Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Daniel Škorica

Čakanie na Godota

14.06.2010 | DanoSkorica

Pravica vs ľavica. Ktoré riziko preferujete?

  • Tlačiť
  • 0

Slovenská spoločnosť sa pred voľbami rozdelila typicky na ľavicu a pravicu. Pravičiar v tú svoju verí, pretože z nej vyplýva pokrok, reformy, rozpočtová disciplína a dlhodobá udržateľnosť politík, rešpektujúc silu trhu. Ľavičiara vidí ako spiatočníka z nižšej vrstvy spoločnosti, znevýhodneného na trhu práce či už vekom, vzdelaním, alebo nedostatočnými pracovnými návykmi, odkázaného na večnú pomoc sociálnej siete. Tieto stereotypy sú pri pohľade na výsledky volieb zarážajúce. Naznačujú, že sa niekto mýli. Buď 880-tisíc ľudí, ktorí považujú najsilnejšiu ľavicovú stranu za správne riešenie, alebo vyše jeden milión tých, čo volili vpravo...

Čo na to Thatcherová a Reagan

V podobnej či horšej situácii v akej sa momentálne nachádza Slovensko preberala Veľkú Britániu v roku 1979 Margaret Thatcherová po labouristoch. Nezamestnanosť, centristické riadenie, zväzujúce regulácie a nákladný sociálny štát spôsobovali úpadok vtedajšej spoločnosti. Derguláciou, znížením priameho daňového zaťaženia a spružnením trhu práce v strednodobom hľadisku naštartovala ekonomiku a rast, aj keď cenou za to bola krátkodobá skokovitá miera inflácie a transformačná recesia zdvojnásobujúca už aj tak vysokú mieru nezamestnanosti. Tieto opatrenia umožnili nárast reálnych výdavkov na sociálnu a zdravotnú starostlivosť na konci jej vlády a to udržateľným spôsobom. Reaganova vláda v USA bola rovnako „Hayekovská“ a prostredníctvom zjednodušenia daňového systému a zníženia priamych daní spustila najdlhšie trvajúcu ekonomickú expanziu v Amerických dejinách, čo viedlo k plynulému rastu životnej úrovne takmer dve dekády. Tieto dva príklady majú pozoruhodný záver. Pravicové liberálne vlády boli v strednodobom horizonte „sociálnejšie“ než ľavicové, keďže ich politika vyústila v nárast blahobytu celej spoločnosti, čo by nás malo viesť k jasnému záveru, že ľavicové zmýšľanie je scestné, keďže pravica plní jej ciele efektívnejšie a dlhodobejšie. Či?

Sociálnodemokratický model

Nordický zmiešaný trhový model si však nepočína o nič horšie. Vysoké daňové zaťaženie umožňuje vysokú mieru redistribúcie, ktorá napr. vo Švédsku prežila svoje zlaté časy v 50-70 rokoch. Ekonomiku naštartoval povojnový rast a premyslenými reguláciami sa podarilo dosiahnuť obdivuhodne „rovnostársky“ systém pre drvivú väčšinu obyvateľov. Vysoká miera zamestnanosti (takmer plná, čo je dokonca lepšie než v súdobej GB a USA), rozsiahla sociálna sieť, kvalitné školstvo, štedré zdravotníctvo a efektívny systém donucovania a motivácií spravili zo Švédska tretiu najbohatšiu krajinu sveta na takmer 20 rokov. Aj keď je takýto systém náchylný na prudké zmeny ekonomického prostredia, jeho existencia dokazuje, že je dlhodobo udržateľný aj keď vyžaduje zásahy. Tak ktorou cestou sa teda vydať? Kto má vlastne pravdu?

Ktoré riziko preferujete?

Voľba medzi ľavicou a pravicou nie je voľbou medzi dobrom a zlom, ale tým, ktoré riziko sa nám zdá prijateľnejšie. Zlyhanie trhu alebo zlyhanie štátu? Pravicové systémy sú len také dobré ako infraštruktúra a legislatíva, ktorá ich ovplyvňuje. Podporuje investorov a podnikateľov ale malou mierou reguluje mzdy a celkový obraz ekonomiky, čím vytvára značné regionálne rozdiely. Využíva hlavne ekonomické nástroje, ktoré majú dlhodobo pozitívne účinky, ale v krátkodobom horizonte spôsobujú negatívne prepady zamestnanosti a životnej úrovne. Ľavicová politika robí všetko preto, aby tieto krátkodobé záchvevy tlmila a nevystavila ľudí prudkej zmene životnej situácie. Z dlhodobého hľadiska to však znamená nízku efektivitu pracovnej sily, prezamestnanosť a nepružnosť ekonomiky, keďže sa umelo podporujú aj "strategické" odvetvia, ktoré nepracujú efektívne. Rovnako pôsobí demotivačne ako pre investorov, tak aj pre zamestnancov, keďže obsahuje štedrý sociálny systém rôznych dávok a odvodov. Na dosahovanie svojich cieľov používa hlavne právne donucovacie prostriedky, ktorými reguluje správanie cieľovej skupiny na trhu.

Politici, politici...

Posledná premenná pri rozhodovaní sa komu dať podporu je dôvera. Schopnosť presadiť svoje riešenie, ktoré bude následne mať aj deklarovaný dopad v nepredvídateľnom prostredí záujmov, sietí a iracionálnych aktérov je rozhodujúci faktor zisku moci pre každého politika s ambíciou vládnuť. Z účasti na parlamentných voľbách vidno silnú túžbu slovenského národa vrátiť sa k ekonomickému rastu a prosperite. Rozpor je len v prostriedkoch, ktoré majú na to byť použité a politikoch, ktorí sa ich podujali implementovať. Ideologicky môžu obe cesty viesť k úspechu, ale na ľavej strane spektra nám dlhodobo chýba osobnosť, ktorá by logickou argumentáciou a vyzretou rétorikou dokázala osloviť aj pravicového voliča.

Ľavicová politika je legitímna a pragmatická ideológia, ktorej sa na Slovensku dostáva obrovskej miery kritiky. Nie je to však ideológia per se ktorá je kritizovaná, ale predstavitelia a ich štýl jej presadzovania. Ľavicové myslenie nie je v kríze, v kríze je dôvera k politikom a ich prostriedkom, ktoré neváhali použiť na to, aby zrealizovali svoju vôľu. Mladý oportunista naučený tri jednoduché vety sľubujúci lieky bez doplatkov ľavicovej politike na vážnosti nepridáva a určite ani autoritatívny etatista idúci sám proti všetkým. Preto stále čakám na politika hodného ľavicového pomenovania. Politika, ktorý prinesie skutočnú ľavicovú alternatívu a nie len ďalšiu pochybnú cestu.

 

  • Tlačiť
  • 0

Daniel Škorica

Daniel Škorica
  • Počet článkov: 7
  • Priemerná čítanosť: 1839
  • Priemerná diskutovanosť: 6
  • RSS blogu

O blogu

Pracujem ako projektový asistent v Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnost. Popri tom študujem na Ústave verejnej politiky a ekonómie UK. Profesijne sa venujem hlavne školstvu a sociálnym veciam z ekonomických perspektív.

Daniel Škorica

Daniel Škorica
  • Počet článkov: 7
  • Priemerná čítanosť: 1839
  • Priemerná diskutovanosť: 6
  • RSS blogu

O blogu

Pracujem ako projektový asistent v Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnost. Popri tom študujem na Ústave verejnej politiky a ekonómie UK. Profesijne sa venujem hlavne školstvu a sociálnym veciam z ekonomických perspektív.

Kalendár sa načítava...