Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Dlhopisová bublina konečne praská

02.12.2011 | PalinkoS

Diskusia (52 reakcií)

02.12.2011 | grgo

Stará známa pesnička. Rozhadzovačné vlády a ich národy čaká v najbližšej dobe trest v podobe utrhnutých finančných trhov (bond vigilantes), hyperinflácia je za rohom. Jediný nový twist je tá story o tom, že investori sú blbí a neuvedomujú si to. Ale dobre, skúsim vecne vymenovať zopár Schlichterových bludov, aby bolo jasné s kým je tá česť:

"Tohto sme práve svedkami na trhu európskych štátnych dlhopisov, a čoskoro to budeme pozorovať aj mimo kontinentu." - nie, nebudeme. Eurozóna sa viac podobá na menovú úniu so zlatým štandardom ako, na ostatné ekonomiky so suverénnou menovou politikou. Euro je mena, ktorá efektívne nemá veriteľa poslednej inštancie, dynamika je tým pádom absolútne iná ako u týchto štátov a mien. Dokonca je aj rozdiel byť v eurozóne a mať iba kurz naviazaný na EURo, ako to napríklad je vidieť na rozdiele medzi Švédskom (suverénna mena) a dokonca dánskom (peg na Euro) a Fínskom.

"Štátne dlhopisy presmerujú úspory späť do spotreby a odvádzajú vzácne zdroje od využitia, ktoré určujú trhy (čiže spotrebitelia), k využitiu, ktoré určujú politici." Štátne prostriedky môžu ísť aj do investícií, napríklad do základného výskumu, školstva, budovania infraštruktúry, do armádneho výskumu a obdobných vecí. Tak ako som to vysvetľoval už miliónkrát, štátne dlhopisy dokonca môžu financovať daňové škrty. Takže efektívne by išlo iba o swap - menej daní dnes a viac daní zajtra.

"Naakumulovaný dlh je už príliš veľký, aby bol obsluhovaný alebo splácaný stabilným spôsobom z daní alebo tlačením bankoviek". Tak to by som rád videl odkiaľ má autor toto tvrdenie. Vari vidí, aká veľká bude reálna ekonomika (a daňové výnosy) o 30 rokov aby vedel, že vláda nikdy nesplatí z daní existujúce 30 ročné dlhopisy?

"Štátne výdavky, fiškálne schodky a rastúce verejné dlhy po celom svete sú vo svetle reálnej hospodárskej výkonnosti a pri disponibilných súkromných úsporách neudržateľné. Moderný štát blahobytu sa však nedokáže scvrknúť.". Fakt? A o čom potom boli Reganove roky ak nie o tom ako sa „moderný štát blahobytu“ zcvrkol?

"V roku 2011 minie americká vláda 3 700 miliárd dolárov pri príjmoch okolo 2 220 miliárd dolárov, takže dosiahne ohromujúci deficit na úrovni 1 500 miliárd dolárov. Na dani z príjmov fyzických osôb vyberie menej ako tisíc miliárd". Krása. Poviem iný príklad. Súhrn benefitov vyplatených americkou vládou v súvislosti s Medicarom v roku 2010 bolo 516 miliárd dolárov. Ani úplné zrušenie tohto programu nevytiahne USA z deficitu. Takže mám tomu podľa rozumieť tak, že podľa Schlichtera zrejme netreba skúšať ani toto?

"Celkový objem záchrannej operácie by čoskoro bol taký obrovský, že by to viedlo k eskalácii inflačných očakávaní, a akonáhle by reálne úroky začali stúpať, fiškálne schodky by rástli ešte rýchlejšie, čo by ECB nútilo nakúpiť ešte viac dlhopisov". Toto je totálna kravina a tiež to tu bolo hovorené tisíckrát. Pointou CB ako veriteľa poslednej inštancie je odstrašovať. Napríklad Taliansko aj v súčasnej situácii beží primárny prebytok - vyberá na daniach viac, ako minie. Do deficitu ho ťahajú práve požadované úroky na úvery. Schlichter stále operuje s tým, akoby ECB musela zo dňa na deň vymazať všetok dlh všetkých štátov vytlačením peňazí. Toto nikto nenavrhuje pre boha, a ukazuje to akurát jeho neznalosť celej situácie.

"V tomto bode dostávam často protiotázku: A čo Japonsko? Nerobili roky kvantitatívne uvoľnenie bez toho, aby sa inflácia zvýšila? — Nie! Bilančná suma Bank of Japan je zhruba rovnako vysoká ako pred desiatimi rokmi. Na rozdiel od Japonska, bilančné sumy Fedu, Bank of England či ECB sa od roku 2008 zhruba strojnásobili. Z mnohých dôvodov je Japonsko gigantická časovaná bomba, ale z pohľadu príčetnosti menovej politiky sú Japonci najmenší šialenci". Nebol náhodou začiatok japonskej "stratenej dekády" v 90. rokoch? Nechápem čo týmto chce Schlichter povedať. Japonci sú už takmer 2 desaťročia v kríze, roky rokúce sa nominálne úrokové sadzby držia pri nule, verejný dlh vysoko prerástol 200% HDP a hyperinflácia a rozpad systému papierových jenov nie a nie prísť. Toto nech vysvetlí.

"Ale je tu jeden zábavný moment: ak potenciálnymi dôsledkami európskej dlhovej krízy sú defaulty, fiškálna integrácia a neobmedzená tlač peňazí – prečo by niekto kupoval nemecké Bundy? Naozaj niekto verí, že ECB dokáže vykúpiť celý európsky bondový trh pri udržateľnom dvojpercentnom spoločnom úroku? Alebo že vo fiškálnej únii budú všetky záväzky konvergovať k nemeckým dvojpercentným výnosom? Napriek tomu mesiace a mesiace (až do uplynulého týždňa) pumpovala investičná komunita hory peňazí do nemeckého dlhu, ktorý považovala za bezpečný prístav. Prečo?". Jednoduchá odpoveď - lebo investori si fakt mysleli, že sa EU nerozpadne - až donedávna. Teraz narastajú problémy s financovaním aj Nemecka. To však nie je dôsledok "desaťročí vládnych výdavkov", ale v dôsledku vyhlásení pohlavárov, najmä ECB ktorá v podstate hovorí že nechá EURo padnúť. Investori začínajú kalkulovať s rozpadom Eurozóny, a v takomto scenári nie je bezpečná žiadna krajina. Bez veriteľa poslednej inštancie je možné urobiť run na celú Európu a vtedy sa mena rozpadne.

Inak o mindsete dotyčného hovoria tieto vyjadrenia "Hra totiž skončí štátnymi bankrotmi, čo by bol aspoň čestný a nie úplne neetický výsledok. Pravdepodobnejšie je ale do istej miery zbabelé riešenie monetizáciou dlhu.". Takže ekonomické opatrenia nekategorizujeme na účinné, menej účinné a neúčinné - ale na čestné a zbabelé. Pekne.

03.12.2011 | Braňo

"Celkový objem záchrannej operácie by čoskoro bol taký obrovský, že by to viedlo k eskalácii inflačných očakávaní, a akonáhle by reálne úroky začali stúpať, fiškálne schodky by rástli ešte rýchlejšie, čo by ECB nútilo nakúpiť ešte viac dlhopisov. Špirála čoraz vyšších reálnych úrokov, čoraz ráznejšieho skupovania dlhopisov do portfólia centrálnej banky, a v dôsledku toho stúpajúcich inflačných očakávaní a ešte vyšších reálnych úrokov – to je klasická koncovka kolapsu systému peňazí s núteným obehom."
-
Tento chlapik je proste kral. Ten hoc aj napise, ze Slnko vychadza na zapade, tak mu to ludia odkyvnu i ochotne prelozia ;)
-
Toto sa fakt len tak nevidi: s rastucimi inflacnymi ocakavaniami rastie !realna! urokova sadzba, !zhorsuje sa! dlhova pozicia statu a to nuti centralnu banku nakupovat dalsie dlhopisy (teda zvysovat ponuku penazi v obehu), co opat !zvysuje! realne sadzby...
-
Ja by som to nazval klasicka teoria kolapsu Detlevovych neuronov s nutenym obehom.

02.12.2011 | Robert Koncek

Kedze jeden z hlavnych motivov tychto rozpravok je ta o zlatom standarde, tak bude zrejme treba sa v tejto oblasti trosku dovzdelat a pozriet sa na fakty. Dobry zaciatok do tejto problematiky je kniha The Gold Standard in Theory
and History, editormi ktorej su Barry Eichengreen a Marc Flandreau. Ale lepsiu sluzbu ako Detlev Schlichter spravi snad aj Wikipedia.

Dalej odporucam zoznamit sa s klasickou studiou od Gautiho Eggertssona Great Expectations and the End of the Depression: ny.frb.org/research/economists/eggertsson/Great_Ex­p_AER.pdf , kde ukazuje, akym sposobom sa FDR zasluzil o otocenie vyvoja pocas Great Depression a to vskutku kacirskym - pre pana Schlichtera - sposobom, citujem z Abstractu: "On the monetary policy side, Roosevelt abolished the gold standard and—even more importantly—announced the explicit objective of inflating the price level to pre-Depression levels. On the fiscal policy
side, Roosevelt expanded real and deficit spending, which made his policy objective credible." Ale mozno sa dozvieme novinku, ze tym FDR nic nevyriesil, len oddialil problem o 75 rokov a dnes uz si to ale vazne musime vychutnat az do dna. A masochisti zatlieskaju.

Do tretice, nasmu snazivemu prekladatelovi davam tip na ineho blogera - Kasha Mansoriho ( http://streetlightb... ), ktory narozdiel od Mr. Schlichtera vie, o com pise a navyse prinasa originalnu tvorbu, nie zrecyklovaneho Rothbarda a spol.

02.12.2011 | pavelo

pozrite sa na vyvoj nezamestnanosti pocas tej krizy (Vas oblubeny atribut). Celkom by ma zaujimalo, akym kotrmelcom budete tvrdit, ze to je dokaz uspechu New Deal.

02.12.2011 | Robert Koncek

Nevidim sice dovod pre ziadne kotrmelce, ale co ste chceli tou nezamestnanostou naznacit? Zastavenie volneho padu ekonomiky (a zamestnanosti) cca na zaciatku roku 1933, obnova, prerusena docasnou recesiou v rokoch 1937-1938 (neuhadnete cim sposobena, ale zacina sa to na pismeno s, ako Schlichter alebo saso), nasledne dalsia obnova az do roku 1941, kedy vstupuju USA do WWII a dalej uz to poznate. V podstate by sa dalo povedat, ze New Deal mohol byt este razantnejsi, ale boli tam urcite problemy aj s protiustavnostou a tak. Ale zrejme sa idem dozvediet, ze to bolo cele vlastne uplne naopak.

03.12.2011 | pavelo

Jasne, mozte tvrdit, ze New Deal bol neuspesny v znizovani nezamestnanosti pretoze bol nedostatocne razantny.
Asi tak ako v inych pripadoch, ked (mozte 3x hadat kto) krici "bolo do ekonomiky napumpovanych malo penazi".

Osobne davam prednost jednoduchsiemu vysvetleniu: New Deal bol proste neuspech v boji proti nezamestnanosti.

03.12.2011 | Robert Koncek

takze ked neklesla nezamestnanost na vami blizsie neurcenu uroven vo vami blizsie neurcenom case, tak to vyhlasite za neuspech a oslavite vitazstvo? Ved sa pozrite na tie trendy, hovoria jasnou recou. Neuspesnost v znizovani nezamestnanosti si predstavujem trochu inak. Napr. ako nieco take, co sa deje v sucasnosti. Nehovoriac o tom, ze to, ako WWII vygumovala problemy svedci tiez skor o tom, ze bol problem v nedostatku dopytu, a tam uz je v zasade jedno (co sa tyka chladnej ekonomickej logiky), ci dava impulzy vojnove snazenie alebo New Deal.

Vase vysvetlenie mozete podlozit cim? Co sa tam teda v skutocnosti dialo?

Skusim trosku exaktnejsie: http://upload.wikim.... Od nastupu politik New Dealu tam vidim zapornu derivaciu cca s rovnakou absolutnou hodnotou, ako bola ta dovtedajsia, ked nezamestnanost raketovo rastla. Co ste chceli viac? A ako viete, ze keby nebol New Deal intenzivnejsi, tak by to rychlejsie skutocne neslo? Podla mna, ked uz pripustime, ze to mohlo fungovat, tak intuitivny dalsi krok v uvahe je zrejmy - vacsi stimulus rovna sa vacsi efekt. Opak musite uz nejako odovodnit (konkretne tak, ze stimulus mal vlastne negativny efekt). Ale zatial ste sa nedostali ani k podlozeniu toho, ze New Deal nefungoval vobec.

O terajsom pripade USA a fiscal stimulus by som radsej tiez trochu pomlcal, zrejme o tom mate podobne rozsiahle vedomosti ako o Great Depression, takze bude lepsie sa sustredit na jednu temu.

Skutocne nerozumiem, preco idete do vopred prehratej bitky s realitou, trosku masochisticke, nie?

05.12.2011 | pavelo

"neklesla nezamestnanost na vami blizsie neurcenu uroven" jasne, ze si nieco treba stanovit.
Moje kriterium je jednoduche: predkrizove cisla boli radovo 5%, to sa dosiahlo az vojnou. Ziadnym Vami oslavovanym New Dealom.

Ked uz uvadzate wikipediu: "The New Deal was a series of economic programs implemented in the United States between 1933 and 1936." Musite mat extra velku dovercivost, aby ste mali pocit, ze ~18% nezamestnanost (peak c.2.) je dokaz uspechu.

Ja nepocitujem potrebu obhajovat masivne zadlzovanie, fasizaciu spolocnosti etc. Drzim sa presvedcenia, ze obhajoba je na obhajcoch tychto politik. A obhajoba poukazovanim na New Deal mi pride extra vachrlata.
.
Co sa tyka masochizmu: z casu na cas sa mi stane, ze sa dozviem nieco nove, co mi umozni zmenit pohlad na svet. Ale v tomto pripade sa jedna len o plynule pokracovanie toho co zacalo pred par mesiacmi mojou otazkou na Vas, kde som si v odpovedi s precital, ze ved "New Deal je spasa civilizacie". Preventivne som si vtedy pozrel cisla o nezamestnanosti, ci sa nahodou nepletiem, ale uz som sa nedostal k napisaniu odpovede.

05.12.2011 | Robert Koncek

uz vazne nemam asi co dodat. Moju poznamku o tom, co sposobilo peak c. 2 ste si zrejme nevsimli alebo vam pride nepodstatna. Ved v podstate, nastolenie procyklickych politik, uprostred procesu ekonomickej obnovy, teda uplne opacnych k logike New Dealu je zrejme nepodstatne. Pointa je pokles z 21% na 14% za cca 3 roky, pricom tie programy sa, ako ste spravne uviedli, zavadzali postupne v uvedenom obdobi. To je mimochodom aj potvrdenim tvrdeni clanku od Gautiho Eggertssona, ktory som tu citoval. Ze rovnako dolezite ako hmatatelne programy bola zmena ocakavani - pozrite sa, v akom zmysle sa zmenili. Po otoceni politiky smerom k fiskalnej kontrakcii to za rok vystrelilo zo 14% na 18%, podla mna je to skor podpora mojho argumentu, nez nieco ine. A opakujem, vojnu mozeme z ekonomickeho hladiska zobrat tiez ako jeden velky fiskalny stimul s rastom zadlzenia (co sedi s realitou). A vidite, ako to fungovalo. (Opakujem, neobhajujem vojnu.)

Ked uz toto prinajmensom nespochybnuje mantry o potrebe fiskalnej zodpovednosti tu a teraz, uprostred liquidity trap, tak uz vazne neviem co.

07.12.2011 | pavelo

Spravne: umyselne som to ignoroval. Vy tak isto nehovorite "chudak Hoover, jeho dobre ciny znehodnotila nastupujuca kriza".
Tak ja nevidim dovod akceptovat ako samozrejmost, ze opatrenia z New Dealu (len zhodou historickych okolnosti nehovorite o "fasizujucich opatreniach") priniesli dlhodoby pozitivny efekt.
Samozrejme chapem, ze ked do ekonomiky nalejete hrst penazi, ze tym kratkodobo znizite nezamestnanost. To, negativum toho, ze mate ekonomiku zavislu na tych stimuloch uz spokojne ignorujete (vid Vase: "...otoceni politiky smerom k fiskalnej kontrakcii...")

Vojna mala samozrejme aj iny efekt ako "fiskalny stimul". Automaticky znizila nezamestnanost o.i. regrutovanim.

Osobne sa celkom tesim na den, ked ekonomia sa stane serioznou vedou a nebude zavisla na vyrokoch ako "opatrenia, ktorych sucast bolo platenie za nepracovanie vylepsili svet a su hodne nasledovania".

07.12.2011 | Robert Koncek

a o slovickareni. S tym Hooverom to bola dost bezducha poznamka svedciaca o bezradnosti (zrejme sa vam nechce velmi riesit podrobnosti recesie 1937-1938, comu by som sa necudoval). Takze zaverecne odporucania. Pozrite si, co je to liquidity trap a preco v takej situacii neplati, ze fiskalny stimul je len takym minanim, ktory z dlhodobeho hladiska nic neriesi. Mozete to samozrejme torpedovat, ze preco to tak nefunguje, ale skor tipujem, ze o tom jednoducho netusite, resp. a priori si myslite, ze su to len nejake keynesianske finty na zakrytie ich cluelessness. Bez toho sa nepohneme dalej a je to Economics 101.

Tu vojnu beriem, ale ten stimul tam scasti je. Nebol to vsak nejaky moj hlavny bod. Skor mi islo o to, ukazat, ze neslo o opatrenie z tej opacnej sorty, t.j. nechajme to tak cele tak, ktore nakoniec zafungovalo.

To s tym platenim za nepracovanie mate z akeho zdroja? To je taky typicky demagogicky argument, ze mam pocit, ze ste ho snad vycitali z nejakych blogov zufalo sa snaziacich dokazat, ze politika FDR bola jeden velky fail, lebo inak sa im cela mytologia zruti ako domcek z karat.

Takze uzavriem to tak, ze neprijimate moju tezu o New Deal a GD vobec, co beriem. Pritom ale nenavrhujete alternativne vysvetlenie toho, ako je teda mozne, ze Hooverove opatrenia nefungovali a tie FDR ano (to s tym platenim za nepracovanie uz neskusajte, je to somarina). Namiesto toho krivite realitu (platenie za nepracovanie, "zlyhanie" New Dealu v 1937-1938), odmietate sa pozriet na (a teda potencialne vyvratit) klucove koncepty, na ktorych tuto tezu staviam (liquidity trap, zero bound, zmena inflacnych a inych ocakavani, atd.). Uz vam len zostava napisat mail G. Eggertssonovi s celym tymto vasim "debunkingom," na ktory ani nepotrebujete vediet, o com sa vlastne bavime (ako sa vyvijala nezamestnanost pocas GD ste podla vlastnych slov zrejme zistili tak mesiac dozadu, takze dobra znalost problematiky je viac nez ista, ale na destruktivnu "diskusiu" to zda sa staci).

03.12.2011 | Michal Lehuta

bankrotujú krajiny, ktoré 1) nemajú vlastnú centrálnu banku (ktorá by natlačila peniaze na splatenie dlhu) alebo 2) krajiny s veľkým množstvom pôžičiek v cudzej mene (obdoba bodu 1). prípadne ešte krajiny s veľkých deficitom bežného účtu, ktoré nechcú devalvovať (Lotyšsko). taký Anatole Kaletsky vylučuje, žeby USA, Japonsko alebo Británia mohli skrachovať, čo aj dokazujú výnosy ich dlhopisov..

03.12.2011 | wayhigh

na prednasku o buducnosti penazi... jasne, internetovi odbornici vedia secko lepsie, nez typek, co robil 20 rokov trading a v dalsich oblastiach financnictva... radsej budem mat pripravene zlato a striebro, nez pocuvat vase rady :D

03.12.2011 | Robert Koncek

Naco by sme na toho zombie-ekonomickeho hastrmana chodili, ked poucenie z krizoveho vyvoja spisal pre nas sam slovutny Lukas Krivosik: http://www.aktualit... . Vy by ste cestovali na Slovensko len kvoli nejakym tarajom, ktori kazu presvedcenym oveckam, pricom si nechaju za prednasku zaplatit oligarchami (viz. sponzori tychto prednasok) skrze spolocnost takeho pospineneho mena, akou su tzv. hayekovci? Vy si kludne nakupte aj odmocninu z minus jedna kyblov zlata, vas problem.

Ale zeby ma prekvapovalo, ze namiesto vecneho reagovania na namietky kritikov sa zmozete len na odvolavanie sa na autoritu nejakeho bezmenneho "odbornika" (akych su na svete desattisice) a jeho apokalypticke vizie, to sa neda povedat. Dokonca sa daju najst priklady skutocnych expertov, ktori sa v niektorych veciach az prekvapivo mylili, ale historkami o Linusovi Paulingovi, Lynn Margulis a mnohych inych, vas zatazovat nebudem, pretoze na to nemam cas; cestujem totiz do Ruritanie na prednasku uznavaneho undergroundoveho heterodoxneho finacneho analytika s 10-mesacnymi skusenostami v privatnom bankovnictve, aby som mohol konfrontovat jeho nazory.

03.12.2011 | wayhigh

ale prirodzene, treba byt oportunistom a dufat, ze sa tie papiere raz skutocne premenia na nieco viac, nez prostriedok vymeny a ze ich lubovolne tlacenie roznymi cestami ma buducnost a konstantny rast bude docieleny a niekto raz zaplati dlh .D

03.12.2011 | Braňo

Skoda, ze si nepovedal skor, urcite by som nesedel na konferencii FEDu vo Filadelfii. Inak, aj keby niekto vsetky tie Detlevove nezmysly vyvratil, tak velmi pochybujem, ze by mu ucastnici indoktrinacie v BA uverili. Ak totiz niekto povie, ze s rastucimi inflacnymi ocakavaniami rastu realne urokove sadzby, a ludia su presvedceni, ze to je pravda len preto, lebo Detlev "spravoval miliardy dolarov pre institucionalnych investorov z celeho sveta", tak tu uz ide o kognitivnu disonanciu.
-
A na tvojom mieste by som miesto investovania do zlata investoval do ludskeho kapitalu - tato investicia bude mat pre teba ovela vyssi marginalny vynos a navyse sa v pripade nestability oproti zlatu tazsie konfiskuje.

03.12.2011 | wayhigh

neviem, co je nepravdive na tvrdeni, ze s inflacnymi ocakavaniami rastu aj realne urokove sadzby... zalezi, preco rastu inflacne ocakavania, ci pre potrebu platenia dlhov prostriedkom znehodnotenia meny alebo pre iny dovod, ale ten je momentalne asi nedolezity, kedze nezapada do kontextu sucasnosti... to ze je teraz sadzba smerujuca k nule podla centralnych "bank" neznamena, ze podobnu sadzbu akceptuje aj trh, myslim tym slobodny trh, mozete ho obcas nazvat aj ciernym alebo tienovou ekonomikou... investicia do ludskeho kapitalu ma samozrejme svoje opodstatnenie, zlato som spomenul ako prostriedok presunu istych hodnot alebo uspor, alias nadbytku, ktory som pocas zivota vyprodukoval... spolu s podou a dalsimi vecami

03.12.2011 | Robert Koncek

Skuste si zistit, aky je vztah medzi realnymi urokovymi sadzbami a inflacnymi ocakavaniami. Schvalne som si pozrel Wikipediu, clanok Real interest rate, je to uvedene v druhej vete. Potial sa mozno docitate.

Optional reading: http://en.wikipedia...

03.12.2011 | Robert Koncek

Nemam cas to zistovat, mam teraz plne ruky vybavovaciek ohladne prospechoveho stipendia.

To bol tento event? http://www.philadel... Co sa tyka bodu programu cislo tri, skoro by som povedal, ze v USA maju na vec triezvejsi pohlad ako maju (aspon oficialne) politicke struktury v Europe. Rad by som si potvrdil predsudky, je to take ludske. A vlastne, aj ten prvy bod, vidia problemy len na vydavkovej strane (ako urcite Detlev a jeho akolyti) alebo aj inde?

Take hribovske naivne otazky, aby ste sa mohli tak mimodek rozpisat.

03.12.2011 | Braňo

Ten uvodny bol dobry :)
-
Ano, to bolo ono. Alesina by ta celkom potesil. Ukazal, ze zlepsovanie (v pripade Talianska uz aj tak dobrej) primarnej bilancie nam teraz velmi nepomoze, a ze sa skor treba pozriet na ponukovu stranku ekonomiky a hospodarsky rast. Tiez hovoril, ze euroval je maly a ze ECB musi navrhnut buy-out schemu.
-
Mendoza sa tocil okolo svojho clanku Mendoza-Ostry (2008), nedaval navrhy.
-
Co sa tyka fiscal imbalance, tak sa hlavne hovorilo o dlhodobej udrzatelnosti, ze najvacsi problem v USA su naklady na zdravotnictvo a dochodky na urovni statov.
-
Niektore veci zavesia vraj na web, tak sleduj stranku sem-tam.

03.12.2011 | wayhigh

"Ano, to bolo ono. Alesina by ta celkom potesil. Ukazal, ze zlepsovanie (v pripade Talianska uz aj tak dobrej) primarnej bilancie nam teraz velmi nepomoze, a ze sa skor treba pozriet na ponukovu stranku ekonomiky a hospodarsky rast. Tiez hovoril, ze euroval je maly a ze ECB musi navrhnut buy-out schemu."
hospodarsky rast... prostrednictvom coho? dalsich dlhov ci kolonizacie krajin s lacnou pracovnou silou?

"Co sa tyka fiscal imbalance, tak sa hlavne hovorilo o dlhodobej udrzatelnosti, ze najvacsi problem v USA su naklady na zdravotnictvo a dochodky na urovni statov."
preboha, to pisal uz Robert Kiyosaki ci jak sa vola pred 6 rokmi... to ma byt novinka? Si Mendoza precital bohateho tatu? :D

03.12.2011 | Robert Koncek

hovoril zrejme o "fiscal solvency and public debt sustainability in both emerging market
and advanced countries," ale to je detail.

Co sa tyka toho rastu, zrejme nie ste ten spravny partner na rozvijanie takej debaty, ale aj tak by ma zaujimalo, ake recepty ponukate vy? Ocistnu recesiu, zlaty standard (ci bimetalizmus), zrusenie frakcneho bankovnictva, vyrovnane rozpocty pod hrozbou trestu smrti pre ministrov financii, nizke rovne dane a dalej co?

03.12.2011 | wayhigh

v prvom rade, nie som zastanca ani keynes ani mises systemu, oba mi pridu archaicke a nekorespondujuce s globalnym problemom... co by som ponukol ja, je hladanie substitutu za ropu, aby nemuseli dochadzat v buducnosti kvoli energy wars mrhaniu verejnych financii a vsetko co s tym suvisi... ak vas zaujima aktualna situacia, ine vychodisko ako uplny rest dlhov, uspor, dochodkov ci poisteni nevidim... co pride potom, sam neviem, lebo ani zlaty standard nie je zachrana pred cyklami a bublinami... ale je aspon pre politikov istym varovanim, ze nemozu viest vojny a kupovat si volicov tlacenim prostriedkov do socialneho systemu miesto produktivnej prace, co nieco produkuje, hodnoty, tovary atd., ktore samozrejme aj niekto potrebuje... je toho vela, co by sa dalo zlepsit, ale bez resetu systemu je vsetko nerealne

03.12.2011 | Robert Koncek

by som az taky problem nemal, predstavujem si tie zmeny ale trosku inak, nez ze nechame to cele padnut a potom to vstane ako fenix z popola. Som skor za relativne radikalne rezy do systemu. Iny pohlad na regulaciu financnych systemov, prijmovu a majetkovu nerovnost, otazku zdanenia. Jednoducho obozretnost pri preberani pouciek o efektivnosti sukromneho vlastnictva za kazdu cenu, zvlast, ked pred vlastnymi ocami vidime dokazy opaku. Samozrejme, statne/verejne vlastnictvo v slovenskom podani je obdobne katastrofalna vec. Lenze to aspon mozeme ovplyvnit volbami a verejnou mienkou.

S ropou tiez suhlasim, ale snad ani nepoznam niekoho, kto by vravel opak, teda ze sa staci spoliehat na ropu. Vobec, otazky enviromentalne budeme riesit zrejme stale viac a viac, kumuluje sa celkom neprijemny skryty deficit, ktoreho uz len samotne symptomy bude tazke riesit, nie to este problem sam.

Mimochodom, mam take tusenie, ze si pod keynesovskymi rieseniami predstavujete nieco, co nimi nie je, konkretne nieco ako opacne rozpravky ku Misesovym. V skutocnosti netvrdil nic az take, z coho by rozumnemu praviciarovi museli vstavat vlasy dupkom. Napr. spochybnenie platnosti Sayovho zakona alebo uvahy o ulohe irreducible uncertainty v nestabilite trhoveho hospodarstva, to su legitimne uvahy a ma to dost daleko od nejakeho aplikovaneho marxizmu, z ktoremu sa mimochodom Keynes vysmieval.

03.12.2011 | wayhigh

myslim, ze bod, kedy sa dalo vratit je uz nenavratne strateny, takze ten reset je podla mna jedine vychodisko... dlhy sa uz nedaju nikdy nezaplatit nez ich skrtanim o %, preco nie rovno 100? daju sa samozrejme zmazat hyperinflaciou, co je vlastne aj tak kompletne znicenie dochodkoveho, poistneho a setriaceho systemu... len to hyperinflaciou bude trvat o cosi dlhsie a bude spojene s milionmi alebo miliardami mrtvych pri vojnach a nepokojoch... otazne je co po resete nastavit? Kupit si dalsich 20-30 rokov fungovania tvorenim dlhu? regulacia financneho trhu? co by bol po tom vsetkom financny trh? isty cas by vobec neexistoval... az do casu, kedy by niekto zacal produkovat prebytok, bez toho, ze by si ho dopredu pozical... dane, nerovnost... to su vsetko otazky meny a jej tvorby, opat to budu tlaciarenske stroje a frakcne bankovnictvo ci zase podlozit vsetko tehlickami v trezoroch? je nieco medzi? 40% krytie ako mali CH do 1980? na toto nie som odbornik, ale uprimne, o 3 roky xcem vlastnit radsej tehlicky a mince nez mat na ucte cisla a vyberat z bankomatu popisane papiere so symbolmi... co so socialnym systemom? opat makat tak, ze niekolko 10% percent populacie bude odkazane na pracu a produktivitu inych desiatok percent populacie alebo to nechat na cisto prirodny darwinizmus, ze preziju silnejsie a prisposobejsi novej situacii? v tom tiez sa da donekonecna spekulovat, ale na isty cas som za uplnu stratu socialnych vyhod pre vsetkych komplet... len na to u nas tiez nie sme pripraveny ako trebars amici, co pocas black fridayu nakupili najvacsi pocet zbrani v historii... jednoducho neexistuje najlepsie reisenie, ale radsej sa mylit a rychlo, nez vahat a cakat... aby zase prisiel nejaky poan s fuzikmi a ponukol riesenie konecnej otazky... diky, to uz raz stacilo

03.12.2011 | Robert Koncek

Vazne si precitajte nieco o tom, ako to fungovalo so zlatym standardom, nieco o krizach a panikach povedzme v druhej polovici 19. storocia. Porovnajte s rokmi cca 1945-1970. A tak pod. Inak su tu skutocne len nejake dojmy o tom, ze najvacsi problem su fiat peniaze. Jednoducho to nie je pravda, ale neda sa to pravdepodobne zistit inak, nez studiom hospodarskych dejin.

A to s tym uplnym nulovanim socialneho systemu by bolo naco dobre? Ved ked uz chceme byt extremisti a cistit uplne na kost, tak preco nejdeme rovno burat povedzme aj mesta a civilizaciu vobec, nech uz je ten reset poriadny. Preco by si ludia nechali uplne destruovat system, v ktorom existuju, ked to nie je potrebne? A nie som si isty, ci pokus o nastavovanie nejakej libertarianskej utopie na v duchu hesla, aby nerobila urcita cast populacie na inu, by dopadlo uspesne. Skor by to skoncilo ako novodoby feudalizmus. V podstate vravite, ze vsetky systemy su nefunkcne (fiat money, zlaty standard, Keynes, Mises, vsetko). A co je teda funkcne? Reset a po nom co? Estonsko? Trochu to pripomina nejaky kult, kde treba najprv bozstvu nieco obetovat (sposobit si iste utrpenie) a potom pride odmena. Ale do toho nejdem, kym sa neukaze, ze to bozstvo je nieco ako dielo imaginacie a zistnych zaujmov samanov, ktori su vraj sprostredkovatelmi ich vole.

03.12.2011 | Robert Koncek

Ale do toho nejdem, kym sa neukaze, ze to bozstvo je nieco viac ako dielo imaginacie a zistnych zaujmov samanov, ktori su vraj sprostredkovatelmi ich vole.

15.12.2011 | uhrin.jan

Pán s fúzikmi ponúkol riešenie konečnej otázky ?

04.12.2011 | wayhigh

ja vam rozumiem, ze stale dufate ze sa da dosiahnut rast cez austery periodu... jednoducho dlhodoby NIE :D problem fiat money je teda aky? okrem toho, ze dolar stihol stratit od 1971 97% kupnej sily? to je problem coho ked nie fiat money? zjavne by ste si mali okrem historie nastudovat aj sucasnost, ak by vas zaujimalo, vynosy v USD od 1999 do 2011:
Gold
503%
Cash (1 month Cdn Treasury Bills)
2.3%
TSX Gold Index
250%
Silver
505%
TSX Composite
45%
Dow Jones Industrials
4.8%
S&P 500
(15.1%)
NASDAQ
(35.6%)
CRB
185%
poculi ste niekedy o ekonomickych cykloch a trebars Kondratievovych vlnach? pridete mi ako druhak na EU co objavil, ze ho bavi VETko a tak sa hra na chytreho, mozno podobne nazory som mal tak v 2006, cca 6 rokov po skonceni EU :D ale svet okolo je niekde uplne ine, vdaka tradingu som objavil plno inych veci, o ktorych sa v skole neuci, dostupna literatura o nich takmer nie je, FED o tom neprednasa a mozme pokracovat... len pre infromaciu, momentalne sme cca januar v kondratievovej zime, ktora bude trvat min do 2016, max cca 2022, skuste si o tom nieco nastudovat, ellotove vlny, fibonaciiho cisla a kondratievove rocne obdobia by vam mohli zasvietit, o co ide a preco navrhujem kompletny reset... nehhovorte mi, ze aspon jedna z veci, ktore som spominal, funguje a nie je platena dlhmi...

04.12.2011 | Braňo

Kondratievove vlny boli "in" tusim tak 50 rokov dozadu, priatelu. Ateoreticky pristup, ktory nic nepredikuje.
-
A Elliotove vlny su obycajny ofajc na podomackych frajerov traderov. Head and Shoulders, bacha na to :D
Keby si vdaka tradingu objavil stochasticke diferencialne rovnice, tak nic nepoviem, ale kondratiev, elliot a fibonacci? :)
-
"okrem toho, ze dolar stihol stratit od 1971 97% kupnej sily?"
-
A co ked vdaka tejto strate kupnej sily cez inflaciu rastli americanom realne mzdy? Vy ste nikdy nepoculi o rigidnych mzdach a cenach? Ci svet je gombicka a jedinym efektom inflacie je znehodnotenie kupnej sily a basta?

04.12.2011 | Robert Koncek

snazite sa ma ohurit konceptami, ktorych charakter je skor deskriptivny, nez ze by vysvetlovali v kauzalnom zmysle ekonomicku realitu? Odkial viete, ze (perioda) K-vln sa nebude menit, ze amplituda nebude exponencialne klesat a pod. (a bude tam podobnost s tlmenymi kmitmi - to uz bude vyzerat vazne velmi vedecky a sofistikovane)? A takychto meniacich sa parametrov si mozeme vymysliet vela. Vysledkom bude, ze vieme, ze v buducnosti pojdeme hore a zase dole. Uzasna prediktivna schopnost. Mimochodom, su aj ludia pracujuci s tymito konceptami, ktore z nich odvodzuju skor zavery nie prave z vasho pravicoveho sudka, takze by som s tym bol trochu opatrnejsi a nemyslel si, ze ste objavili kamen mudrcov.

V prvom rade, preco by vobec mala byt strata kupnej sily dolara problem, per se? Co s tym narastom zlata a striebra? Viete urcite vylucit, ze nemoze ist o bublinu? Aj keby to nebola bublina, co s tym a ako to suvisi s nutnostou resetu. Ohurujuce grafy mozem vytahovat aj ja, klucova je interpretacia.

Nic proti tradingu, ale to vas nezbavuje povinnosti mat tu argumentaciu niecim podlozenu. Drzim palce, aby ste sa z toho nezblaznili, ako napr. Detlev Schlichter.

Vdaka za radu, idem si nastudovat, co su to tie Fibonacciho cisla. Hned ako dopisem program na kreslenie fraktalov pomocou Newtonovej–Raphsonovej iteracnej metody aplikovanej na hladanie korenov komplexnych funkcii. Snad bude v mojich silach tomu porozumiet.

04.12.2011 | ivansml

Ak americky CPI vzrastol medzi 1971-2011 zhruba 5.5 nasobne, ako mohol dolar stratit 97% hodnoty? Traderi mozno ratat percenta nepotrebuju, ale absolvent EU by ich snad este mohol zvladat :)

Co sa tyka zlata, zvolit roky 1999-2011, t.j. v case nafukovania bubliny je krasna manipulacia. Dlhodobo je to trosku inak a zlato je vo vynosoch prekonane akciami ( http://andolfatto.b... ).

05.12.2011 | wayhigh

joj, pani odbornici, ale ste ma rozosmiali, strata kupnej sily neznamena strata hodnoty, toto by fakt mohol vediet aj uplny diletant :D ze so stratou kupnej sily rastli aj mzdy, je predsa logicke :D otazne je, co sa robilo s usporami, aj ked viem ze pre modernych ritolezov co tuzia robit v americkej banke a chodit na kavicku s bernankem je to asi moc vela mysliet na uspory... apropo, co sa udialo s usporami na dochodky, s poisteniami atd.? myslite ze preco teraz krachuje americky socialny system, ked sa uspory totalne znehodnotili?
Kondratiev bol v kurze pred 80 rokmi a samozrejme, neda sa uplne detailne predvidat pohyb vln, v 18 storoci tie vlny trvali cca 40-50 rokov, v 19 okolo 50-60, teraz kludne to moze byt aj 70-80, korelacia s dlzkou zivota nie je nahodna... inak aby sme si rozumeli, my traderi nehladame svaty gral, netvrdim ze moje uvazovanie a znalosti su najlepsie, zato mi slusne vynasaju :D co sa tyka kondratieva, nepozna ho 99% ekonomov, tipujem ze 90% bankarov o nom ani nikdy nepoculo, ale ten, kto investuje podla neho, tak moc neprerobi:
Gold, Cash and Commodities in late cycle
comu sa trba pocas zimy vyhybat:
Stocks, Real Estate, Bonds /tie bondy este zaziju svoj den slavy/
O tej zlatej bubline to zacina byt uz trosku trapne, nemyslite? uz sa s tym chytraci odhanaju myslim od resistencie okolo 500USD a stale nie a nie prasknut... viem ze vas asi sokujem, ale podla mna su v totalnej bubline fiat money... denno denne o nich vsetci rozpravaju, spravy su ich plne, ich vynosnost stale klesa... podla mna to je bublina :D

05.12.2011 | Robert Koncek

Ako ste prisli na to, ze Social Security krachuje? V akom casovom horizonte a z akeho zdroja cerpate?

Mimochodom, ani flogiston nepozna 90% chemikov. Ale ze by to bola az taka brzda pokroku, to si nie som celkom isty.

05.12.2011 | ivansml

A co ine je hodnota penazi ak nie relativna cena voci ostatnym statkom - t.j. mnozstvo veci ktore sa daju za ne kupit? 97% pokles hodnoty znamena ze za to iste mnozstvo penazi si mozem kupit zhruba 30 krat menej veci (matematika zakladnej skoly, snad to nemusim blizsie vysvetlovat). To je (v USA v horizonte poslednych 40 rokov) zjavne nezmysel, tak neviem kto je tu diletant. A rast miezd je uplne irelevantny kedze do vypoctu CPI nevstupuje. Venujte sa radsej tym Fibonacciho cislam.

06.12.2011 | Braňo

"ze so stratou kupnej sily rastli aj mzdy, je predsa logicke"
-
Skutocne si rad precitam ako budete dalej obhajovat tento nezmysel kombinovany so slamenym panakom. Nuze, prezradte nam, ako logicke je to, ze s poklesom kupnej sily rastu realne mzdy :)
-
"apropo, co sa udialo s usporami na dochodky, s poisteniami atd.? myslite ze preco teraz krachuje americky socialny system, ked sa uspory totalne znehodnotili?"
-
A viete vy, ze toto znehodnotenie dochodkovych uspor prislo prave v case deflacie? ;-)
-
Ako je to mozne? vsak ked inflacia je zla, tak deflacia musi byt dobra, nie?
-
Vynosnost papierovych penazi klesa a preto su bublinou? To su mi pochody toto... A hlavne vela neprerobte.

06.12.2011 | wayhigh

takze pani, podla vas value a purchasing power je to iste??? :D koxo, myslel som ze na trend chodia len vzdelani ludia a nie deti :D
Brano, nepovedal som ze rastli realne mzdy, tie rastu len vo vybranych odvetviach, mozno tak v bankovnictve :D povedal som ze strata kupnej sily meny /nenazyvajme menu krajiny dalej peniazmi, prosim, lebo to nie je pravda/ byva doprevadzana rastom miezd... nic nezvycajne, nic poburujuce, klasicky establisment...
Robert, v 2008 som sa dost zaoberal pricinou kolapsu akcioveho trhu, Lehman, toxicke aktiva atd. aj oficialne americke zdroje uvadzaju, ze bol v tom obdobi vdaka zvysenemu odchodu babyboomers do dochodku tlak na predaj akcii, kedze si ludia sporili vo fondoch na svoje dochodky a v panike co nastala, predavali akcie ako sialeni aby vobec nieco na tie dochodky mali... myslim ze neni problem si nastudovat rozpocet US a zistit, kolko penazi prichadza, kolko odchadza a co znamena krach... keby FED netlacil papieriky, uz davno by USA skrachovali, co je na tom nepochopitelne? Pochopitelny je aj odpor krajin OPEDC nechavat si platit za svoje nerastne bohatstvo v nejakych tych dolaroch... preco sa vacsina vojenskych konfliktov deje v krajinach, co produkuju 65% ropy celosvetovo? aha teraz tu napiste nejaku rovnicu alebo nejakeho ***** z FEDu, ku ktoremu chodime na rozumy a zdvovodnite to tym :D diky, nedala by sa niekedy napisat aj nejaka logicka odpoved, zalozena na cislach a nie na myslienkach tych, ktorym ritolezujete? :D

06.12.2011 | Robert Koncek

Presvedcili ste ma. Z dneska si teda odnasam nasledujuce poucenia a stava sa zo mna kriticky uvazujuci nahliadac za oponu komplexneho ekonomickeho diania:

1. Dolar stratil X% "hodnoty", pricom sice realne mzdy rastli (prinajmensom o cca <20% u tych chudobnych, inde este viac), ale aj tak je to obrovsky problem a jasny dokaz zvratenosti systemu.

2. Social Security krachuje, coho jasnym znakom bola financna kriza v USA 2007-2008. Regulatori, odborna verejnost a politicke elity v narkoze za to nemohli, proti demografii nejde bojovat. Ze je Social Security Trust Fund plusovy ( http://www.ssa.gov/... ) a bude robit kazdorocne prebytky minimalne do roku 2025 ma samozrejme neoklame. Pretoze ako vravi klasik, musime vziat do uvahy, ze: "Reality has a well-known liberal bias."

3. Uloha Fedu v ekonomike je nelegitimna, lebo medved.

4. Neokonzervativna jastrabia politika v Iraku a inde hra do karat zaujmom oligarchie, z coho vyplyva, ze fiat money su na pokraji krachu.

5. Traderi su vacsia odborna autorita, ako akademicki ekonomovia, pretoze nepotrebuju na zarabanie slusnych prijmov vediet, co je to taka teoreticka a neprakticka talafatka, ako je realna urokova miera.

06.12.2011 | wayhigh

ja uz vazne neviem, ci ste na praskoch alebo co... ten vas fond kolkym % nieco vyplaca? poculi ste niekdy o 401k, ROTH401k a podobne? Kde mozu odist amici sporiaci si ked dosiahnu cca 60 r? 60% ludi si setri do 401k a dalsi do jeho roznych odrod... ako dopadli tieto fondy si uz zistite sam... len prosim nechodte uz na mna s lacnou google odpovedou, ze si nieco najdete a len sa zosmiesnujete ako poslednym foopaa

06.12.2011 | ivansml

@wayhigh: OMG, skuste ten Google pouzit niekedy sam kym vypustite dalsiu mudrost. Social security je statom prevadzkovany (povinny) PAYG dochodkovy system, momentalne vyplaca dochodky viac ako 50 milionom Americanov. To co si sporia na 401k su ich sukromne uspory navyse k tomu, a teda ich pripadny pokles nasledkom prepadu akcii nepredstavuje priamy zavazok pre vladu.

A inak stale som zvedavy na zdroj tych 97%, ked teda podla vas hodnota nie je relativna cena, nech sa my nevzdelanci pobavime na vasej imaginarnej definicii.

06.12.2011 | Robert Koncek

Pisali ste, ze socialny system krachuje. Spytal som sa, ze odkial mate, ze Social Security (schvalne som to zuzil na vladny program) krachuje. Miesto toho, aby ste napisali, ze ste mysleli sukromne fondy typu 401k a pod., tak ste pokracovali v konfuzii spomenutim narazoveho predaja akcii a nasledne v dalsej vete zase nieco o rozpocte US a prijmoch/vydavkoch. To uznate nema hlavu ani patu. Takze teraz uz konecne k veci, ktoru ste povodne mysleli, akurat sa ju hanbite formulovat zretelne. Ze su privatne schemy nestabilne (zvlast v porovnani so Social Security), je mi samozrejme jasne a nejako zvlast proti tomu nenamietam. To ale tazko suvisi s celou tou eskapadou ohladne skodlivosti fiat money. Skor to nieco vravi o regulaciach a privatizacii v dochodkovej oblasti, konkretne, ze stat ma v tejto oblasti zjavne svoju dobru ulohu.

Ale aj tak by ma zaujimalo, na zaklade coho pisete, ze im to cele krachuje. Nejake hard facts ma zaujimaju. Lebo podobne mozem vytiahnut ja, ze 54 mil. ludi dostava dochodky zo Social Security, zatialco 157 mil. ludi do nej prispieva. Co je vzhladom na pocet ludi vo veku 15-64 rokov (205 mil., 2010 odhad), celkom dost podstatny udaj, ked ideme riesit krach dochodkov. Pricom v 401(k) schemach ich je cca 50 mil., pricom som nevidel nejake doveryhodne udaje, ktore by vraveli, ze by aspon tato cast "krachovala" nejakym zasadnym podielom. Skor sa mi to vidi, ze neskutocne prehanate a prifarbujete realitu.

To s tou lacnou Google odpovedou bol inak dobry vtip. Zrejme bez Google by som ani nevedel, co su Fibonacciho cisla, co?

03.12.2011 | Robert Koncek

Konkretne u Alesinu, co si predstavoval primarne pri ponukovej stranke a ako chcel ist na tej hospodarsky rast?

Co sa tyka dochodkov a zdravotnictva, tak to uz je obohrana pesnicka. Otazka je, ci je riesenim znizovat naroky systemu alebo ist skor kombinaciou (len) nevyhnutneho zefektivnenia a vyssieho vyberu dani.

Vela dalsich a lepsich konferencii prajem.

03.12.2011 | Robert Koncek

Alesina-Ardagna (2010), vyzera to, ze odporuca stimuly cez tax cuts a znizovanie deficitov cez spending cuts. Co trosku zavana tricke-down economics.

03.12.2011 | wayhigh

tym padom moze s kludnym svedomim byt vymenovany za daksieho nevoleneho vladcu krajiny v style Monti :D

04.12.2011 | Braňo

Alesina preferuje v rozvinutych krajinach znizenie vydavkov pred zvysovanim dani (ako less costly). Nehovoril presne, co si pod ponukovou strankou predstavuje, len hlasil, ze podl neho potrebujeme skor growth ako austerity. S niecim ma prist Monti uz v pondelok.
-
Tie dochodky boli zaujimave, pretoze to bol pohlad na jednotlive staty USA s projekciou do buducnosti.

04.12.2011 | dunaj77814

Je tato diskusia novodobych Nostradamov nezabudajucich zdoraznovat svoje vzdelanie, skusenosti a bezhranicnu inteligenciu. Najkomickejsie na tom je len to, ze vsetci z Vas (vcitane autora clanku a samozrejme aj mna) o tom, ako sa to bude vyvijat vedia prese tolko isto, ako moj stryko na dedine, co pasie ovce. Maly rozdiel tu ale je. On ma totiz tie ovce realne a daju sa kedykolvek podojit alebo aj zjest. Ja som zase strasne zvedavy, ako sa bude autor clanku zivit tym odporucanym zlatom, ked on nik nebude mat zaujem prave z toho prozaickeho dovodu, ze sa zlato neda jest.
Takze ako to vidim, nemoze sa svetu momentalne stat nic lepsie, ako ked vsetci bohaci, ktori disponuju evidentnymi prebytkami kapitalu, tento vrazia do drahych kovov, diamantov, a inych nepotrebnych nezmyslov, ktorych je na svete stale daleko viac, ako je pre racionalne vyuzitie potreba. A potom verim v poriadne prasknutie bubliny. Je to zrejme najlepsi sposob, ako stratit moznost vykoristovat zbytok sveta cez uroky a tym zmiernit pomery rozdelenia svetoveho bohatstva v prospech vacsiny. Kazdopadne lepsi sposob, ako byt s tou vacsinou konfrontovany vo vlastnom dome. Suma sumarum: Ak 5% bohatych neda zo svojho kolaca najest 95% chudobnym, pridu si jedneho dna pre ten kolac rovno do ich jedalne a to uz taka sranda nebude.

04.12.2011 | milanx

Pekne napisane uz len pockat kedy to nejaky 'renonovany' ekonom skritizuje.Samozrejme taky co na diskusnych forach iba vyka,pouziva prevazne anglicke vyrazy a zahrnie nas tuctom odkazov :)

05.12.2011 | Niless

Je zabava citat odbornikov tu na fore, ktori ohuruju vyrazmi, modelmi vyvoja ci spravania sa. Diferencialne rovnice v tejto pavede....je smiesne. Pani z diskusie, svet sa neriadi diferencialnimi rovnicami a zabudate ze kazdy model je iba model kde sa urcite faktory (v urcitych extremoch tie najdolezitejsie) neberu v uvahu resp. sa "ohybaju". V tejto pavede mozte z matematiky pouzivat akurat extremy funkcie cim zistite interval pre pohyb funkcie ale nemozte vymodelovat priebeh funkcie lebo to nevie ani...Ale v jednom je pravda, nie zlato ci ine komodity ani statky ako pozemok su v krize klucove. Vzdy klucovou bolo ludska praca. To vzdy bude kapital, ak budete vediet robit to po com je dopyt...

06.12.2011 | Braňo

Fascinujuce je citat kritiku modelov vyvoja u diskutujucich, pricom jediny model vyvoja ponuka paradoxne len autor clanku. Tiez je zaujimave, ze (urcite raz pamatny) vyrok "svet sa neriadi diferencialnymi rovnicami" nebol adresovany traderovi a jeho ateoretickym kondratievovym cyklom, ktore sa o nic ine ani neopieraju, ale diskutujucim, ktori to kritizuju.
-
A ze je model iba model? Ale nevravte. Az do cias Einsteina sme verili Newtonovym modelom postavenym na "ohnutych faktoroch" a napriek tomu sme vdaka nim prisli na celkom zaujimave veci, nemyslite?
-
PS: Preco by sme nemohli vymodelovat priebeh funkcie? To je nejaky lingvisticky kviz alebo mi nieco unika? A preco by sme mali pouzivat len extremy? Vsak dnes si moze ekonom nasimulovat hocico. Ibaze mu to automaticky negarantuje pridanu hodnotu.

09.12.2011 | Niless

v ekonomii modelovat...ale nejde o exaktnu vedu, v prirodnych vedach platia urcite zakony pricom pokus je mozne kedykolvek zopakovat a verifikovat. Je toto mozne pri ekonomii? tazko, trh sa meni na zaklade informacii ale aj skusenosti, tzn. riesit nejaky vyvoj ci predikcie spravania mi pride ako hra na exaktnu vedu.

15.12.2011 | uhrin.jan

Presne tak: iba hra na exaktnú vedu ! Ekonómia je spoločenská veda, teda vývoj ovplyvňuje aj ľudský faktor ! Boh dal človeku slobodnú vôľu, aby ju mohol využívať aj zneužívať !

13.01.2012 | Ferdo

len aby sme niekde na FB o rok nevideli kolovať tieto blogy s nadpisom, že autor mal pravdu... Tak ako sa to stalo s videom vystúpení Juraja Karpiša...

Detlev S. Schlichter

Detlev S. Schlichter
  • Počet článkov: 6
  • Priemerná čítanosť: 3459
  • Priemerná diskutovanosť: 36
  • RSS blogu

O blogu

Britský finančník, ktorý sa venuje rakúskej ekonómii. Takmer 20 rokov pracoval vo finančníctve ako portfólio manažér, napríklad aj v Merrill Lynch a JP Morgan.