Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Detlev S. Schlichter

Štyridsať rokov papierových peňazí

19.08.2011 | PalinkoS

Menové systémy s núteným obehom skončia vždy hyperinfláciou a hospodárskym kolapsom

  • Tlačiť
  • 26

Presne pred 40 rokmi americký prezident Richard Nixon zavrel zlaté okno a po prvý krát v ľudskej histórii otvoril cestu globálnemu systému neobmedzenej výroby papierových peňazí pod taktovkou štátu.

Niežeby pred 15. augustom 1971 existoval pravý zlatý štandard. Vtedajší systém mal od neho dosť ďaleko. Mnohé krajiny ani nemali priame prepojenie medzi domácimi menami a zlatom oveľa skôr. Američanom ich vlastná vláda zakázala zlato vlastniť. Jemná väzba na zlato však predsa existovala. Na základe brettonwoodskych dôhod vznikol po druhej svetovej vojne menový systém, v ktorom sa globálnou rezervnou menou stal americký dolár a centrálne banky dostali od Spojených štátov záruku, že svoje dolárové rezervy môžu vymeniť za zlaté pri fixnom kurze.

Ale v auguste 1971 USA jednostranne rezignovali na svoj prísľub a odstránili poslednú prekážku, ktorá stála v ceste neobmedzenej výrobe štátnych peňazí. Po tomto "Nixonovom šoku" sa peniaze všade na svete stali čistými papierovými – respektíve čoraz viac elektronickými peniazmi, ktoré môžu vytvárať privilegovaní producenti – komerčné a centrálne banky – prakticky bez limitu.

Hrozí katastrofa

Globálny papierový štandard trvá už štyridsať rokov, no denno denne pribúdajú dôkazy, že sa blíži jeho koniec. Svetová ekonomika je uväznená v hlbokej finančnej kríze spôsobenej nadmernými dlhmi, rozsiahlymi cenovými bublinami aktív a obezitou komerčných bánk. Tieto nerovnováhy sú priamy dôsledok bezprecedentnej tvorby nekrytých peňazí, umelo nízkych úrokov a bankového kartelu, v ktorom centrálna banka vystupuje ako veriteľ poslednej inštancie. Súčasná menová politika – Fedu, ECB či Bank of Japan, je zúfalá snaha prostredníctvom extrémne nízkych úrokov a monetizácie dlhu oddialiť bolestivú, ale nezadržateľnú likvidáciu týchto nerovnováh. Nielenže sa ukáže, ako márna je ich snaha, ale ak v tom budú menové autority ďalej pokračovať, povedie to k úplnej menovej katastrofe.

Papierové menové systémy existovali aj pred rokom 1971, no vždy sa týkali jednotlivých krajín, nikdy nefungovali v globálnom meradle. Číňania objavili papier, atrament a tlač, a pred tisíc rokmi ako prví experimentovali s papierovou menou. Dôvod, prečo vtedy zavádzali štátne papierové peniaze, bol ten istý ako neskôr v západných ekonomikách: financovať rastúce štátne výdavky, obvykle na vedenie vojen. Papierové menové systémy sú vždy výtvorom vlády, nikdy nie sú výsledkom súkromnej iniciatívy či slobodného trhu. Všetky takéto systémy v minulosti boli po určitom čase vystavené narastajúcim finančným nerovnováham, ekonomickej volatilite, a zrýchľujúcemu sa poklesu kúpnej sily peňažnej jednotky. A všetky napokon zlyhali. Buď sa menové autority stihli pred totálnym kolapsom vrátiť ku komoditným peniazom, alebo to nedokázali, čo viedlo k hyperinflácii s vážnymi dôsledkami pre spoločnosť.

Aj Spojené štáty mali vo svojej ranej histórii podobnú skúsenosť s papierovými peniazmi. Štátovky s názvom Continentals, ktoré slúžili na financovanie vojny o nezávislosť, viedli k rastúcej inflácii, až kým sa stali bezcenné. Štátovky s názvom Greenbacks, ktoré slúžili na financovanie občianskej vojny, viedli rovnako k inflácii, no tentoraz návrat k zlatému štandardu zabránil menovému kolapsu. Aj zavedenie nekrytých papierových peňazí pred 40 rokmi súviselo s financovaním vojny, v tomto prípade vietnamskej.

Banková pyramída

Väčšína dnešných makroekonómov nevidí nič zlé na súčasnom systéme "pružných peňazí". Je to prekvapujúce z dvoch dôvodov: po prvé, pre všeobecne fatálne historické skúsenosti s papierovými peniazmi. A po druhé, papierové peniaze sú vo svojej podstate nezlučiteľné s kapitalizmom. V systéme štátnych papierových peňazí tvoria komerčné banky kartel a podmienky ich financovania vrátanie niektorých úrokov určuje administratívne štátna inštitúcia, ktorá sa volá centrálna banka. Neustála expanzia jej rezerv predstavuje permanentný doping komerčným bankám, ktorý ďalej znásobuje peňažnú zásobu cez systém frakčných bankových rezerv. Prírastok úverov v takejto ekonomike už nie je výsledkom prílevu nových úspor, ale dôsledkom politiky centrálnej banky a ochoty obchodných bánk multiplikovať svoje bilančné sumy. Neustále vlievanie nekrytých peňazí vytvára tlak na pokles úrokov a systematicky podporuje akumuláciu dlhu a investícií, ktoré sú financované tlačením nových peňazí, nie dodatočnými úsporami.

Mainstreamoví ekonómovia a centrálni bankári veria, že plne chápu a dokážu správne predpokladať dôsledku menových manipulácií. Zdá sa im, že jediným dôsledkom menovej expanzie je silnejší rast a vyššia inflácia, čo prehľadne zaznamenáva makroštatistika, ktorú tak otrocky sledujú. Jediné, čo majú centrálne banky robiť, je správne nastavenie rovnováhy medzi oboma veličinami. Príklad takejto intelektuálnej arogancie predviedol guvernér Fedu Ben Bernanke, keď vlani v novembri vysvetľoval verejnosti novú politiku kvantitatívneho uvoľňovania. Vyzdvihujúc výhody toho, ako peňažné rotačky umelo stlačia úroky a podržia ceny aktív, sľúbil, že "nižšie hypotekárne sadzby zlepšia občanom prístup k bývaniu. Lacnejšie úročenie podnikových úverov podporí investície. A vyššie ceny akcií zväčšia bohatstvo a zvýšia dôveru, čo podporí spotrebu. A vyššia spotreba povedie k vyšším mzdám a ziskom, čo ďalej umocní hospodársku expanziu".

Jeden sa môže čudovať, načo sú nám potom trhy, keď šéf Fedu a jeho výbor vedia, kde sa majú nachádzať hypotekárne úroky, ceny podnikových úverov a cenných papierov, koľko záväzkov by mali mať americké domácnosti a firmy, a čo sú "správne" úrokové náklady pre vládu vo Washingtone.

Štyridsať rokov neustálych menových intervencií dospelo k tomu, že ekonomiky sú závislé od lacných úverov a pokračujúcej inflácie cien aktív. Viedlo to k pokriveným cenám, nesprávne nasmerovanej ekonomickej aktivite a neudržateľným dlhom. Od pádu Lehman Brothers vieme, že naakumulované nerovnováhy sa nafúkli do takých rozmerov, že ich trhom riadená likvidácia sa považuje za politicky neprijateľnú. Korekciu úverov a skresanie dlhu – akokoľvek by trh napravil ich nesprávnu alokáciu – nemožno pripustiť za žiadnych okolností.

Centrálne banky sú v pasti. Nemajú žiadnu "exit stratégiu". Nízke úroky a ďalší rast úverov musia dosiahnuť za každú cenu, a keďže sa súkromný sektor do tejto hry veľmi nezapája, vlády sú čoraz viac "dlžníkom poslednej inštancie" pre centrálne banky, ktoré sú "veriteľom poslednej inštancie". Fed sa tak pustí do kvantitatívneho uvoľňovania III, potom do QE4. Po hypotekárnych záložných listoch a štátnych dlhopisoch siahne po podnikových obligáciách, spotrebných úveroch na nákup áut či po kreditných kartách, ktoré všetky skončia v jeho bilancii. A samozrejme, siahne po ďalších štátnych dlhopisoch. ECB bude akumulovať neustále rastúce dlhy národných vlád. No keď si verejnosť uvedomí, že prízrak solventnosti udržiava iba čoraz agresívnejšie tlačenie nových peňazí, dôvera k štátnym peniazom rýchlo vyprchá.

História ukazuje, že všetky papierové menové systémy skončili buď úplným kolapsom alebo návratom ku komoditným peniazom. Štyridsať rokov od začiatku súčasnej epizódy papierových peňazí čelíme rovnakému výberu.

Detlev S. Schlichter je britský ekonóm a finančník. Budúci mesiac mu v nakladateľstve John Wiley & Sons vyjde kniha "Paper Money Collapse—The Folly of Elastic Money and the Coming Monetary Breakdown". Článok publikoval autor na stránke wsj.com, preklad uverejnil eTrend.sk s láskavým súhlasom Wall Street Journal. Preklad Pavol Suďa.

 

  • Tlačiť
  • 26

Detlev S. Schlichter

Detlev S. Schlichter
  • Počet článkov: 6
  • Priemerná čítanosť: 3459
  • Priemerná diskutovanosť: 36
  • RSS blogu

O blogu

Britský finančník, ktorý sa venuje rakúskej ekonómii. Takmer 20 rokov pracoval vo finančníctve ako portfólio manažér, napríklad aj v Merrill Lynch a JP Morgan.

Detlev S. Schlichter

Detlev S. Schlichter
  • Počet článkov: 6
  • Priemerná čítanosť: 3459
  • Priemerná diskutovanosť: 36
  • RSS blogu

O blogu

Britský finančník, ktorý sa venuje rakúskej ekonómii. Takmer 20 rokov pracoval vo finančníctve ako portfólio manažér, napríklad aj v Merrill Lynch a JP Morgan.

Kalendár sa načítava...