Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Daniel Škorica

Referendum fail

19.09.2010 | DanoSkorica

Doplatilo na prvé slovo názvu politickej strany, ktorá ho iniciovala.

  • Tlačiť
  • 4

Referendum nám demonštrovalo viacero zlyhaní v jeho existujúcej podobe. Nie len z legislatívneho, ale aj z funkčného hľadiska dávno nereflektuje potreby doby. Paradoxne ho na kolená zráža hlavne prvé slovo v názve politickej strany, ktorá ho iniciovala.

Sloboda voľby je jednou z najzákladnejších čŕt demokratickej spoločnosti. Jednou z volieb, ktorú pri tvorbe politík majú tí, ktorí nás v parlamente a exekutíve zastupujú rovnako ako my v každodennom živote, je možnosť nekonať. Mnohí si pod týmto pojmom predstavujú skôr ignoráciu, ale nie je tomu vždy tak. V politickej vede sa tomuto problému venovali autori Bachrach a Baratz, ktorí vo svojej štúdií Power and Poverty dospeli k názoru, že aktéri moci nie sú vždy schopní prijať také rozhodnutie, ktoré by prispelo k riešeniu problému. Preto navodzujú stav zadržania vstupu problému do rozhodovacieho procesu. Ľudskou rečou povedané, pokiaľ sa bežného Slováka na ulici spýtate ako do budúcnosti zabezpečiť efektívne financovanie verejnoprávnych médií, jeho racionálnou reakciou bude, že sa otočí a bez slova odíde. Tým sa neprejavil ako ignorant, využil iba možnosť nevyjadriť svoju vôľu, keďže podvedome usúdil, že vzhľadom na rozsah svojich vedomostí o problematike, nie je schopný spraviť kvalifikované rozhodnutie. Rovnako tak pri pohľade na 6 otázok, ku ktorým občan nemá záujem alebo motiváciu zaujať stanovisko, spravili státisíce občanov rozhodnutie nezúčastniť sa sobotňajšieho referenda. Tým prejavili svoju vôľu nechať rozhodnúť kompetentnejších.

Podmienka 50% účasti na plebiscite má aj druhý negatívny atribút vo väčšine prípadov a to je uberanie motivácií zúčastniť sa. Vysokú pravdepodobnosť neúspechu referenda z tohto dôvodu uvádzali médiá pri každej zmienke o ňom, čo vzbudilo dojem bezvýznamnosti účasti samotnej. Pri vynechaní podmienky účasti by sa pozícia jednotlivých záujmových strán, ako aj médií dramaticky zmenila. Namiesto vlažného konštatovania nezáujmu, by sme boli svedkami aktívneho nabádania k vyjadreniu svojej vôle, keďže akákoľvek účasť by priniesla relevantný výsledok. Osvetová kampaň by prispela aj ku kvalifikovanejšej voľbe účastníkov referenda a podnietila širšiu verejnú diskusiu, ktorá je v demokratickej spoločnosti tak dôležitá. Zástancovia súčasného stavu zdôrazňujú potrebu 50%-tnej účasti zabezpečením legitimity rozhodnutia, čo je argument v príkrom rozpore s pravidlami parlamentných volieb, kde voliči určujú politické smerovanie krajiny na 4 roky s neporovnateľne širšími dopadmi na verejný život v krajine bez podmienky účasti.

Táto 50% hranica uznášaniaschopnosti je akousi paralelou k národnému parlamentu, kde je časť pléna schopná dočasne prostredníctvom obštrukcie znefunkčniť rozhodovací mechanizmus. Pri presadzovaní vôle prostredníctvom referenda je však obštrukcia definitívna, čo vo svetle vôle tých, ktorí referendum iniciovali pripadá absurdne. Pesimista by asi použil známu vetu o tyranii väčšiny nad menšinou.

Na zmysluplné fungovanie tohto inštitútu je potrebná novela ústavy, ktorá by priniesla zvýšenie kvóty na vyhlásenie referenda a zrušenie platnosti podmienenej účasťou. Táto kvóta nemôže byť statické číslo ako je tomu v súčasnosti, ale bola by priamo naviazaná na počet registrovaných voličov. Na vyhlásenie referenda by tak iniciátor musel predložiť napríklad 50% podpisov oprávnených voličov. Hranica je zámerne veľmi vysoko, pretože sa tým zabráni mrhaním prostriedkov na nezmyselný plebiscit bez celospoločenskej legitimity a obmedzí aj motivácie potenciálnych iniciátorov v zbieraní hlasov, keďže pôjde o nákladný a zdĺhavý proces. Na druhej strane pokiaľ by vznikla spoločenská potreba vyjadriť svoju vôľu priamo za týchto podmienok, akákoľvek účasť na referende by produkovala záväzné stanovisko pre parlament, keďže by mala dostatočnú legitimitu. Po zavedení možnosti hlasovať aj zo zahraničia by išlo o výpovednejší inštitút.

Otázkou zostáva či existuje stále potreba takúto možnosť v ústave zachovať. V horizonte niekoľkých rokov našu krajinu už integrovanú v medzinárodných štruktúrach nečakajú žiadne dramatické zahraničnopolitické rozhodnutia a ako nedávna história ukázala, referendum sa neosvedčilo ani ako nástroj vynucovania vnútropolitických zmien.

V súčasnej podobe je referendum viac inštitútom krajnej núdze, než demokratického vyjadrovania vôle občanov, preto je nevyhnutné vykonať v ňom zmeny, alebo diskutovať o jeho zmysluplnosti ako takej. Politická kultúra na Slovensku zďaleka nedosiahla úroveň takej dôveryhodnosti, aby referendum stratilo svoj základný zmysel. V tejto rudimentárnej podobe ignorujúc potreby doby však nepredstavuje žiadny rozumný prínos pre funkčnú demokraciu.

 

  • Tlačiť
  • 4

Daniel Škorica

Daniel Škorica
  • Počet článkov: 7
  • Priemerná čítanosť: 1838
  • Priemerná diskutovanosť: 6
  • RSS blogu

O blogu

Pracujem ako projektový asistent v Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnost. Popri tom študujem na Ústave verejnej politiky a ekonómie UK. Profesijne sa venujem hlavne školstvu a sociálnym veciam z ekonomických perspektív.

Daniel Škorica

Daniel Škorica
  • Počet článkov: 7
  • Priemerná čítanosť: 1838
  • Priemerná diskutovanosť: 6
  • RSS blogu

O blogu

Pracujem ako projektový asistent v Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnost. Popri tom študujem na Ústave verejnej politiky a ekonómie UK. Profesijne sa venujem hlavne školstvu a sociálnym veciam z ekonomických perspektív.

Kalendár sa načítava...