Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Daniel Škorica

Bratislavské megakasíno: stret záujmov mocných

12.03.2010 | DanoSkorica

Občania v službách lobistov nekladú správne otázky.

  • Tlačiť
  • 14

V poslednej dobe sme svedkom emotívnej diskusie ohľadom projektu Megakasína pri Bratislave. Niektoré argumenty sú rozumné a (na pohľad) objektívne, iné zas pomenej. Projekt tohto rozsahu produkuje nespočetné množstvo externalít, ako pozitívnych, tak negatívnych. Tento článok si nedáva za cieľ všetky ich zhodnotiť, na to autor nemá dostatok relevantných zdrojov. Prostredníctvom dát, ktorými disponujeme sa pokúsime vrhnúť iné svetlo na tie najfrekventovanejšie polopravdy odznievajúce v médiách a verejnej diskusii zhrnutých v piatich argumentoch.

Argument 1: Kasína zvyšujú kriminalitu.

Na túto tému máme k dispozícii niekoľko dobrých štúdií. Výpovednosťou sa môže pochváliť dlhodobá dopadová štúdia z rokov 1977-1996 vypracovaná Grinols-Mustard-Dilley v USA. Rozsiahla metaanalýza poukazuje na rozporuplnosť štúdií významných autorov zapríčinenou (aj) rozdielnou metodológiou. Pre ilustráciu uvádzam:

Friedman-Hakim-Heinblatt (1989) študovali dopady kasín v Atlantic city na lokality v okolí mesta a dospeli k záveru, že kasína zvýšili počet krádeží, vlámaní a násilných trestných činov medziročne o 8%. Albanese (1989) naproti tomu argumentuje, že vďaka sprísnenej legislatíve bol prírastok nižší ako v iných lokalitách, takže bez prijatia legislatívy na kontrolu kasín by bolo trestných činov viac. Prierezová štúdia Hsinga (1996) uvádza, že v 46 štátoch USA bola výrazne nižšia miera drogovej trestnej činnosti práve v tých, ktoré mali povolený hazard (substitučný efekt?).

Chiricos (1994) poukazuje na fakt, že popri podobne frekventovane navštevovaných prímorských oblastiach mali “gamblerské mestá” nižší podiel cudzineckej kriminality. Mangolis (1997) prišiel v svojej rozsiahlej štúdii oblastí, v ktorých sa prevádzkovali kasína na fakt, že okresy s nižším a vyšším počtom kasín sa v charaktere ani výskyte zločinnosti nelíšili. Pre objektivitu treba zdôrazniť, že americké médiá podozrievali všetkých spomínaných autorov z účelovosti ich výskumu, keďže bol financovaný osobami s možným záujmovým prepojenými na hazard.

Tieto zistenia sú pre prípad Bratislavy aj tak iba orientačné, keďže množstvo premenných vstupujúcich do procesu je taký veľký (kultúrne špecifiká, legislatívny rámec, štruktúra obyvateľstva a hospodárstva), že nie je možné vyvodiť jasný vedecký záver o vplyve hazardu na kriminalitu. Slovami istého môjho pedagóga: „Ja verím iba štatistike, ktorú si sám sfalšujem.“ Keďže sú vedecké siete plné analýz protichodných výsledkov, argumenty oboch strán vyjadrujúcich sa ku spojitosti kasína s kriminalitou sú do veľkej miery účelové. Ani po niekoľkodňovom rešerši dostupných zdrojov si netrúfam prikloniť sa k žiadnej názorovej platforme.

Argument 2: Kasína v metropolách nikto nestavia.

Kasína sú podľa tohto častého vyjadrenia na celom svete v nemilosti pre ich negatívne vplyvy na svoje okolie. Žurnalista Peter Schutz vo svojom videoblogu povedal možno aj viac ako chcel, keď ako príklad použil Putinovské Rusko, ktoré „kasína vyhnalo až niekde na Kamčatku“. Kasína sú pre nie až tak demokratické režimy vždy dvojsečnou zbraňou. Na jednej strane sa ich nemôžu zbaviť, keďže ich prínos pre štátnu pokladnicu je zreteľný (a kapitál má vysokú mobilitu), na druhej strane, keďže koncentrujú mocných ľudí a ich vplyv, ktorý nemusí byť vládnucej strane vždy pochuti, vládna moc kasína presúva mimo centrá moci.  Takto potom  „veľkí hráči“ nemajú možnosť svoj vplyv rozširovať a uplatňovať na úkor záujmov vládnucich elít tam, kde je moc koncentrovaná najviac. Lepší príklad ako Rusko snáď pán Schutz ani nemohol nájsť.

Argument 3: Kasíno ohrozuje mládež.

V každej verejnej diskusii sa nájde aspekt, ktorý priam dýcha populizmom v prospech jednej alebo druhej strany. Ani v tomto prípade nemôže žiadna správna matka alebo uvedomelý otec zostať chladným pri pomyslení na bezprostrednú „kasínohrozbu pre mládež“. Tento argument má dve fatálne trhliny. Mýli si kasíno s herňou a hľadí na súčasný stav slepými očami.  Ja ako naturalizovaný Bratislavčan bývam kúsok od typickej sídliskovej herne, ktorých je po celom hlavnom meste požehnane. Keďže je to nočný podnik a podáva sa tam alkohol, v piatky či soboty nad ránom tam pravidelne končievajú svoju žúrovaciu eskapádu hlavou na stole návštevníci, ktorí tam podľa zákona majú len sotva čo hľadať. Každý moralizujúci rodič by si preto mal pripomenúť porekadlo „bližšia košeľa ako kabát“. Návštevy lokálnych, v súčasnosti dostupných herní ich ratolesťami sú podľa autora potenciálne oveľa nebezpečnejšie pre ich náklonnosť ku gamblingu ako veľké kasíno mimo rezidenčných zón. O tolerancii voči porušovaniu zákonov a predpisov v lokálnych herničkách ani nehovoriac. V neposlednom rade aj zdravý rozum napovedá, že tak ako stavba luxusného liehovaru neurobí z každého človeka v meste alkoholika, ani kasíno rozprávkovo neučaruje deťom. Dá sa naopak predpokladať, že vidina vyšších výhier vytiahne z miestnych herní patologických hráčov práve do veľkého kasína, a tým ich čiastočne izoluje od spoločnosti – hlavne od detí. Cieľová skupina pre kasína tohto typu je zahraničná klientela, čo ale neznamená že nevytvorí nové podnety a motivácie aj pre Slovákov. Vzhľadom na dostupnosť kasín v Bratislave však nemožno predpokladať, že megaprojekt ich „naverbuje“ taký počet, ktorý by zatriasol našou spoločnosťou, aj keď určite môže mať negatívne dopady na životy niektorých jednotlivcov a ich rodín.

Argument 4: Megakasíno bude multifunkčný projekt.

Rovnako ako ani tú najvyberanejšiu sviečkovú nikto nebude jesť bez náležitého predjedla a príloh, aj luxusné kasíno je zábavný podnik multifunkčného charakteru. Primárny účel všetkých priľahlých zariadení je hráča rozmaznávať a poskytnúť mu všetko pohodlie a relax, ktorý sa neskôr pretaví do jeho ochoty utrácať. Vzhľadom na tento fakt si nemyslím, že cenotvorba a charakter kľúčových služieb bude koncipovaný pre širokú verejnosť. Bolo by to v protiklade s tým, čo stredisko musí poskytovať. Exkluzivitu, luxus a potešenie pre vybraných. Argumenty o „všeprospešnosti“, ktorými projekt prezentoval minister Počiatek sú preto z veľkej časti len účelové.

Argument 5: Občania priľahlých oblastí sú proti.

Tento záverečný argument vlastne ani nie je argumentom. Keby sme žili v ideálnom svete, tak by som sa o ňom vyjadril že to je legitímne vyjadrená vôľa občanov, ktorí na základe zrelej úvahy a všetkých dostupných informácií k projektu zaujali stanovisko. Ako však predošlé 4 argumenty ukazujú, dostupné fakty sú buď rozporuplné, alebo prinajlepšom mierne deformované. Inými slovami, nedá sa o nich oprieť tak, ako by sme si želali. Našťastie však poznáme spôsob, ako si o situácii spraviť komplexný prehľad aj bez nich, a to prostredníctvom „stakeholder analysis“, alebo analýzy aktérov a ich motivácií v celom procese. Každá z protichodných strán má svoje záujmy a prostriedky ako ich presadzovať. V princípe ide o boj „kasíno lobby“ na oboch stranách. Jedna strana si snaží svoje pozície ubrániť, druhá sa snaží o vstup na trh.

Lobby

Šípky znázorňujú tlak aktéra na iný subjekt a jeho motiváciu. Zdroj: Autor

Z vizualizácie vyplývajú dve (možno) prekvapivé, ale prirodzené  vzťahy. Lokálne elity, spravidla skupiny, ktoré už existujúce kasína a herne ovládajú, vyvíjajú tlak na predstaviteľov samosprávy proti vstupu konkurencie na miestny trh. Pokiaľ na to využívajú sociálne a komerčné väzby, je tento lobistický vzťah bežný a legitímny. Spolu s nimi sa však proti kasínu angažujú aj občania so strachom pred kriminalitou, importom „zberby z celej Európy“ a preťažením lokálnej infraštruktúry. Paradoxne tak kopú za to isté družstvo ako majitelia miestnych už existujúcich kasín a herní, ktorí svojou činnosťou produkujú rovnaké externality, samozrejme v menšom rozsahu, ale zas priamo v rezidenčných oblastiach. V svetle týchto okolností by preto bolo na mieste preformulovanie otázky „Megakasíno áno, či nie?“ na „Megakasíno alebo herne?“ Až keď sa nám podarí správne definovať problém, môžeme začať vyhodnocovať dostupné fakty a tak prijať najvhodnejšie opatrenia. Neskoršie zistenie, že hlas, ktorý sme v procese rozhodovania počúvli, bol zlodej čo kričal „chyťte zlodeja“, by sa stalo mementom ďalšej premrhanej príležitosti. K akému rozhodnutiu by ste sa pridali Vy, necháme na Vás. Toto rozhodnutie by však malo vychádzať z individuálneho uváženia a nie z masovej hystérie vyvolanej niekým, kto sa snaží presadiť len svoj vlastný záujem.

V rokoch 1982-97 HDP v USA vzrástlo 150, no obrat kasín až o 530%. Ako dôkaz toho, že hazard nemusí byť nevyhnutne „cesta do pekla“ vám poslúži napríklad Monte Carlo. Vo vidine príležitosti sa však treba kriticky pozastaviť pri jednom z jej pilierov, ktorým je vymožiteľnosť práva na Slovensku, ale to je už na iný príbeh...

 

  • Tlačiť
  • 14

Daniel Škorica

Daniel Škorica
  • Počet článkov: 7
  • Priemerná čítanosť: 1839
  • Priemerná diskutovanosť: 6
  • RSS blogu

O blogu

Pracujem ako projektový asistent v Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnost. Popri tom študujem na Ústave verejnej politiky a ekonómie UK. Profesijne sa venujem hlavne školstvu a sociálnym veciam z ekonomických perspektív.

Daniel Škorica

Daniel Škorica
  • Počet článkov: 7
  • Priemerná čítanosť: 1839
  • Priemerná diskutovanosť: 6
  • RSS blogu

O blogu

Pracujem ako projektový asistent v Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnost. Popri tom študujem na Ústave verejnej politiky a ekonómie UK. Profesijne sa venujem hlavne školstvu a sociálnym veciam z ekonomických perspektív.

Kalendár sa načítava...