Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Prvý verzus druhý pilier (aktualizované VII)

21.09.2007 | DEBlog

Diskusia (24 reakcií)

08.10.2007 | xxc

Aspon Martin Filko konecne pochopil, o com to je.
Ked bude o 30 rokov kazdy stary, bude uplne jedno, kolko penazi a dlhopisov bude mat na ucte, aj tak nebudu mat velku hodnotu.

08.10.2007 | Finan

...ze sa inak ako politicky rozobera tema zabezpecenia staroby...drzim palce, aby sa cez vysoku citanost dostali nezablatene myslienky cim sirsiemu publiku... V momente, kedy som diskusiu cital, z nej sice nevyplyva ziadne riesenie pre sucasny stav (najma deficit SP), ale snad sa to uberie aj tym smerom...neskor.

08.10.2007 | Finan

...narychlo a zjednodusene premyslam nad vplyvom ekonomickeho rastu na schopnost zabezpecovat starobu v PAYG alebo sporivom systeme (nie naopak)...
...ekonomicky rast v PAYG: navadza ma to k myslienke, ze v buducnosti mensia skupina ekonomicky aktivnych vyprodukuje uroven dnesneho outputu...teoreticky, ratajme s realnym 4 % rocnym rastom - t.j. za necelych 20 rokov sa output zdvojnasobi...za nerealneho predpokladu nulovej inflacie a nuloveho rastu realnych miezd by to znamenalo, ze o 20 rokov uzivi rovnako pocetna generacia aktivnych dvojnasobny pocet dochodcov...Ak by realne mzdy nerastli rychlejsie ako PP, kde by bol potom problem?
Sporivy pilier a ekonomicky rast? Dnes odkladane peniaze zodpovedajuce outputu dneska vo svetle mozno dvojnasobneho outputu o 20 rokov a mozno 5nasobneho outputu o 40 rokov...je to v silach kapitalizacie zhodnocovat prostriedky tak, aby malo zmysel dnes si odtrhat od ust zlomok dnesneho outputu?

13.10.2007 | oblastny komisar

co je to "uzivi"? a sme doma - vsetko je to totiz RELATIVNE, ked pridu hladomory, dochodcovia budu radi ked preziju, ked pride bahobyt a kazdy bude mat svoj jet-car, vilu s 5000m3 pozemkom a 2 bazenmi, nebudem im stacit ani dnesny luxusny byt v panelaku... that's it! Nejde vo masso teto, jde wo prachy, ale v pomere dochodku k trebars priemernej mzde v buducnosti.

17.10.2007 | vlado4

Suhlas! O tom to presne je.
Len pridám: Ono samotná podstata priebežného piliera je zlá. Stačí väčší výkyv v populácii
(objaví sa liek proti rakovine a viacerí ľudia budú žiť dlhšie alebo nedajbože nejaká pliaga výrazne znížiaca počet detí (zhoršenie plodnosti - btw. deje sa už dnes, epidémia a pod.)) a celý priebežný systém je v troskách.

08.10.2007 | sad_pet

Nemožno vychádzať z iba teoretických variantov budúceho vývoja. Všetky podmienky sú previazané. Nemôžeme uvažovať napr. o tom, že politici budú v budúcnosti zodpovednejší. Ani za 30 rokov nebudeme všetci starí. Ani naša ekonomika (dúfam) sa neodtrhne od svetovej. Jednoducho: laboratórne podmienky nenastanú. A ak prihliadame k súvislostiam - kapitalizácia možno nič nevyrieši, ale PAYGO nevyrieši určite vôbec nič.

09.10.2007 | skorodochodca

Predstavte si pekára, ktorý pečie rožky. Zamestnáva ľudí. Kupuje materiál na výrobu - múku, soľ, vodu, droždie. Kupuje energiu na pečenie, svietenie a kúrenie. Do ceny svojich výrobkov zaratáva cenu materiálu, cenu ľudskej práce s odvodmi, cenu nakúpených energií, cenu výrobného zariadenia, cenu daní a poplatkov. Z toho mu vychádza cena za rožky, ktoré v trhovom prostredí predáva. Rožky si u neho kúpia poľnohospodári, vodári, energetici, úradníci, učitelia, jeho zamestnanci a aj dôchodcovia, získava opäť peniaze na každodenné opakovanie výrobného procesu. Opäť získa peniaze na materiál, na energie a obnovu výrobných zariadení. A práve dôchodcovia sú tá skupina, ktorá nás núti k zamysleniu.
Ich podiel na prerozdeľovaní je daný zákonom o SP, t.j. (14+4+4,75)/135,2 = 0,17. To je podiel peňazí v zhmotnenej ľudskej práci pridelených dôchodcom. Čo sa stalo zavedením II.piliera? Podiel vyplácaných peňazí klesá, lebo časť z nich sa odvádza na sporenie do DSS. Teda postupne z disponibilnej 0,17 na 0,10. Pekár ich tento mesiac odvedie, ale SP ich nerozdelí dôchodcom všetky, ale len časť a časť odošle na uloženie v DSS. Dôchodcovia si za menej peňazí kúpia menej rožkov, zhorší sa pekárovi odbyt. Musí znížiť výrobu a prijať úsporné opatrenia. Prvé – kúpi menej materiálu, spotrebuje menej energie (aj jeho dodávateľom klesol odbyt). Druhé – zníži počet zamestnancov alebo zníži ich mzdy (menej robíš, menej dostaneš). Tretie - menej kumuluje na nové výrobnú zariadenie ( výrobcovia-dodávatelia predali neskôr a teda menej). Peniaze sa hromadia v DSS. Ak ich v DSS chcú zhodnocovať ponúknu ich pekárovi ako pôžičku (forma úveru, alebo dlhopisu, alebo akcie).
Pekár si môže požičať na nový stroj, alebo pustí do vlastníckeho vzťahu DSS.
A v tom je pointa. Peniaze, ktoré mohol mať ako produkt svojho podnikania a mali byť jeho majetkom, si musí požičať od DSS. Nestali sa výmenným nástrojom v trhovom prostredí, ale formou dane spravovanej politikmi, bankami a na tento účel zriadených „bezpečných“ subjektov finančného trhu.
II.pilier sťahuje peniaze z obehu, umrtvuje ich. DSS poskytujú tieto peniaze vláde za dlhopisy – najhoršie miesto, ktoré poznám, pretože dovoľuje vláde míňať netrhovo na úkor budúcich generácií.
Podnikateľ môže mať po zavedení II.piliera a odčerpávaní peňazí z obehu len jeden cieľ – vplyv týchto peňazí eliminovať infláciou ( ročne cca 6%).
Čo získal sporiteľ II.piliera? Nižší odbyt, možno nižší plat a vyššiu infláciu – čiže silné znehodnocovanie „usporených“ peňazí. Do budúcna nižší dôchodok, pretože tých ušetrených 0,07 vôbec nebude predstavovať dnešných 0,07.

10.10.2007 | milo.minderbinder

suhlasim s tym, co si napisal, ale zmylil si sa v titulku. ziadny "II. pilier versus I. pilier" si neporovnal, pisal si len o nevyhode druheho. preco nenapises aj o nevyhode prveho, ktora je daleko zdrvujucejsia ako nevyhoda druheho? ci ju vari nevidis? alebo ty ako skorodochodca radsej zadlzis svoje deti, vnucence, pravnucence a dalsie generacie, len aby si ty dostal svoje slubene bubaky?

dam ti este tazsiu ulohu, uvidime, ci ju zvladnes: nacrtni lepsie riesenie a samozrejme ho tak isto pekne zdovodni, preco si myslis, ze je lepsie.
btw ja nejake mam, ale su dost radikalne.

10.10.2007 | xxc

Ake su nevyhody prveho? Ked v druhom pilieri nakupia ludia dlhopisy, nebudu ich splacat dalsie generacie? Ako chcete riesit to, ze bude menej mladych ludi? Ze budete odkladat papiere a dlhopisy na ucet? Jednoducho treba priznat, ze bude nizsia zivotna uroven a ludia budu robit dosmrti. Ale nato nemusia este navyse platit DSSky.

15.10.2007 | skorodochodca

Píšem z hľadiska okamžitého dopadu na podnikanie a dôchodcov a produkt a tvorbu výrobných prostriedkov. Tento stav bude pretrvávať a prehlbovať sa nasledovných 15-20 rokov, až kým dôchodok z II.piliera nebude reálnym tržným faktorom.
Podnikám, neprivatizoval som, nemám štátne zákazky. Nepečiem rožky. Použil som ich na zvýraznenie faktu, že nie je možné zo všetkého robiť zásoby na staré kolená. Peniaze v budúcnost nemusia mať (podľa mňa nebudú mať) tú istú hodnotu, ako dnes. Bez mladých o dvadsať rokov nebudú čerstvé rožky, ak si ich nenapečiem sám. Viem sa o seba a svoju rodinu postarať. Aj moje druhé dieťa skončí vysokú školu.
V zákone o sociálnom poistení máš povinnosť platiť v tomto mesiaci dôchodcom (všetci zatiaľ I.pilier) z objemu hrubých miezd za minulý mesiac. Avšak môj tovar sa nemôže predať v objeme, ktorý som pre dôchodcov vytvoril, pretože časť z tých peňazí nejde dôchodcom tento mesiac, ale do DSS. Čiže ten tovar musí zostať na sklade alebo v predajni nepredaný. Pritom za materál je zaplatené, zamestnaci dostali, poistné pre poisťovňu (bohužiaľ nie zdravotníkom), poistné pre sociálnu poisťovňu (bohužiaľ nie dôchodcom), dane štátu (bohužiaľ aj na mizerné školstvo) sú odvedené, elektrika, voda a plyn zaplatené. Len peniaze za tovar nikde. Zostáva buď neskôr kúpiť stroje alebo si na ne požičať, alebo zvýsiť ceny, aby to zaplatili tí, ktorí peniaze teraz obdržali. Teda inflácia v pomere 0,07/1,17 = cca 6%. Výsledkom však je, že dôchodca dostáva na súčasnom produkte nižší podiel, než štát vedený politikmi núti podnikateľov – producentov tovaru – vyprodukovať. Navyše politici prinútili DSSky požičať im do štátneho rozpočtu – dlhopisy, ktoré si splatíte sami v budúcnosti. – zadlžili vás samých u seba a splácať to budú aj vaše deti. Bez kapitalizácie a bez toho, aby ste si vytvorili vlastné výrobné prostriedky za svoje vlastné zabezpečenie na starobu. Zároveň vám títo istí politici tvrdia (=klamú), že sa o seba a svoju starobu takto najlepšie staráte a treba zachrániť II.pilier a ústavne ho chrániť!!! A to sú tí istí, ktorí predávali štátne podniky s tým, že štát je zlý vlastník. A zároveň ste im uverili, že podnikanie pod dozorom toho istého štátu je zaručené, bezpečné a vedie k vašej vlastnej prosperite. Tak vedia spravovať cudzí majetok, alebo nevedia? Zároveň im asi veríte, že sa súčasné parametre kapitalizmu už meniť nebudú a to čo ste si odložili, aj nájdete, dokonca zhodnotené.
Zo svojho života viem jedno podstatné:“Ak budeš platiť ľuďom za hovadiny, ľudia ich robiť budú“. Po vašom je to:“Ako nastavíš parametre systému, tak sa ľudia v systéme budú správať“. Parametre nastavujú demokraticky volení zástupcovia ľudu v parlamente. Tie sú poplatné elektorátom, pretože na volebné právo treba demokratických 18 rokov života - dostaneš ho, aj keď si nepracoval ani hodinu.
Riešenie pre dôchodky odo mňa nečakaj, bolo by to iba zvýšenie veku odchodu do dôchodku. V ďalšom by to bolo úplné spoplatnenie VŠ štúdia a čiastočné spoplatnenie stredoškolského štúdia. Následne by mohli poklesnúť odvody a dane. A bolo by na kapitalizáciu mojej práce v prospech mojej rodiny a mojej staroby. Ja fakt nechcem byť na obtiaž nikomu, a pokiaľ ma bude telo poslúchať, chcem sa o seba starať.

17.10.2007 | vlado4

Pre: Skorodochodca
Nie je to tak ako píšete. Peniaze, ktoré nejdú do SP, ale do DSS terajším dôchodcom nechýbajú. Chýbajú v SP, ale tá ich dostáva z iných zdrojov (napr. za minulej vlády to bolo z privatizácie - čo je logické a správne. Generácia, ktorá podniky budovala a sú z nich dnes dôchodcovia si predajom týchto podnikov rieši svoje dôchodky).
Takže pekár môže stále piecť rožkov toľko, ako doteraz, ale o 20 rokov, keď bude na 5 dôchodcov jeden pracujúci práve nasporené peniaze toho budúceho dôchodcu pomôžu vykryť tento nepomer. Ak by 2. pilier nebol, tak sa systém zrúti.

10.10.2007 | kosecek

Drobná pripomienka: prosím diskutérov, aby skúsili prekonať ideologické predsudky a klišé voči svojim oponentom. Napríklad časť diskusie o tom, či má byť sporenie povinné bola zbytočnná, lebo to nie je ani téma dňa a diskutujúci sa na tom zhodujú, akurát niektorí mylne predpokladali, že niekto druhý musí mať apriori určitý názor pretože patrí do určitého myšlienkového prúdu.

Mne sa zdá, že sporivý systém je o niečo lepší lebo:
1. zvyšuje zodpovednosť jednotlivcov a psychologicky ich čiastočne oslobodzuje od spoliehania sa na štát.
2. zužuje politikom priestor na prejedanie peňazí. Je pravda, ako píše skorodôchodca, že značná časť úspor sa preleje do štátnych dlhopisov, ale to neznamená, že sa tie peniaze umŕtvia. Veď štát ich použije napríklad aj vyplácanie súčasných dôchodkov. A tá časť dôchodkov, ktorá sa nevráti do štátu bude takmer určite použitá na vyprodukovanie viac bohatstva (a teda aj budúceho outputu) ako keby ju spravoval štát, ktorý hospodári extrémne neefektívne (aspoň v našich končinách - a to potrvá ešte niekoľko desaťročí).
Ak sa mýlim, opravte ma.

10.10.2007 | Karolina

Padajú tu samé učené výrazy: poistná matematika, štatistika, PYGO...
Viem, že toto je debata určená profesionálom, špecialistom. Možno mi odborníci prepáčia, keď prispejem svojou troškou do mlyna myšlienkami podanými sedliackou formou.
Kedysi v polovici osemdesiatych rokov som si začala šetriť –dobrovoľne!- k dôchodku. Sporiteľňa sľúbila, že mi potom mesačne pridá sto korún. Priemerný dôchodok bol vtedy 600-700 korún. Mať stovku mesačne navyše znamenalo možnosť kúpiť si kilo masa, kilo syra, 5 litrov mlieka, 3 bochníky chleba, vajíčka – to všetko spolu. Alebo spiatočný lístok na vlak Bratislava – Košice plus zopár pív k tomu.
Začiatkom devaťdesiatych rokov už bolo jasné, že zo stokorunového príplatku veľa nebude a tak som sporenie zrušila. Z niekoľkoročného šetrenia mi vyplatili 1200 korún, ktoré ostali po odpočítaní všelijakých poplatkov, nákladov... Keby som v platení vytrvala a sporiteľňa by svoj sľub dodržala, mala by som teraz 100 korún k môjmu dôchodku, za ktoré by som si mohla kúpiť 2 litre mlieka a bochník chleba. Alebo 5 polhodinových lístkov na mestskú dopravu v Bratislave.
Problémom pri sporení na dôchodok je neistota v odhade budúceho finančného vývoja, v nespoľahlivosti predpovedí budúcich výnosov, nárastu istiny, z ktorej sa bude vyplácať dôchodok. V neposlednom rade hrá rolu aj nedôvera k spôsobu hospodárenia s vkladmi.
Stámiliónové straty vykázané dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami za prvé dva roky ich činnosti sú, podľa mňa, varovaním, že princíp nie je postavený na dobrých základoch. Ak by bolo priamo v zákone určené, že dôchodcovská správcovská spoločnosť môže kryť svoje prevádzkové náklady iba z určitého percenta zisku – teda v žiadnom prípade nesmie čiahnuť na istinu – sporiteľmi vložené peniaze – potom by hospodárenie i výnosy vyzerali lepšie. Správcovské spoločnosti by oveľa pozornejšie narábali so zverenými prostriedkami. Nemohlo by sa stať, že hneď v prvých dvoch rokoch vykážu stámiliónové straty s odôvodnením, že vyplácali vysoké provízie za získanie poistencov. Náklady na získavanie poistencov mali hradiť z vlastných zdrojov a ako náklady náklady budúcich období si ich mali postupne z vytvoreného zisku vyrovnávať. Takto iba ľahkovážne rozflákali časť peňazí vkladateľov. Ťažko očakávať, že sa v budúcnosti budú správať inak. Vždy budú v prvom rade pokrývať vlastné nemalé náklady. Ak im na to nebude stačiť zisk, čiahnu na istinu. Kde to skončí? V krachu. Pokrčia ramenami, prepáčte, nevyšlo to. Nebude žiaden tlak, aby obmedzovali svoje náklady, nebudú mať žiadnu brzdu, aby to robili.
Podľa môjho názoru dôchodcovská správcovská spoločnosť, ktorá 2-3 roky za sebou vytvorí stratu, nemá v tomto podnikaní čo robiť. Štát by jej mal odňať licenciu a umožniť poistencom prestúpiť aj so zbytkami svojich vkladov do inej správcovskej spoločnosti. To za predpokladu, že táto forma sporenia na dôchodok ostane povinná.
Myslím si však, že povinné by malo byť iba sporenie na štátnu penziu. Sporenie cez dôchodcovské správcovské spoločnosti by malo ostať iba ako ďalšia z foriem šetrenia si na penziu. Podobne ako sú životné poistky s rentou na dožitie, investičné fondy, podnikové penzijné fondy, individuálne investovanie do nehnuteľností...
Povedala by som, že všetky formy doplnkového sporenia na dôchodok sú určené predovšetkým pre ľudí v strednej a vyššej príjmovej skupine. Tí, ktorí sú na najnižších stupňoch, šetriť ťažko budú. Jednoducho preto, že na to nemajú, nevedia šetriť alebo nechcú. Alebo všetko dohromady. Nech sa štát postará. To tu bude vždy, pokiaľ sa štát bude starať, alebo pokiaľ tu nejaká autorita ako štát bude.

A ešte jedna poznámka:
Patrím ku generácii, ...“ktorej minulé príspevky nezodpovedali aktuálne –poistnomatematicky nákladom na ich / naše/ dôchodky.“
Patrím ku generácii, ktorej minulé príspevky položili základy / prispeli k vytvoreniu „slovenskej veľkokapitalistickej vrstvy“. A hneď tu môžeme hľadať, alebo nájsť, kto túto pozornosť z minulosti „zatiahne“.
Alebo iba inou formou vráti?
To iba na okraj nespoľahlivosti predpovedania budúceho vývoja...

10.10.2007 | milo.minderbinder

mas velku pravdu v tom, ze DSS-ky by mali byt odmenovane len a len percentom zo zisku! inak nemaju motivaciu zisk tvorit.

ak chces spolahlivu predpoved financneho vyvoja do buducnosti, tak ti ju mozem dat: vsetky statky budu casom patrit bankam, pretoze tie jedine maju monopol na vyrabanie penazi. (vid http://www.paradigm...)

navrhujes, aby "najnizsie stupne" povinne setrili, ale stredne a vyssie prijmove skupiny dobrovolne. otazka - ako urcis spravodlivu hranicu, kto je najnizsi stupen a kto uz nie? uvedomujes si, ze tymto vytvoris znova len priestor na pokrivenie trhu a zvysis u ludi snahu vyhnut sa povinnym platbam?

najvacsiu pravdu mas v tom, ze vklady do systemu dnesnych dochodcov ukradla "slovenska velkokapitalisticka vrstva" a ta by to mala vratit. vytvoril ju mociar svojimi "legalnymi" privatizaciami, holandskymi drazbami a tunelmi - slovom rozkradackami. mal byt za to uz davno popraveny. spoluvinu nesieme aj my, lebo sme to dopustili - mali sme ho obesit na zaciatku. preto je pre dalsie generacie prinajmensom spravodlive, aby si to odniesla ta generacia, ktora je spoluvinna - tj. sucasni dochodci, skorodochodci a cakatelia. aj ja. je vsak ironiou, ze namiesto toho, aby ste sa z toho poucili, ste si (a aj mne) zvolili rovnakeho sasa-klamara fika, ktory zobral ozrana zlotu a vraha mociara, ktori to sposobili a nechate ich, aby vas okradli znova... a 40% je za! potom si tito ludia naozaj nic ine nezasluzia, len aby boli oklamani.

10.10.2007 | Finan

1. suhlas...obava vyplyvajuca z casovej hodnoty penazi a mozneho realneho znehodnotenia nominalnych uspor je opravnena...je otazkou, ako stabilny bude vyvoj /nielen menovy/ v dalsich 40tich rokoch...
2. nesuhlas...nepodliehajte panike...DSS je spolocnost, ktora ma vlastny majetok a s tym hospodari...peniaze sporitelov su v osobitnych fondoch, na ktore nemoze DSS siahnut...z celeho majetku sporitelov si moze vziat len 1 % pri vstupe a mesacne 0.07 % z majetku ako celku...je to teda ciastocne pravda, ze si svoje "inkasuje", aj ked sporitelom peniaze nezhodnocuje...druha vec je, ze je to dost prisne obmedzene a ze nie je priamy suvis medzi hospodarenim DSSky samotnej (ci ma zisk alebo stratu) a zhodnocovanim fondov - teda uspor sporitelov.

11.10.2007 | Karolina

Nepodlieham panike, iba urobím malý výlet do oblasti základných počtov na základe vami uvedených údajov:
1% z jednej miliardy vložených prostriedkov je 10 miliónov korún
0,07% z jednej miliardy je 700 000 korún, násobené 12timi mesiacmi je 8 400 000 korún z jednej milirdy majetku. A hneď máme skoro 20 miliónov fuč!
Koľko je to peňazí ročne von z celého systému, to sú tiež len jednoduché počty, s podstatne vyššími číslami.

10.10.2007 | Finan

Co v pripade, ak Vami odporucani kapitalizacny pilier z dovodu financnej krizy, inflacie alebo cohokolvek premeni celozivotne uspory dvoch generacii na prach...a tito ludia pridu v roku 2040 pred urad vlady protestovat, aby im to stat sanoval, ked ich donutil sporit si??? Z coho tento "rizikovo-vazeny implicitny dlh" kapitalizacneho piliera budeme riesit?

10.10.2007 | mch

Dobry den.

Odporucam vam odpoved hladat v blogu G. Mankiwa, na ktory linkujem aj vo svojom druhom prispevku.

Debata o osobnych uctoch totiz nestoji tak, ze porovnavame "iste" dochodky z priebezneho piliera voci "rizikovym" vynosom z piliera druheho.

Naopak, ide o portfoliovy typ rozlozenia rizika medzi riziko investicne a riziko politicke (ze buduci politici budu prinuteni znizit davky alebo zvysit odvody do priebezneho systemu)

Link: http://gregmankiw.b...

10.10.2007 | Finan

Myslim, ze som odpoved na moju otazku v blogu Mankiwa nenasiel...mne je jasne, ze prvy pilier nie je risk-free. Riziko poznam a preto ho dobrovolne diverzifikujem - t. j. odkladam si popri poisteni sa v prvom pilieri na sukromny ucet - ale nie v statom nanutenej podobe...mozem si urobit zivotku, setrit, investovat do nehnutelnosti a cojaviem co...kto ma pocit, ze sa v tom nevyzna, moze oslovit financneho poradcu...- toto by bolo trhove a ovela efektivejsie riesenie. A nie prikaz sporit (= prikaz niest financne riziko bez kompenzacie ci garancie).
Otazka je stale ta ista! ako odpovieme v r. 2040 zastupu sporitelov (dnesni zarabajuci podpriemer), ktori - a to nebudme populisti - si na svajciarsky dochodok nikdy nenasetria...a povedia, ze stat ich donutil davat peniaze DSSkam...a tie peniaze dnes (t. j. v r. 2040) nic neznamenaju...
Cize netahajme do debaty prvy pilier...ale riesme druhy...

11.10.2007 | juko

Zatial ste sa hrali prevazne s akumulacnou fazou dochodkoveho sporenia - povinnou/nepovinnou... Prakticky teoretizovanim o fungovanim ricardovej ekvivalencie a racionalnych ocakavani... O "statnej podpore" rozvoja kapitaloveho trhu cez artificial demand dochodkovych spolocnosti... Diverzifikacii investicii - ktore mozu zlahcit dopady demografie na vynosnost... ale nie uplne odstranit.

Kedze chcem podnietit diskusiu, zabrdnem do tej pre mna najspornejsej oblasti - deakumulacnej fazy, kde by som rad videl nazory diskutujucich nie len v teoretickej rovine ale aj praktickej.

1.) anuity budu pozostavat zrejme z investicii do sovereign bondov - teda okliestena vynostnost - tam uz vlastne pojde len o cash flaw management. Mali by to robit sukromne subjekty s licenciami alebo bude priamo stat predavat anuity - cim prakticky prevezme na seba spat rizika longevity v dochodkovom systeme - tak ako v PAYG? Ak to budu robit sukromne spolocnosti, prevezmu vsetky rizika? Su nepomerne VACSIE (podobne ako pri DC) nez pri kumulacnej faze... - longevity moze polozit tieto spolocnosti.

2.) mozno aj slusne naakumulujem (pekne slovo - naaukumulujem alebo nenaakumulejem?) ale co ak budem prilis draho kupovat anuitu? Lebo bude excessive demand po anuitach? Aspon v prvej faze - vzhladom na populacnu krivku.

3.) pri anuitach bude riziko longevity 2x - na strane spolocnosti vyplacanej anuitu (ak zle ocenila, podcenila priemernu dlzku dozitia) ale aj v aktivach - sovereign risk rastie z dovodu starnucej populacie - vyssich deficitov - rast nakladov na zdravotnictvo - vid napr. konvergencny program SR.

4.) muzi a zeny - rovnost versus "diskriminacna" poistna anuita - ako vidite fakt, ze zeny by mali dostavat "povedzme" polovicnu anuitu oproti muzom, pretoze ich priemerna dlzka dozitia je radova dlhsia. politicky toto bude asi najvacsi blow dochodkovej reforme. zavedeniie rovnakej anuity pre muzov a zeny naopak velmi netrhovy prvok ktory vyvola mnozstvo anomalii - robi zeny cistych winnerov dochodkovej reformy - na co budu spolocnosti reagovat tak, ze budu chciet predavat auity muzom a nie zenam a muzi budu reagovat tak, ze si najvacsiu cast aku budu moct vyberu cash a iba minimum daju do anuity.

Sam si osobne myslim, ze najstastnejsim riesenim by bolo ponuknut takpovediac cisty cash - alebo ak stat chce anuity - tak len fixne anuity a nie dozivotne, ktore su podla mna brutalnym rizikom pre system.

Juraj.

14.10.2007 | Karolina

V stručnosti by som celú debatu zhrnula takto:
- Nie je jasné, ako by mal systém šetrenia na dôchodok vyzerať, aby v budúcnosti zabezpečil dostatok financií na primerané krytie životných nákladov dôchodcov.
- Hovorilo sa tu o zvyšovaní veku dožitia. Je však celkom možné, že sa vek ďalšej generácie bude v dôsledku každodenného stresu, nevhodnej životosprávy, zlej stravy, nezvládnutej liečby nejakého masovo sa šíriaceho ochorenia /rakovina ako jeden z príkladov/ - znižovať.
- Jasné je však jedno: štát môže občanom zákonom nariaďovať a vyžadovať príspevky občanov do systémov, ktoré spravuje – dane, sociálny systém.
Štát nemôže zákonom nariaďovať občanovi, aby pravidelne ukladal svoje peniaze v ním určených súkromných spoločnostiach! Štát má dosť nástrojov, aby očanov motivoval k takémuto sporeniu. Dobrým príkladom sú stavebné sporiteľne.

Nechcem byť prorokom zlých správ, ale povedala by som, že ak tento systém povinného šetrenia v súkromných správcovských spoločnostiach ostane zachovaný, o pár rokov môže nastať presne taká situácia ako sa teraz objavila so súkromnými zdravotnými poisťovňami. Petíciou žiadajú parlament o zmenu zákona tak, aby mohli vytvárať zisk. Sú to predsa súkromné podniky a tie by, z logiky vecí, mali vytvárať zisk.
- Vytvárať zisk určite nie preto, aby mohli viac peňazí vložiť do starostlivosti o zdravie svojich poistencov, čo je účel ich existencie! Na zisk majú v prvom rade nárok majitelia súkromného podniku.
- A sme doma. Poistenci, ktorým štát zákonom uložil pravidelne platiť poisťovni určitú časť svojho príjmu, tak majú prispievať nie k vylepšovaniu systému starostlivosti o zdravie, ale k bohatnutiu bohatých.
- O tomto je celá hra.
- Stačí to ako argument?

15.10.2007 | Karolina

Tak mi v suvislosti so zákonmi o povinnom prispievani občanov do súkromných spoločností /správcovských alebo poisťovacích/ napadlo, že načo vlastne existuje ústavný súd?

10.02.2008 | Lubomir Salaga

Nechcem sa zapajat do tejto nekonecnej diskusie, ktora aj tak nema riesenie. Ja som sa prihlasil do druheho piliera a teraz na radu znamej zo socialnej poistovne vystupujem. Bol by som nerad keby moje peniaze sporene na dochodok raz skoncili na plazi na kajmanskych ostrovoch... a ja by som pritom bol stale doma na Slovensku. Myslim si, ze v DSSkach sa nazbiera take obrovske mnozstvo penazi, ze spekulanti budu mat raj....
Lubo, http://www.atelierd...

19.02.2008 | Markizj

Vážený pán Salaga.
V prípade, že sa nechcete do debaty zapájať, tak sa ani nezapájajte a nezneužívajte tento blog na úbohú reklamu.
Želám veľa šťastia a trpezlivosti pri mávaní transparentom pred budovou Vlády SR, keď Vám o niekoľko rokov povie, že vzhľadom na pretrvávajúce ekonomické a finančné ťažkosti Sociálnej poisťovne, ktoré boli spôsobené minulými vládami Vám bude musieť byť Váš dôchodok znížený na úroveň 15% priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Potom si spomeňte na Váš komentár o nezapájaní sa do debaty.

Markizj

DEBlog - diskusný ekonomický blog

DEBlog - diskusný ekonomický blog
  • Počet článkov: 1
  • Priemerná čítanosť: 14551
  • Priemerná diskutovanosť: 24
  • RSS blogu

O blogu

DEBlog - diskusný ekonomický blog