Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Centrum pre otvorenú politiku

Keď Európe bliká civilizačný alarm

21.06.2016 | COP

Hlasovanie Britov, ktoré sa uskutoční 23. júna v referende o vystúpení krajiny z EÚ, bude zásadnou udalosťou pre budúcnosť únie.

  • Tlačiť
  • 21

Ak by Briti vystúpili, zrejme by to posilnilo dezintegračné tendencie a v mnohých ďalších krajinách by rástli protieurópske sily. Zodpovednosť je dnes v rukách britských voličov, ktorí rozhodujú o vlastnom osude, ale nemenej tak aj o osude Európy. David Cameron sa prísľubom uskutočniť referendum snažil čeliť kritikom vo vlastných radoch britskej Konzervatívnej strany. A Boris Johnson, bývalý starosta Londýna, ktorý je lídrom kampane za Brexit, prirovnáva úniu k Hitlerovi či Napoleonovi. Je neuveriteľné, že absolvent tak prestížnej univerzity, ako je Oxford, používa také demagogické argumenty a prirovnania. Pevne verím, že napokon preváži v občanoch Veľkej Británie zodpovednosť a vyberú si zotrvanie v únií. Koniec koncov, vystúpenie by pre nich nemalo len výrazne negatívne ekonomické dôsledky, ale tiež môže znamenať rozpad krajiny. Proeurópski Škóti by mohli opätovne vyvolať referendum o nezávislosti od Spojeného kráľovstva.

Brexit však treba vnímať aj ako snahu o destabilizáciu Európskej únie, ako kľúčového hráča na našom kontinente, ale aj v globálnom meradle. Záujem na tom môžu mať viaceré kruhy. Určite hlavne Rusko, teda najmä prezident Putin, ktorého politika sa dá nazvať ako výhradne deštrukčná. Rusko stratilo svoju svetovú pozíciu a už nikdy ju nezíska spať. Preto žiadny konštruktívny prístup zo strany sovietskeho Ruska nemožno čakať. Dôkazom je jeho správanie v Bezpečnostnej rade OSN, vojenská intervencia v Sýrií a samozrejme anexia územia cudzieho štátu.

Odchod Británie z únie by veľmi potešil aj extrémistické hnutia v jednotlivých európskych štátoch. Ich zámer je jednoznačný. Keďže na úrovni únie nie sú schopní výrazne realizovať svoj program, zameriavajú sa čisto na svoje krajiny, kde sa im už viac darí získavať podporu verejnosti. Ich ciele sú jednoznačne sebecké, mocenské a deštrukčné. Získanie výrazného podielu na moci extrémistami, nikdy neprinieslo žiadnej krajine progres, naopak.

Podporu odchodu z únie vyjadruje aj veľa ľudí, ktorí takéto ciele nemajú. Jednoducho nemyslia globálne, len lokálne. Niektoré trendy posledných rokov ako terorizmus, či masová migrácia v nich vyvolávajú nedôveru, či strach a oddelenie svojej krajiny od celku, považujú sa riešenie problému. Samozrejme to tak nie je. Žiadna krajina sa nevie odpojiť o celosvetových fenoménov globálneho sveta. To je ilúzia. Naopak, oslabí svoju pozíciu voči väčšiemu celku, s ktorým aj tak bude musieť spolupracovať.

Veľká Británia prešla historicky trochu iným vývojom ako kontinentálna Európa. Iné myslenie a vnímanie vecí je teda pre ostrovanov pochopiteľné. A treba ho rešpektovať. Na druhej strane odchod Británie zo spoločného domu by bolo veľmi nešťastné. Nielen preto, že nikto nevie presne definovať, ako by sa to celé dialo, a aké následky a vedľajšie efekty by to mohlo mať. Ale aj keby sa žiadna hospodárska tragédia nekonala, je potencionálny odchod Britov obrovskou civilizačnou stratou pre obe strany. Žijeme v globalizovanom svete, kde sme všetci tak prepojení, že už vlastne ani nie je možné sa od seba odpojiť. Kedy vzdialenosti medzi ľuďmi či už informačné alebo fyzické, sa natoľko skrátili, že konvenčné hranice už ani nevnímame. V dobe globálnych hrozieb, od terorizmu až po klimatické zmeny, je kreslenie nových hraníc nerozumné a nelogické. Je to snaha otočiť späť hodiny európskej civilizácie, ktorú tvoríme spoločne a po prekonaní historicko-politických a vojenských bariér, ktoré nám priniesli predchádzajúce storočia, sme od roku 1989 fyzicky všetci súčasťou jedného spoločné európskeho priestoru. Bolo by historickou chybou, keby Európa prišla o jeden zo svojich zásadných pilierov. Na tom nám musí záležať.

  • Tlačiť
  • 21

Centrum pre otvorenú politiku

Centrum pre otvorenú politiku
  • Počet článkov: 13
  • Priemerná čítanosť: 2379
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Centrum pre otvorenú politiku je nezávislý politický think – tank.

Centrum pre otvorenú politiku

Centrum pre otvorenú politiku
  • Počet článkov: 13
  • Priemerná čítanosť: 2379
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Centrum pre otvorenú politiku je nezávislý politický think – tank.

Kalendár sa načítava...