Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Daniel Jankech

Kto zničil slovenské poľnohospodárstvo!?

23.03.2014 | Daniel Jankech

Často sa stretávam s názormi, ktoré obviňujú z úpadku slovenského poľnohospodárstva politika J. Čarnogurského, alebo prvé ponovembrové vlády.

  • Tlačiť
  • 15

Avšak vírus samodeštrukcie  poľnohospodárskych družstiev  bol zasiaty už pri ich vzniku a bolo len otázkou času, kedy sa osud pochybných družstiev naplní.

 Mimochodom, za dôb družstiev  bolo všetkého nedostatok, po ich krachu sa stal pravý opak.                        

 Na pochopenie  histórie socialistického poľnohospodárstva  a jeho konečného úpadku je potrebné sa premiestniť do päťdesiatych rokov. Do dôb tzv. kolektivizácie. Je tiež potrebné vedieť ako sa v tých časoch žilo a ako slovenskí  roľníci  obrábali svoju pôdu a ako poľnohospodárske družstvá vznikali.

Áno, treba priznať že poľnohospodárska pôda bola rozdrobená a obzvlášť v severnejších kútoch Slovenska  bolo obrábanie pôdy namáhavé a neefektívne.  So začínajúcim rozmachom agrárnej techniky vznikla samozrejme aj  otázka, aké veľké majú byť polia aby bolo hospodárenie na nich efektívne. Som presvedčený, že už aj vtedajší poľnohospodári si takéto otázky začali klásť a už aj nakupovali na tú dobu moderné stroje, ktoré im neskôr  ukradli .. do družstva.

Avšak skôr ako sa vtedajší  poľnohospodári  rozhodli svoju výrobu naozaj modernizovať  a združovať sa do väčších fariem  predbehli ich súdruhovia  s kolektivizáciou, ktorá mala v princípe nielen urýchliť modernizáciu  poľnohospodárskej výroby, ale hlavne  naplniť ideologické dogmy stalinských súdruhov. O skutočných cieľoch „kolektivizácie“ neskôr.

          --------------------------------------------------------------------

V mojom okolí som v súčasnosti všeobecne pozoroval  odpor ku kapitalizmu - pluralitnému systému, ktorý je založený predovšetkým na závisti, neschopnosti  a ekonomickej negramotnosti. A tiež samozrejme v deformovanom presvedčení, že štát je tu na to aby sa postaral.

 Takéto mentálne nastavenie  má  preto sklon okradnutie „kapitalistu“ relativizovať. Totiž ak má niekto veľa, môžeme mu zobrať, to sa smie, jemu to chýbať nebude.

 Takto žiaľ uvažuje množstvo  súčasných občanov a to predovšetkým tých,  ktorí pokladajú socializmus za niečo dobré.  Áno. Vtedy sme boli všetci chudobní, ale teraz len niektorí, a to je niečo strašnéJ

V tejto súvislosti  chcem predovšetkým vysvetliť,  kto  bol  za čias pred kolektivizáciou boháčom. Teda tzv. kapitalistom.  Z rozprávania môjho otca viem, že najbohatším človekom v dedine kde som sa narodil bol sedliak, ktorý mal  dvadsať oviec, štyri kravy a koňa. Toto bohatstvo získal naozaj tvrdou a poctivou prácou

Koľko hektárov poľa mal, si už nepamätal, ale vždy bolo obrobené. To len na margo súčasných neobrobených polí, ako kritiky po krachu socialistických družstiev.

Mimochodom,  nestal sa prvým predsedom družstva v dedine, stal sa ním človek, ktorý nikdy žiadnu ornú pôdu vo väčšej výmere nevlastnil.

Ale ako vlastne vznikali tzv. Jednotné roľnícke družstva? Tzv. JRD?

Keď sa súdruhovia rozhodli  zakladať družstvá podľa vzoru sovietskych kolchozov  začali roľníkov presviedčať o výhodnosti  tzv. spoločného hospodárenia. Problémom však  bolo, že človeka spätého s pôdou a so svojim majetkom je ťažké presvedčiť o tom, že jeho odovzdanie bude pre jeho budúcnosť prospešné. 

Preto  sa presvedčovacie  metódy  obmedzili na vyhrážky  a vydieranie. Ak mal roľník deti ktoré by chceli študovať , mali malú šancu dostať sa na školu  pokiaľ  so vstupom do družstva nesúhlasil.  Podobne to bolo aj so zamestnaním v znárodnených ( ukradnutých) podnikoch. Nepodpísal si do družstva? Nebudeš  zamestnaný.

 Aj napriek vyhrážaniu sa a vydieraniu zostali mnohí roľníci neoblomní a do družstva nevstúpili. Uvedomovali si, že bez pôdy už nebudú môcť žiť svoj tradičný život a ich potravinová sebestačnosť (ten výraz potravinová sebestačnosť si zapamätajte prosím)  bude ohrozená a stanú sa vazalmi nového, dovtedy nepoznaného systému. Ktorý už zo svojej donucovacej podstaty nič dobré priniesť nemohol.

Je treba pripomenúť že pri zakladaní družstiev  nezobrali roľníkom len pôdu, ale aj zvieratá či stroje.

 Keď sa súdruhom nepodarilo časť roľníkov presvedčiť  o výhodnosti vstupu do družstva, rozhodli sa ich zaťažiť daňou tzv. kontigentom.  Túto daň platili časťou úrody. Zemiakmi, mliekom, vajciami, maslom a pod. Kontigenty boli  neúmerné produkcii malých roľníkov a ich úlohou bolo donútiť ich na vstup do družstiev.

Kontigenty sa mnohokrát vymáhali násilím. Jednoducho prišli súdruhovia a zobrali také množstvo plodín, že roľníkovi nezostalo ani na sadbu v ďalšom roku.  Paradoxne  tak združstevňovanie prinieslo týmto ľuďom biedu a hlad. To bola tá potravinová sebestačnosť podľa súdruhov...

 Bol to tiež čas veľkých ľudských tragédií  a straty slobody.

Pamätám si ako mi banková úradníčka pri spracovávaní mojej prvej žiadosti  o poskytnutie úveru  po r. 1989 prerozprávala príbeh jej prastarého otca, ktorý dlhé roky pracoval v USA a potom si za ušetrené peniaze kúpil polia, ktoré mu neskôr komunisti „združstevnili“.  Po tomto sa tento pracovitý človek rozhodol vziať si život. Obesil sa, tak ako mnohí, ktorým  s poliami či majetkom zobrali predovšetkým slobodu.

A keď hovoríme o tej slobode. Združstevňovanie prinieslo súdruhom aj iné benefity. Človek bez pôdy bol závislý na štáte a bolo ľahšie s ním manipulovať  a donucovať ho akceptovať komunizmus. Nič iné mu totiž na to aby dokázal vzdorovať, nezostávalo.

Menová  reforma ( výmena peňazí ) v r. 1953 pripravila slobodných ľudí o poslednú možnosť slobodne nakladať so svojim majetkom a definitívne ich zotročila.

 Z uvedeného celkom prirodzene vyplýva, že ak chceme ovládnuť či zotročiť nejakú slobodnú skupinu ľudí, je potrebné zbaviť ju majetku. Tak ako židovských občanov za fašistického Slovenského štátu, tak ako v päťdesiatych rokoch  roľníkov a majiteľov súkromných podnikov boľševikmi, tak malých živnostníkov  tzv. sociálnodemokratickými daňovými opatreniami .

Ekonomika  družstiev.

Družstvá fungovali na základe dotácií. Ale na inom princípe ako dnes. Treba podotknúť že ten dnešný tiež nestojí za nič.

Nech bola ich výkonnosť akákoľvek slabá, zamestnanci dostali  výplaty vždy.  Preto  sa ťažko dalo hovoriť o nejakej efektivite.  Produkcia družstiev sa ešte priamo v nich rozkrádala a pracovné výkony boli bez motivácie slabé. Obzvlášť v zimných mesiacoch v nich vládla prezamestnanosť.

 Pri zbere úrody sa využívala aj detská práca. Deti už od veku 12-tich rokov chodili napr. zberať zemiaky za mzdu vo výške 5 korún  za cca 6 hodín práce.

 A potom prišiel rok 1989. Pomery sa menili a družstvám boli stanovené nové podmienky , ale aj bývalým majiteľom ornej pôdy.

Pamätám si na „rozprávku“ o tom ako J. Čarnogurský nariadil zabíjanie kráv a likvidáciu družstiev čo bola len nechutná boľševická propaganda. Predsedovia družstiev  žiaľ nevedeli viesť  tieto farmy v nových podmienkach a preto  jednoducho na to aby mali na výplaty riešili situáciu zabíjaním dobytka a rozpredávaním mäsa.

 Avšak  najväčší problém nastal vtedy, keď sa očakávalo, že bývalí vlastníci si svoje polia zoberú späť čo sa nestalo.  Žiaľ, potomkovia bývalých roľníkov už dávno  neboli spätí s pôdou  a nemali záujem hospodáriť  na  pôde ktorú by im vrátili.  A práve tento fakt  spôsobil, že mnohé pozemky dokonca aj tie ktoré si v menšej výmere zobrali ľudia späť zostávajú neobrobené.

 Nie, nikto z politikov nemal záujem zničiť družstvá. Zničili sa samé a to predovšetkým preto, lebo sa pri ich vzniku použila socialistická morálka, ktorá povoľuje násilie ako spôsob dosiahnutia dobra či všeobecného prospechu.

 Mimochodom, stačí sa pozrieť do Poľskej republiky kde nikdy žiadne družstvá nemali a čuduj sa svete, poľnohospodárstvo prosperuje podstatne lepšie ako  to naše družstevné postsocialistické.

Pred tým ako som napísal tento článok som mnohokrát  absolvoval rozhovory s ľuďmi na túto tému ktorí boli kresťania a vôbec sa im nezdalo nekresťanské  násilie pri zabraní pôdy do družstiev a ani  prenasledovanie nevinných ľudí iba preto, že si chceli uchrániť svoj majetok.

Možno preto majú komunisti a kresťania k sebe tak blízko....čo je naozaj smutné poznanie.

  • Tlačiť
  • 15

Daniel Jankech

Daniel Jankech
  • Počet článkov: 9
  • Priemerná čítanosť: 4033
  • Priemerná diskutovanosť: 20
  • RSS blogu

O blogu

Zaujímam sa o politiku, ekonomiku a zdravotníctvo. Som autorom dvoch publikácií o stave rešpektovania ľudských práv v slovenskej medicíne. Možno naivný idealista a tiež trochu disident, v permanentom spore s negatívami súčasnej spoločnosti.

Daniel Jankech

Daniel Jankech
  • Počet článkov: 9
  • Priemerná čítanosť: 4033
  • Priemerná diskutovanosť: 20
  • RSS blogu

O blogu

Zaujímam sa o politiku, ekonomiku a zdravotníctvo. Som autorom dvoch publikácií o stave rešpektovania ľudských práv v slovenskej medicíne. Možno naivný idealista a tiež trochu disident, v permanentom spore s negatívami súčasnej spoločnosti.

Kalendár sa načítava...