Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Daniel Škorica

Sloboda bez Solidarity

03.05.2010 | DanoSkorica

V eurozóne sme síce malý a slabý štát, ale sme stále partner

  • Tlačiť
  • 22

Predvolebná kampaň na Slovensku, ktorá vlažne prebiehala bez dominantnej myšlienky, ju zjavne začína vďaka Grécku získavať  typicky slovenským spôsobom – závistlivým populizmom. Táto zložitá ekonomická a politická téma rezonuje aj popri vnútropolitických škandáloch v slovenskej spoločnosti prekvapivo silno.  Na drvivú väčšinu emotívnych reakcií našich predstaviteľov v médiách je zbytočné akokoľvek reagovať, pretože mnohé vychádzajú z úst práve tým, ktorí by mali byť radšej ticho. Jediná, ktorá ma zaujala svojou štruktúrou, ale aj „kreatívnym“ interpretovaním faktov je vyjadrenie Richarda Sulíka, ekonóma par excellence. Po vyjadreniach iných stakeholderov na túto tému postačí  mávnutie rukou, lebo sotva vedia o téme viac, než im do vyhlásenia napísal ich stranícky poradca. Nikto ma však nepresvedčí, že pán Sulík je jedným z nich. O to väčšie sklamanie jeho reakcia priniesla. Použijem tie isté argumenty, ktoré boli ním prezentované ako dôvody, prečo Grécku nepomáhať.  Zo siedmych sa možno stotožniť len s konštatovaniami, že pôžička grékom porušuje Lisabonskú zmluvu, a že Grécko sa do eurozóny dostalo podvodom. Zvyšku prináležia korekcie.

Solidarita je pomoc bohatých chudobným.

Smutne účelová definícia, ktorú by som čakal snáď od každého, len od zakladateľa strany Sloboda a Solidarita nie. Doteraz som si myslel, že solidarita je spoločenstvo povinností, záujmov, účelov a sympatií medzi členmi jednej skupiny. Nechcem, aby argumentácia skĺzla do roviny „ťahajme sa za slovíčka“, ale keby to mala byť pravda, nevidím významový rozdiel medzi slovami solidarita a príživníctvo. A rozhodne by som nechcel žiť vo svete, kde by medzi tým rozdiel nebol.

Peniaze z pomoci by išli zahraničným bankám. – chránime ich zisk.

Fakt, že autor tohto výroku je uznávaný ekonóm a zakladateľ pravicovo-liberálnej politickej strany,  spôsobuje vážny problém zaujať objektívne stanovisko k tomuto bodu. Opriem sa preto len o strohé tvrdenie NBS, ktorá potvrdila, že slovenské banky nakúpili grécke dlhopisy v objeme 600 mil eur. Treba si však uvedomiť, že horšia ako priama finančná strata je strata toho, čo sa vyčísliť nedá – dôvera. Hodenie Grécka cez palubu by sme pocítili všetci cez viacero rôznych kanálov globalizovaného európskeho a svetového hospodárstva. Pokles dopytu, devalvácia eura, oddialenie oživenia finančného sektora, zhoršenie bezpečnostnej situácie v regióne až po exodus Grékov.

Nemôžeme nikomu požičať, lebo nie sme banka.

Ale sme partner. Síce malý a relatívne slabý, ale to nás nezbavuje zodpovednosti. Európska únia, eurozóna a všetky hodnoty a záväzky, ktoré sme sa zaviazali prijať, sú zjavne dobré len pokým eurá tečú našim smerom. Tie peniaze však bude musieť niekto poskytnúť a pokiaľ to nebudeme my, tak si o náš podiel navýšia ťarchu tí, ktorí pomáhajú najviac nám. Nemecko, Francúzsko, Rakúsko... Partnerstvo nie je len o zodpovednosti silných nad slabšími, ale funguje recipročne. Dôležité je vyslať gesto že sme tými, ktorými túžime byť. Partnermi s ktorými sa dá počítať v dobrom aj zlom.

Pôžička prefinancuje Grécky prepych.

Nalejme si čistého vína. To, čo Slovákom kole oči, sú dôchodky. Predstava, že tu odchádzajúca generácia živorí a v Grécku si žije v prepychu (aj vďaka našej možnej pôžičke) je sociálne nemysliteľná. Tento mýtus ale vytvorila tlač na základe existujúcich pár percent privilegovaných. Väčšina gréckych dôchodcov totiž nežije o nič hýrivejším životom než dôchodca na Slovensku.

Minimálny dôchodok v roku 2008 v Grécku predstavoval 450euro v hrubom, maximálny 2538 eur. Maximálny dôchodok dostávalo  menej ako 3% poberateľov. Čo si je ale nevyhnutné uvedomiť je, že de facto zachraňujeme už budúcu generáciu Grékov. Pri optimistickom scenári a drastických škrtoch im verejný dlh podlezie 60%-tný strop až v roku 2050. To už dôchodcami budú tí, ktorí si to dovtedy najviac odnesú a dôchodky také, že budú závidieť oni nám.

Pôžička Grécku je zlý signál pre nezodpovedné vlády.

Jediný argument hodný Sulíka, aj keď vyznieva z úst mnohých politikov v Európe.  Morálny hazard je priateľom nezodpovedných. Nečudo, že prví nápomocní v riedkom zástupe záchrancov boli Španieli, Portugalci a Taliani. Jedinou zbraňou zodpovedných je legislatívna zmena. Tak ako malému dieťaťu nedáme do rúk nôž, lebo by sa porezalo, nedávajme do rúk nezodpovedných politikov možnosti tvoriť neúmerný štátny dlh. Aké číslo to má byť, na tom nech sa dohodnú kompetentní. Upáliť Grécko na výstrahu ostatným by ale nikomu nepomohlo.

Súčasný pohľad Slováka na Gréka je plný stereotypov. Každý hýri, každý si žije dobre a teraz chcú našu pomoc, aby v tom mohli pokračovať na náš úkor. Pravda však je, že v Grécku je svet viac ako inde polarizovaný na privilegovaných a neprivilegovaných. Štedrý sociálny systém bol postavený na prelepovanie očí tých druhých. Bublina však praskla a väčšina síce naivných, ale napriek tomu slušných občanov za to zaplatí vysokú cenu s našou pomocou, alebo bez nej. Otázka však je, či sa my zachováme ako partner v núdzi, alebo arogantní poberači eurofondov tváriaci sa, že nás chyby iných nemajú čo zaujímať. Môže sa totiž celkom ľahko stať, že prestaneme my zaujímať iných tak, ako v záujme preferencií prestala zaujímať slobodu solidarita.

 

  • Tlačiť
  • 22

Daniel Škorica

Daniel Škorica
  • Počet článkov: 7
  • Priemerná čítanosť: 1839
  • Priemerná diskutovanosť: 6
  • RSS blogu

O blogu

Pracujem ako projektový asistent v Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnost. Popri tom študujem na Ústave verejnej politiky a ekonómie UK. Profesijne sa venujem hlavne školstvu a sociálnym veciam z ekonomických perspektív.

Daniel Škorica

Daniel Škorica
  • Počet článkov: 7
  • Priemerná čítanosť: 1839
  • Priemerná diskutovanosť: 6
  • RSS blogu

O blogu

Pracujem ako projektový asistent v Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnost. Popri tom študujem na Ústave verejnej politiky a ekonómie UK. Profesijne sa venujem hlavne školstvu a sociálnym veciam z ekonomických perspektív.

Kalendár sa načítava...