľa toho ako rýchlo viete v zmäti paragrafov identifikovať svoju situáciu a pochopiť pravidlo, ktoré sa na vás vzťahuje. Okrem množstva iných parametrov posudzovali napríklad množstvo odkazov na iné paragrafy a zákony, čo sťažuje pochopenie pravidla. Nad výsledkom sa nikto nepozastavuje – ako najkomplikovanejšie vyšli predpisy v oblasti verejného zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia spolu s daňovými predpismi. U nás to bude podobne. Daňové predpisy budú vždy na konci rebríčka jednoduchosti, ale zjednodušiť sa dajú.

Iný pohľad na skúmanie zložitosti ponúka štúdia Paying Taxes, ktorej výsledky sa spolu s ďalšími deviatimi indikátormi zohľadňujú v rebríčku Svetovej banky Doing Business. Z troch hlavných parametrov, ktoré sa v štúdii sledujú vypovedá o zložitosti daňového systému najviac údaj o čase potrebnom na splnenie daňových povinností firmy počas jedného roka (time to comply). Ide o čas potrebný na prípravu, podanie daňových priznaní či iných prehľadov a hlásení a zaplatenie daní spoločnosťou s ručením obmedzeným v modelovom príklade. Sleduje sa samostatne čas potrebný na DPPO, DPFO a odvody a napokon spotrebné dane (prehľad aktivít zohľadnených do celkového času je na obrázku, čas na vedenie účtovníctva sa sem nezahŕňa).

V štúdii Paying Taxes 2016 (ktorá sleduje rok 2014) sme celkovo vyšli na pomerne lichotivom celkovom 73. mieste pri zohľadnení všetkých sledovaných parametrov, čím sme predbehli všetkých našich priamych susedov. Čo je však zaujímavé, k celkovému zlepšeniu o 27 priečok oproti minulému roku nám pomohlo práve zlepšenie v parametri “time to comply“ o 19 hodín. Týchto 19 hodín sa malo ušetriť v roku 2014 v oblasti DPH, a to vďaka povinnému elektronickému podávaniu daňových priznaní. Pripomínam, že od roku 2014 sa podáva kontrolný výkaz DPH (inak dobré a v našich podmienkach nevyhnutné opatrenie), ku ktorému je niekoľko desiatok strán pokynov. Údaj, o potrebnom čase, ktorý sa sleduje pomocou dotazníka (minuloročných údajov a odhadu) na príklade fiktívnej firmy teda nevyzerá práve najdôveryhodnejšie.

V roku 2014 mali daňové povinnosti zabrať fiktívnej slovenskej firme z modelového príkladu 188 hodín (DPPO – 42, DPFO a odvody – 62, spotrebné dane – 84) pričom priemer krajín EÚ a EZVO bol 173 hodín (DPPO – 37, DPFO a odvody – 83, spotrebné dane – 53). Údaje o čase potrebnom na zvládnutie daňových povinností za všetkých sledovaných 189 krajín sú prehľadne k dispozícii na stránke Svetovej banky vrátane interaktívnych grafovmapy.

Ďalšie vysvetlenie zložitosti daní, ktoré sa priam samé ponúka je, že tých predpisov a paragrafov je jednoducho neskutočne veľa a stále pribúdajú ďalšie. Tým či a do akej miery má dĺžka zákona dopad na jeho zložitosť sa zaoberal Office for Tax Simplification v Spojenom kráľovstve po tom čo v roku 2009 vyšla správa, že daňové zákony Spojeného kráľovstva predbehli rozsahom tie indické a sú so svojimi 11 520 stranami najrozsiahlejšie na svete, a preto aj čoraz zložitejšie (od roku 1997 sa ich rozsah viac ako zdvojnásobil). Medzitým počet ich strán stúpol na viac ako 17 000.

Vo svojej štúdii z roku 2012 Office for Tax Simplification nekonštatuje nič prekvapujúce. Dĺžka daňového predpisu je faktor, ktorý vo všeobecnosti prispieva ku komplikovanosti, ale sú aj výnimky. Dlhší predpis môže dane aj zjednodušiť pokiaľ zavedie viac istoty pre daňovníka. O tom, že dlhý zákon nemusí byť zložitý vypovedá aj Európsky daňový prieskum: „Podľa prieskumu považuje viac ako 800 európskych respondentov za najatraktívnejšie ekonomiky na podnikanie z daňového hľadiska Veľkú Britániu a Holandsko. Oceňujú najmä konkurencieschopný daňový režim Veľkej Británie a jej daňové orgány za transparentnosť a jednoduché pravidlá.“ V rebríčku Paying Taxes 2016 je UK celkovo na 15. mieste pričom na splnenie daňových povinností potrebujú údajne 110 hodín ročne.

Nad zložitosťou svojho daňového systému sa pohoršujú aj v USA. Počet slov federálnych daňových zákonov v USA mal narásť z 547 000 v roku 1955 na 5 778 000 v roku 2005 (teda desaťnásobne). Daňovníci v USA údajne strávia ročne dodržiavaním daňových pravidiel 7,6 miliardy hodín a keby išlo o priemyselné odvetvie, bolo by jedno z najväčších s 3,8 miliónom zamestnancov. O raste výdavkov na držiavanie daňových predpisov, raste dĺžky daňových predpisov a iných parametroch hovoria aj v Austrálii či Kanade. Aby to však nevyzeralo, že dlhé predpisy sú výsadou anglo-amerických právnych systémov pripájam tabuľku.

Náš “starý zákon“ o dani z príjmov platný do roku 2004 (č. 366/1999 Z.z.) mal na sklonku svojej platnosti 48 600 slov. Po daňovej reforme a zjednodušení od roku 2004 (zákon č. 595/2003 Z.z.) mal 36 400 slov a dnes ich má 79 000.

Zjednodušiť dane

Tak ako neexistuje jednotná metodika na posúdenie zložitosti daní, tak neexistuje ani jednotný a zaručený recept na ich zjednodušenie. Office for Tax Simplification v UK celkom prirodzene rozdeľuje príčiny zložitosti na tie, ktoré spočívajú v nedostatkoch daňových zákonov, a na tie ktoré súvisia s daňovými procesmi vrátane podávania daňových priznaní, pričom v tejto druhej oblasti sa zjednodušenie dá dosiahnuť ľahšie. V tomto procesnom smere nás napríklad čaká pokračovanie elektronizácie finančnej správy či zriadenie jedného prístupového miesta pre dane aj odvody (čiastkové pokračovanie projektu UNITAS, o ktorom inak nie je v PVV ani slovo).

Pokiaľ ide o zložitosť daňových zákonov, dôležitá je stabilita. Podľa už uvedeného Európskeho daňového prieskumu našich podnikateľov najviac znepokojuje vysoká miera daňovej neistoty, ktorú spájajú najmä s častými zmenami daňových predpisov. Aj keď len vo všeobecnom vyjadrení, PVV obsahuje istý záväzok k zvýšenej stabilite právneho poriadku, nielen daní. Ak sa daňové zákony budú meniť s menšou frekvenciou, povedzme raz ročne s účinnosťou vždy od 1. januára a budú schvaľované dostatočne vopred, bude to určité veľké pozitívum. Stačiť to však nebude.

Už od čias Adama Smitha sa viac ako 200 rokov v rôznych obmenách s doplneniami hovorí o štyroch základných charakteristikách, známych ako daňové kanóny, ktoré by daňový systém mal spĺňať: spravodlivosť, určitosť, pohodlnosť a efektívnosť. Prvé dva, spravodlivosť a určitosť, súvisia viac s daňovými zákonmi než s procesmi a práve s nimi je to na Slovensku veľká bieda.

Začnime so spôsobom akým sú u nás prijímané zmeny v daňových zákonoch (okrem toho, že často). Zmeny sa prijímajú bez akejkoľvek daňovej stratégie, bez štipky verejnej debaty, s úplným ignorovaním odbornej verejnosti (tie najdôležitejšie ideálne cez poslanecké návrhy alebo v skrátenom legislatívnom konaní) a často bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Bez toho aby bolo z dôvodovej správy zrejmé čo sa pravidlom sleduje nie je možné zákon spoľahlivo vykladať v sporných prípadoch (pozn. pre legislatívcov – zdôvodnenie pravidla nespočíva v prepísaní jeho paragrafového znenia do dôvodovej správy). Navyše, stále viac sa hovorí o zamedzovaní obchádzania zákona – na to potrebujeme poznať účel či ducha zákona, a ten pri nejednom ustanovení zjavne absentuje.

V tejto oblasti nám PVV sľubuje včasné oboznámenie s pripravovanými zmenami, diskusiu so širokou odbornou verejnosťou, a to aj v prípade návrhov, ktoré predložia poslanci v druhom čítaní návrhov zákonov. Držím palce - najmä aby nezvíťazila forma nad obsahom.

Ďalej treba povedať, že množstvo pravidiel je v našich daňových zákonoch popísaných príliš všeobecne. To je zdroj daňovej neistoty pre daňovníkov, ktorú sa však Ministerstvo financií a Finančná správa ani nesnažia odstrániť, pretože im tento stav vyhovuje - vždy totiž môžu proti daňovníkovi použiť opačnú interpretáciu v medziach (a bohužiaľ často aj mimo nich) príliš všeobecného ustanovenia. Chýbajú nám v zahraničí známe a dobre osvedčené špecifické pravidlá pre zamedzenie obchádzania daní, ktoré zvyšujú právnu istotu. O ich potrebe som písal v blogoch Kladivo na daňové čarodejniceKladivo na daňové čarodejnice II. Slovenské daňové predpisy vydávajú každoročne viaceré vydavateľstvá dennej tlače ako menšiu knižku za päť či šesť eur. Nie sú to zatiaľ a našťastie žiadne hrubé buchle. Tým, že takto znížime neurčitosť a posilníme daňovú istotu nám zaručene nehrozí situácia, že by sme mali na stole 17 000 strán daňových zákonov.

Na druhej strane, v zákone o dani z príjmov je viacero zastaraných ustanovení, ktoré tam roky nemajú čo robiť, nadbytočné ustanovenia, a tiež pravidlá, ktoré sú nevykonateľné, nelogické alebo si dokonca vzájomne odporujú (článok s niekoľkými príkladmi, ktoré ani nie sú tie najvypuklejšie vyšiel nedávno na eTrende - tieto témy sú na osobitný blog). Nelogické pravidlá pritom exponenciálne zvyšujú zložitosť systému. Zložitosť, nelogickosť a nespravodlivosť (a bez akéhokoľvek zdôvodnenia) vedú k zníženej dôvere v daňový systém a znižujú aj mieru dobrovoľného dodržiavania pravidiel. Ako som písal v Kladive na daňové čarodejnice, účinnou prevenciou proti daňovým únikom je čo najlogickejšia výstavba koherentného daňového systému kde sa ctia základné daňové princípy ako je daňová neutralita alebo horizontálna daňová spravodlivosť.

Daňová neutralita a spravodlivosť pritom dostávajú u nás riadne na frak. Podľa prehľadu v blogu Pozor na Veľkú stratovú lúpež!, máme najhoršie a najnespravodlivejšie pravidlá pre odpočítanie daňových strát v celej EÚ. Dokonca aj medzi krajinami mimo EÚ by sme krajinu s mizernejšími pravidlami pre odpočítanie strát hľadali iba veľmi ťažko. Koľko času strávi podnikateľ tým, aby usporiadal veci daňovo efektívne (časovo vhodne preskupil daňové výdavky), tak aby daňovú stratu napokon umoril a dosiahol daňovú neutralitu, ktorú mu štát odopiera? Štúdia Paying Taxes vám to nepovie.

Pravidlá nízkej kapitalizácie úrady chceli vynucovať aj keď neboli v zákone. Keď sa do zákona po inšpirácii Nemeckom zaviedlo obmedzenie daňovej uznateľnosti úrokov maximálne do výšky 25% EBIDTA, akosi sa pozabudlo na to, že Nemci v rámci daňovej neutrality a spravodlivosti povoľujú prenos nevyužitej EBIDTA kapacity (5 rokov) a prenos daňovo neuznaných úrokov (neobmedzene). Pozabudlo sa samozrejme zámerne a pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili a s Jozefom Kollárom predložili v záujme daňovej neutrality, spravodlivosti a odbremenenia malých podnikov v parlamente neprešiel. A takto to by sa dalo pokračovať bohužiaľ príliš dlho.

V neposlednom rade by sa do daní nemali prostredníctvom výnimiek a špeciálnych režimov montovať rôzne sociálne politiky a podobne. Každá výnimka systém komplikuje. Keď už sa nejaké výnimky zavedú, tak po dôkladnom zvážení a analýze.

Okrem daňových zákonov tu máme aj rôzne informácie, pokyny a usmernenia finančnej správy. Záväzné stanoviská sú stále iba na veľmi úzky okruh pravidiel a navyše drahé. Vlastne ani neviete ako drahé sú, pretože cena závisí od počtu uplatnených predpisov a sumy predpokladaného obchodného prípadu (čo je ale obchodný prípad nikto presne nevie). Nezáväzné pokynyusmernenia sú vo všeobecnosti dobrá vec, keďže nám aspoň hovoria ako zákony vykladá finančná spáva. No príliš často sa vyznačujú tým, že nič nové neprinášajú, iba predstierajú pomoc riešením banálnych prípadov, ktorých riešenie je všeobecne jasné alebo idú svojim výkladom výrazne nad rámec zákona, až sa nestačíte čudovať, či skutočne vykladajú slovenský zákon. V prípade informácií, pokynov a usmernení by malo platiť povestné dvakrát meraj a raz rež a mali by vychádzať nie kvôli štatistike ich počtu, ale iba keď reálne pomôžu.

Zjednodušenie daňových predpisov prijatím daňovej stratégie, systematickým prístupom, dodržiavaním základných daňových princípov, podporou daňovej istoty, revíziou daňových predpisov a odstránením zastaraných, inak nepotrebných a nelogických pravidiel, prehodnotením výnimiek, nič z toho bohužiaľ v PVV nenájdete. Tak sa sám seba pýtam, či vo vládnutí bude naďalej pokračovať Hnutie za zložité dane.

A na záver trochu pozitívneho – aj daňovej právnej istote by určite prispeli špecializovaní sudcovia a špecializované súdy, a tu sa svetielko nádeje nájde aj v PVV. Tešíme sa. Potichu a opatrne.

dobroslav.stica@gmail.com

  • Tlačiť
  • 12

Dobroslav Štica

Dobroslav Štica
  • Počet článkov: 13
  • Priemerná čítanosť: 3594
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

Na svojom blogu sa chcem vyjadrovať najmä k daňovym témam - oblasti, ktorej sa profesne venujem tretinu svojho života, oblasti, ktorá sa bezprostredne a podstatne týka každého z nás, oblasti pre laikov často málo zrozumiteľnej, oblasti, ktorej sa poslednú dobu venuje viac mediálneho priestoru a napriek tomu sa povie málo. Tak preto...

Dobroslav Štica

Dobroslav Štica
  • Počet článkov: 13
  • Priemerná čítanosť: 3594
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

Na svojom blogu sa chcem vyjadrovať najmä k daňovym témam - oblasti, ktorej sa profesne venujem tretinu svojho života, oblasti, ktorá sa bezprostredne a podstatne týka každého z nás, oblasti pre laikov často málo zrozumiteľnej, oblasti, ktorej sa poslednú dobu venuje viac mediálneho priestoru a napriek tomu sa povie málo. Tak preto...

Kalendár sa načítava...