Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Štyridsať rokov papierových peňazí

19.08.2011 | PalinkoS

Diskusia (26 reakcií)

19.08.2011 | Braňo

"Fedu, ECB či Bank of Japan, je zúfalá snaha prostredníctvom extrémne nízkych úrokov a monetizácie dlhu oddialiť bolestivú"

1. (realne) uroky nie su extremne nizke. Ak sa pan Schlichter stazuje na nizke nominalne uroky, tak nerozumie ekonomii ani za mak a dat aj tych smiesnych 22 dolarov za jeho knizku sa mi zda prilis.

Pozical by si pan Schlichter rovnako obrovske mnozstvo penazi pri extremne nizkych nulovych nominalnych sadzbach aj v pripade, ze by neocakaval miernu inflaciu, ale paradnu deflaciu?

OK, pan Schlichter je diletant, ktory by to mozno spravil, ale trh nie. Trh zaujimaju realne urokove sadzby, nie nominalne.

2. s inflaciou blizko nule centralne banky asi tazko monetizuju dlhy.

"V systéme štátnych papierových peňazí tvoria komerčné banky kartel"

Hmmm, pan nevie, co je kartel...

"Centrálne banky sú v pasti. Nemajú žiadnu “exit stratégiu”."

Hmmmm, pan netusi ani co je exit strategia...

"História ukazuje, že všetky papierové menové systémy skončili buď úplným kolapsom alebo návratom ku komoditným peniazom."

Historia ukazuje, ze v skutocnosti komoditne peniaze skoncili uplnym kolapsom. A historia totizto pozna zatial len jediny uplny kolas, ktory ide aj na vrub komoditnym peniazom, a ktory pan Schlichter, pochopitelne, zamlcal: Velku hospodarsku krizu.

"Papierové menové systémy sú vždy výtvorom vlády, nikdy nie sú výsledkom súkromnej iniciatívy či slobodného trhu."

Komoditne peniaze su tiez vytvorom vlady, moci. Ci ako si pan Schlichter predstavuje komoditny menovy systemv sucasnosti bez zasahu statu?

O, a este na margo tej sucasnej bezprecedentnej agresivnej tvorby penazi:
http://research.stl...

19.08.2011 | MartinTT

Ako zistíš vlastne tú reálnu úrokovú mieru? Dúfam, že sa nebudeš spoliehať na CPI.

A čo je podľa teba to, keď pár firiem môže niečo produkovať a má ešte aj ochranu od štátu? Ako by si to ty nazval?

Určite nám aj povieš ako sa mohol samotný zlatý štandard podieľať na VHK? TO aj tie predošlé krízy zavinil zlatý štandard?

Komoditné peniaze vznikli prirodzene na trhu. Neprišlo to žiadnym administratívnym nariadením.

19.08.2011 | Braňo

"Určite nám aj povieš ako sa mohol samotný zlatý štandard podieľať na VHK?"

Vo svete zlateho standardu s fixnymi kurzami nemozu mat vsetci prebytky. Ak ma niekto prebytok, tak niekto musi mat deficit. Takze pokial niekto skreckoval zlato a sterilizoval ho, aby nemal inflaciu, tak zvysok sveta musel mat deflaciu. Paralelu dnes vidime medzi dolarom a juanom, ci medzi Greckom a Nemeckom.

Komoditne peniaze su o garancii vymenitelnosti meny za komoditu v urcitom kurze. A tuto garanciu poskytuje predsa stat.

19.08.2011 | martin33

"Komoditne peniaze su o garancii vymenitelnosti meny za komoditu v urcitom kurze. A tuto garanciu poskytuje predsa stat" ... povodne tu garanciu poskytovali sukromne banky, kde bola (papierova) mena len poukazkou na zlato/striebro a sluzila len na zjednodusenie transakcii. Vymenitelnost garantovana statom je len forma komoditnych penazi ktora vznikla po vzniku statneho monopolu na peniaze (nutnej podmienky na vznik nekrytej meny), v skutocnosti bola dost zneuzivana, napriklad po 1. svetovej vojne, ked Britania nastavila rovnaky kurz ako pred 1. svetovou vojnou aj ked mnozstvo vytlacenych penazi (pocas vojny) bolo omnoho vyssie ako mnozstvo zlatych rezerv.

20.08.2011 | Braňo

Sukromne banky? To mate odkial? Vzdy to bol nejaky kral, ktory to tiez zneuzival.

22.08.2011 | MartinTT

Veď takých súkromných bolo veľa. Veľmi známa je napríklad Bank of Amsterdam. To, že to aj kráľ zneužíval hádam nemám byť akože protiargument.

23.08.2011 | Braňo

Tak Bank of Amsterdam bola vlastnena mestom Amsterdam a jej fungovanie bolo regulovane (vymena minci za buliony, poplatky, kurzy mien, atd.). Neskor dokonca fungovala na fiat systeme.

24.08.2011 | MartinTT

Áno máš pravdu. Nedal som práve najlepší príklad, pretože bank of amsterdam bola mestská banka. Ale trochu zle som sa zaplietol do vašej debaty. Ja som chcel len povedať, že prečo by mal vymeniteľnosť zabezpečovať štát. Veď ten tiež pritom zlyhal veľa krát, keď parazitoval na tom systéme.

23.01.2012 | ch.

vymenitelnost 1000g za 1kg nie je vdaka garancii statu

22.08.2011 | marto

Prepač Braňo, ale vidiet, ze o ekonomii mas dost mylne predstavy skreslene skolou.
Povodna definicia inflacie je - parafrazujem - vytlacenie viac penazi, ako je zlata. Zjednodusene sa da povedat o "riedeni". Vyjadrenie cez CPI je uz nova definicia a ak berieme tuto definiciu doslova a hovorime o cenovom naraste a poklese, tak to nie je ten isty cenovy narast a pokles ako v pripade penazi krytych zlatom. V pripade komoditnych penazi pokles ceny nie je problem, ale ziaduci a logicky jav.
Nakumulovanie zlata nie je tym padom spojene s inflaciou uz vobec.

Prosim dostudovat. Vratane historie penazi.

23.08.2011 | Braňo

Prepac Marto, ale vidiet, ze o ekonomii mas dost mylne predstavy.

Povodny vyznam slova cena je pokuta za zabitie. Z tohto pohladu je tvoj prispevok uplny blabol a nerozumies ekonomii ani za mak.

Prosim dostudovat, vratane historie etymologie.

PS: "V pripade komoditnych penazi pokles ceny nie je problem, ale ziaduci a logicky jav."

Logicky? To snad ani netreba komentovat.

Ziaduci? Tvrdil by si to aj (nezamestnanym) americkym farmarom (s pekne ostrymi vidlami v ruke) na konci 19. storocia, ked im deflacia predrazovala pozicky?

26.08.2011 | marto

Samozrejme, ze logicky. Keby si sa nad tym zamyslel, tak zisti, ze to tak naozaj je.

Je jedno, aky vyznam ma slovo cena - o tom sa nebavime. Vysvetlujem ti len rozdiel medzi inflaciou a pohybom ceny (PPI). A hlavne, ak pri komoditnych peniazoch dojde k navyseniu objemu danej komodity, priklad novoobjavene zlata bane, nie je to to iste, ako ked vytlacis viac penazi, nez je realne zlata. Dufam, ze aspon na tomto sa zhodneme.

To, ze som ta poslal nieco doucit, nebolo preto, ze by som si naozaj myslel, ze sa to doucit mas. Len sa mi nepacili tvoje podobne vyjadrenia k ostatnym v diskusii.

26.08.2011 | Braňo

Keby si sa zamyslel nad tym, co je to vlastne logika, tak zistis, ze to je nezmysel. Ako mozes skumat ludske konanie pomocou logiky?

"Je jedno, aky vyznam ma slovo cena – o tom sa nebavime."

Ale nehovor. A presne z toho isteho dovodu je jedno, aky vyznam malo slovo inflacia kedysi pred x rokmi.

Inflaciou dnes 99% ludi a ekonomov rozumie zmenu cenovej hladiny a nie zmenu penaznej zasoby.

"Vysvetlujem ti len rozdiel medzi inflaciou a pohybom ceny (PPI)."

Este raz. Ja a vacsina ludi pouzivame slovo inflacia vo vyzname zmena cenovej hladiny. A PPI chapeme ako PRODUCER price index.

"A hlavne, ak pri komoditnych peniazoch dojde k navyseniu objemu danej komodity, priklad novoobjavene zlata bane, nie je to to iste, ako ked vytlacis viac penazi, nez je realne zlata. Dufam, ze aspon na tomto sa zhodneme."

Z toho, co pises, mi pride samozrejme, ze to nie je to iste. Kym v prvom pripade sa zvysil objem zlata, tak v druhom pripade sa zvysil objem penazi. Aspon takto to vidi logika :)

"Len sa mi nepacili tvoje podobne vyjadrenia k ostatnym v diskusii"

Ake podobne vyjadrenia napriklad? Nebudes tomu verit, ale ani ja som ta v skutocnosti nechcel donutit nastudovat si etymologiu historie :)

26.08.2011 | marto

Si akysi prudky...

"A presne z toho isteho dovodu je jedno, aky vyznam malo slovo inflacia kedysi pred x rokmi."

No to prave nie, pretoze na tomto priklade ti chcem ukazat, ze inflacia za krytej meny je nieco uplne ine ako za nekrytej.

"Z toho, co pises, mi pride samozrejme, ze to nie je to iste. Kym v prvom pripade sa zvysil objem zlata, tak v druhom pripade sa zvysil objem penazi. Aspon takto to vidi logika :)"

A ked pojdes po tejto logickej uvahe dalej, tak prides na to, ze pokles cenovej hladiny pri mene krytej zlatom je uplne normalna zalezitost. Naopak, pri mene, ktora kryta nie je, je to dost nebezpecne kvoli deflacnej spirale...

"Ake podobne vyjadrenia napriklad?"

"Hmmm, pan nevie, co je kartel…"
"Hmmmm, pan netusi ani co je exit strategia…"
ale o tejto casti uz nechcem dalej diskutovat.

27.08.2011 | Braňo

Inflacia v sucasnom vyzname je zmena cenovej hladiny,ci uz v systeme komoditnych penazi,alebo fiat. tato definicia sa nemeni. mozeme diskutovat o pricinach inflacie,atd.,ale vyznam slova inflacia to nemeni.

nemozem ist po ziadnej logickej uvahe dalej,lebo by som najprv potreboval dalsie premisy.az potom by som mohol aparatom logiky skumat implikacie. vy si vsak pod logikou a normalnostou predstavujete nieco uplne ine.

ano,trvam na tom,ze pan nevie,co tie terminy znamenaju.

26.08.2011 | grgo

Off-topic - fakt je cena z etymológie pokuta za zabitie? Nevedel som sa k tomuto nikde dopátrať, jediný online etymologický slovník som našiel v angličtine: http://etymonline.c...

Je tam aj etymológia zo staroslovienčiny ako "protivu", definované ako "in opposition against". Čo je celkom výstižné.

Ale nikde som nenašiel samotné slovo "cena".

26.08.2011 | Braňo

Ano, je to tak. Mam to z ceskych zdrojov, napr. tu, str. 62 dolu:
http://enlil.ff.cun...

22.08.2011 | MartinTT

Pod defláciou asi ty rozumieš zníženie cien resp. cenovej hladiny. To snáď nemyslíš vážne, že pokles cien zapríčinil VHK? Veď pokles cien je úplne prirodzený a vychádza zo samotného zákona dopytu a ponuky. Rovnako tak sa to týka aj toho škrečkovania teda úspor.

23.08.2011 | Braňo

Najprv ad "uspory": Ty budes v ramci rakuskej skoly dost rarita. Tvrdis teda, ze ak by Cina uvolnila yuan, tak ten by neposilnil a nevyrovnal obchodnu bilanciu, ale stale by tam boli "uspory" zo zakona dopytu a ponuky? :)

Dufam, ze to nemyslis vazne. Lebo je snad uplne jasne, ze tieto cinske "uspory" su vytvorene len regulaciou (podhodnotenym fixom na dolar a euro).

Ad VHK: Nie pokles cenovej hladiny ju sposobil, ale presnejsie ocakavany pokles cenovej hladiny a pokles mnozstva penazi v obehu.

Si robis srandu, ze nepoznas Fisherovu 80 rocnu teoriu debt deflation?

Ocakavana deflacia, ako vy radi hovorite logicky a prirodzene, odradi vela ludi od robenia biznisu, pretoze ak by som si zobral pozicku, tak ju budem musiet splatit v buducnosti hodnotenejsimi peniazmi.

Pripadne mozme ist trosku hlbsie do historie a spytat sa, co na to hovori, D. Hume:

"From the whole of this reasoning we may conclude, that it is of no manner of consequence, with regard to the domestic happiness of a state, whether money be in a greater or less quantity.

The good policy of the magistrate consists only in keeping it, if possible, still encreasing; because, by that means, he keeps alive a spirit of industry in the nation, and encreases the stock of labour, in which consists all real power and riches.

A nation, whose money decreases, is actually, at that time, weaker and more miserable than another nation, which possesses no more money, but is on the encreasing hand. This will be easily accounted for, if we consider, that the alterations in the quantity of money, either on one side or the other, are not immediately attended with proportionable alterations in the price of commodities. There is always an interval before matters be adjusted to their new situation; and this interval is as pernicious to industry, when gold and silver are diminishing, as it is advantageous when these metals are encreasing. The workman has not the same employment from the manufacturer and merchant; though he pays the same
price for every thing in the market. The farmer cannot dispose of his corn and cattle; though he must pay the same rent to his landlord. The poverty, and beggary, and sloth, which must ensue, are easily foreseen."

24.08.2011 | MartinTT

Nič také ako to, že ak by bol kurz juana voľný tak by neposiloval som nenapísal.

Odkiaľ a na základe čoho si presvedčený, že čínsky úspory sú len výsledkom podhodnotenia ich samotnej meny? To by som chcel vidieť na základe čoho si dospel k takému záveru.

Jednoducho musela skončiť tá peňažná expanzia v tridsiatich rokoch. A keďže dolár bol ešte ako tak naviazaný na zlato tak to prišlo skorej ako je tomu dnes.

A kde je problém, keď pôžičku splatím hodnotnejšími peniazmi. Veď podstata resp. cieľom každého veriteľa je, aby mal viac v čase splatenia ako na začiatku požičania. Teda, aby na tom zarobil. Jemu nejde o nominál, ale o reálnu hodnotu peňazí. Rovnako tak je tomu aj pri tom keď to splácam znehodnotenými peniazmi.

Na Huma nie som expert, ale rovnako tak bol aj proti monetárnej expanzie bánk. Dokonca v knihe Political Discourses vyjadruje odpor k papierovej mene a háji názor, že jediná solventná politika je taká, ktorá núti banky dodržiavať 100% rezervy. Takže asi tak.

25.08.2011 | Braňo

"Nič také ako to, že ak by bol kurz juana voľný tak by neposiloval som nenapísal."

Implicitne to vsak vyzera, ze ano.

Pokial by kurz nebol regulovany, tak by juan posilnil, znevyhodnil exporterov a ulahodil importerterom. Vysledkom by bola rovnovaha, t.j. vyrovnana bilancia.

Vy vsak tvrdite, ze nejakou zahadou vy dopyt a ponuka zabezpecili prebytkovu bilanciu ciny.

"Jednoducho musela skončiť tá peňažná expanzia v tridsiatich rokoch."

Budem hadat. Dovod preco musela skoncit ta penazna expanzia je, ze jednoducho musela?

A preco nemusela skoncit expanzia ponuky zlata (vo vybranych historickych obdobiach)?

"A kde je problém, keď pôžičku splatím hodnotnejšími peniazmi. Veď podstata resp. cieľom každého veriteľa je, aby mal viac v čase splatenia ako na začiatku požičania.Jemu nejde o nominál, ale o reálnu hodnotu peňazí"

Ved presne o tom je rec. A cielom kazdeho dlznika je, aby dokazal pozicku splatit :) A ked sa dlznikovi kazdorocne deflaciou realna hodnota pozicky navysuje (rastie mu REALNA urokova sadzba, nominalna moze byt kludne nulova), tak dlznici nebudu ochotni si brat uvery a robit biznis v takom mnozstve ako keby bola cenova hladina stabilna, resp. rastuca.

Aj ked vam banka da pozicku zadarmo, pri nulovej nominalnej sadzbe, tak vase realne naklady na pozicku budu pozitivne, kvoli deflacii.

"Rovnako tak je tomu aj pri tom keď to splácam znehodnotenými peniazmi."

Nie je, a to z dovodu, ze nikto vam neda pozicku lacnejsie ako pri 0% nominalnej sadzbe. Takze pri deflacii je tam tento "zero bound".

Je uplne jedno, co Hume hovoril o papierovej mene, rezevach ci vegetarianoch. Podstatne je, co hovoril o ucinkoch deflacie, lebo o tom sa bavime. A ja som sem jeho nazor prilepil z dovodu, ze tento nazor nema nic spolocne s centralnou bankou, keynesom, a pod.

19.08.2011 | CondorOne

Kde berie trhu tu istotu, ze FED nespusti rotacky 3. krat a opat nevytlaci dalsie peniaze? To mozes na deflaciu zabudnut. Budeme tu mat paradnu hyperinfalciu....

Ano, asi budes argumentovat tym, ze pri vyvoji vynosov US treasuries, vynosy padli vyrazne dole (a to i napriek znizeniu ratingu!) a trh teda evidentne pocita skor s deflacnym scenarom.
Ale .... ked vezmes do uvahy, ze najvacsim hracom na trhu americkych treasuries je samotny FED, od konca 2010 vzrastol US debt v drzbe FED-u na dvojnasobok a momentalne FED vlastni bezmala 20% americkeho dlhu cim vyrazne predbehol aj Cinu, tak je otazne, do akej miery je pokles vynosov na US treasuries vysledkom ocakavani trhu a do akejmiery je vysledkom "dopytu" FED-u. A cim je vlastne takyto dlh v konecnom dosledku kryty? Naozaj sa daju US treasuries povazovat za safe heaven, ked vacsinu z nich vlastni ten, kto vlastni aj rotacky na nove paieriky?

Zial, to co pise Schlichter je fakt - vlady preberaju sracky z bilancii velkych molochov na vlastne plecia a dalej ich presuvaju na centralnu banku, ktora ich kryje emisiu dalsich papierikov....

Totalny pad a priradenie ceny len realnym hodnotam je nevyhnutny. Monetarna politika prestava fungovat, vlady znizuju klucove sadzby, trh k nim ale zacal pripocitavat premie za likviditu a credit a v konecnom dosledku cena zdrojov pre priemyselnu a hospodarsku produkciu ako taku rastie napriek uvolneniu menovej politiky a to pri sucasne nizkom dopyte .... je to mimo zauzivanych ekonomickych teorii ale myslim, ze nas caka kombinacia hyperinflacie a deflacie, ked klucove sadzby prestanu byt ucinnym nastrojom monetarnej politiky. Budu statky, ktore budu podliehat totalnej deflacii a naopak statky ktore budu inflacne.... takto sa priradi realna cena skutocnym hodnotam a "cenu penazi" nebude urcovat klucova sadzba centralnej banky....

19.08.2011 | Braňo

Pointa mojho postu nie je v tom, ci bude deflacia alebo hyperinflacia. Pointa je, ze autor rozprava o extremnych nominalnych sadzbach, pricom podstatna je vyska REALNYCH sadzieb.

Ty hovoris o hyperinflacii, ale trh (ostatni ludia) naopak vidi buducu inflaciu velmi nizko. Tvoj pohlad vychadza z MV=PY a tam aj konci.

Realna hodnota zlata je odvodena len a len od dopytu a ponuky po nom. Presne tak ako realna hodnota hocicoho ineho. Fixovanie kurzov odovodnene prazdnymi ale lubivymi frazami nielenze nie je nevyhnutne, ale je vrcholne neziaduce.

Skutocne si myslite, ze taka cinska monetarna politika prezentuje stabilitu, ked vytvara (pod)fixovanim kurzu umele prebytky a potom dolare sterilizuje? Vsak toto je presne to, co robili USA a Francuzsko pred Velkou hospodarskou krizou.

19.08.2011 | LPB

Ak hrozí (hyper)inflácia, prečo si mnohé megafirmy hromadia cash? Nie je strašenie infláciou iba povzbudenie na pôžičky, pretože tie by sa potom ľahšie splatili?
Ak sa zvyšuje produktivita, stroje/automaty/roboty narobia kopec tovaru, nemusí to byť "kryté" bankovkami?
Problém asi je, že to (nadprodukciu) ukradnú vyvolení a nakúpia pozemky/ostrovy, bane/ložiská surovín, samotné suroviny na roky vopred...

19.08.2011 | grgo

Na 1.4 by som takýto článok ešte chápal ....

20.08.2011 | reality

je nemožné, aby v demokratickej spoločnosti, kde víťazia populisti sa udržala masa peňazí v množstve, ktorá by sa vyrovnávala protihodnote služieb, tovarov,....
Kde sú prísľuby USA o garancii hodnoty dolára ako svetovej rezervnej meny, centrálnej banky EU (ktorá robí operácie, ktoré priamo nesmie) - politici priamo spôsobujú finančnú nerovnováhu a pritom sa tvária, že ich to mrzí a hľadajú pseudoriešenia. Čím skôr sa to zosype, tým to bude menej bolieť

Detlev S. Schlichter

Detlev S. Schlichter
  • Počet článkov: 6
  • Priemerná čítanosť: 3459
  • Priemerná diskutovanosť: 36
  • RSS blogu

O blogu

Britský finančník, ktorý sa venuje rakúskej ekonómii. Takmer 20 rokov pracoval vo finančníctve ako portfólio manažér, napríklad aj v Merrill Lynch a JP Morgan.