Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Daniel Jankech

Ľud si to praje, pán Dzurinda

14.01.2010 | Daniel Jankech

Skúste urobiť gesto

  • Tlačiť
  • 10

Pud sebazáchovy je v nás silne zakotvený a ochraňuje náš život. Avšak, ak funguje príliš silno aj vtedy, ak nám nehrozí biologické ohrozenie života a bráni v koncentrácii moci jednotlivca napredovaniu značnej skupine ľudí, stáva sa konraproduktívnym a môže spôsobovať opak svojej pôvodnej funkcie, poškodzovať životy miliónov ľudí.

Výzva Richarda Sulíka na dosadenie lídra potencionálnej dvojkoalície jeho strany s SDKÚ iným politikom ako Mikulášom Dzurindom je tiež pudom sebazáchovy. Má však mierne iný rozmer.

Poznanie voličov strany SaS, že voľbou koalície ktorej lídrom bude pán Dzurinda znamená, že si opäť volia SDKÚ aj s jej symbolom a aj prípadnými negatívami, čo môže značnú časť z nich odradiť vôbec zúčastniť sa volieb. Pre Richarda Sulíka je to štartovanie pudu sebazáchovy nielen v ňom samom, ale aj vo vnútri jeho spoločenstva, voličov a členov strany SaS. A preto je jeho požiadavka celkom legitímna a nie je na nej ani nič neslušné.

K osobe Richarda Sulíka a vývoja jeho politickej strany však treba poznamenať, že nebyť osoby Mikuláša Dzurindu, preferencie jeho strany by boli možno oveľa menšie ako hranica zvoliteľnosti. Preto volanie po zmene lídra na čele SDKÚ môže byť na jednej strane politická naivita, ale na druhej strane aj snaha o víťazstvo pravice ako celku, čo je sympatické.

Každopádne môže Richard Sulík sám či v spojitosti s inými pravicovými stranami priviesť do košiara pravice viac voličov a aj od súčasných vládnych strán. Avšak iba vtedy, ak sa dostane do parlamentu, čo je z  hľadiska zvoliteľnosti riziko aj pre jeho voličov.

Rozmer a sila pudu sebazáchovy Mikuláša Dzurindu sú v niečom iné a jeho motívy brániť sa takejto požiadavke môžu mať tiež svoju racionálnu logiku.

Každému musí byť samozrejme jasné, že SaS  môže znížiť silu SDKÚ a to dvojakým spôsobom. V prípade prepadu vo voľbách stratou časti hlasov pravice a v prípade úspech SaS  menším koláčom moci. Preto je jednoznačne logické a nepoviem tým nič nové, že sa Mikuláš Dzurinda usiluje integrovať SaS do SDKÚ spôsobom všeobecne známym tak, aby sa na SaS raz zabudlo.

Mikuláš Dzrinda má na obranu svojej osoby  v pozícii vodcu pravice niekoľko pádnych a aj logických argumentov, aspoň na prvý pohľad.

Aj keď mnohí spochybňujú silu jeho strany, avšak jeho posledný volebný výsledok bol 18,36% . Toto je nespochybniteľný fakt. Bol takmer o 5% vyšší ako boli prieskumy verejnej mienky. Tie súčasné prieskumy môžu vyznieť podobne.

Líder SDKÚ síce prehral voľby, ale výsledok mal veľmi dobrý. Lepší ako v predchádzajúcich voľbách, čo jeho prehru relativizuje.

Ďalším argumentom je, že vysokopostavení funkcionári SDKÚ nenominovali Ivetu Radičovú do súťaže so súčasným lídrom. Tento argument je však pochybný, lebo ju nenominovali iba preto, aby náhodou neprišli o miesto na volebnej kandidátke, alebo aby sa nedostali do nemilosti šéfa SDKÚ.

Predstavme si však situáciu, kedy strana Richarda Sulíka získa  5,1% hlasov a SDKÚ aspoň súčasných, podľa preferenciíí 11,5% . Posun oproti minulým voľbách v sile pravice teda nenastane ani vďaka Richardovi Sulíkovi, ba naopak, keďže viac strán ťažšie spolu komunikuje.

Skutočným posunom v sile pravice bude minulovolebný výsledok SDKÚ +5% SaS, čo je takmer 24,36 % a samozrejme pri zachovaní aspoň minulovolebných výsledkov spriaznených politických partnerov.

Teraz k Ivete Radičovej.

Nie je celkom pravdou, že pani Radičovú nemožno kompromitovať ako Mikuláša Dzurindu a pod. Stačí si spomenúť, ako viedla Zlatica Puškárová diskusiu v prezidentských voľbách a hneď bude každý vedieť aká je pani Radičová „maďarka“.

Narúšať podstatu a integritu osobností súčasnej opozície sa bude dariť tam, kde neexistujú silní rétori voči invektívam a neserióznym klamstvám a kde bude existovať aj neprajné mediálne prostredie, ktoré pestuje súčasnú vládu a hlavne jej predsedu ako dobre predajný tovar.

Napriek tomu čo som uviedol, pokladám nápad Richarda Sulíka za dobrý. Mikuláš Dzurinda by mal aspoň na chvíľu nechať viesť vo voľbách jeho stranu pani Radičovou a ukázal by gesto silného muža.

Avšak kdesi vo vnútri cíti obavu, že s Radičovou by to predsa len mohlo fungovať lepšie, čím by ona získala argument na ďalšie získavanie sily v strane a to práve na jeho úkor, preto v rámci svojho pudu politickej sebazáchovy nekoná, ako by konať možno mal.

Situácia by však mohla po naplnení Sulíkovej podmienky výjsť aj trocha inak. Sila pravice sa nezvýši ani tak a Mikuláš Dzurinda získa veľmi silný argument na ďalšie zotrvanie pri vedení SDKÚ, keďže by bolo zrejmé, že jeho osoba je prekážkou pri raste pravice len v minimálnej miere. V tomto prípade by potom bolo zrejmé, že Mikuláš Dzurinda vadí len tým, ktorí SDKÚ a jeho osobu nikdy nevolili.

Avšak takéto zistenie bude pre pravicu poznaním, že jej situácia je ešte horšia, ako by sa na prvý pohľad zdalo a to z mnohých príčin.

Na záver: Pán Dzurinda skúste gesto. Ľud si to praje, ... teda ten racionálne zmýšľajúci.

 

  • Tlačiť
  • 10

Daniel Jankech

Daniel Jankech
  • Počet článkov: 9
  • Priemerná čítanosť: 4037
  • Priemerná diskutovanosť: 20
  • RSS blogu

O blogu

Zaujímam sa o politiku, ekonomiku a zdravotníctvo. Som autorom dvoch publikácií o stave rešpektovania ľudských práv v slovenskej medicíne. Možno naivný idealista a tiež trochu disident, v permanentom spore s negatívami súčasnej spoločnosti.

Daniel Jankech

Daniel Jankech
  • Počet článkov: 9
  • Priemerná čítanosť: 4037
  • Priemerná diskutovanosť: 20
  • RSS blogu

O blogu

Zaujímam sa o politiku, ekonomiku a zdravotníctvo. Som autorom dvoch publikácií o stave rešpektovania ľudských práv v slovenskej medicíne. Možno naivný idealista a tiež trochu disident, v permanentom spore s negatívami súčasnej spoločnosti.

Kalendár sa načítava...