Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Vplyv zvyšovania dôchodkového veku na zamestnanosť mladých

17.07.2014 | CELSI

Diskusia (33 reakcií)

17.07.2014 | Oskarka

Výborne, takže stačí predĺžiť vek odchodu do dôchodku na 70 rokov a úplne zničíme nezamestnanosť!

18.07.2014 | Motylx

:D :D :D
K tomu si pridaj autorovo tvrdenie, že jeho cieľom je zbúrať bludisko mytov a ideologickych dogiem.
Mám pocit, že sa nám tu objavil skôr jeho nový architekt. (Tentoraz zdieľam tvoje pocity.)
;)

17.07.2014 | Roman Kanala

Ten článok je trochu zmätočný. Najprv autor píše: "jednoduché porovnanie agregátnych dát nepostačuje", potom píše: "Dopad zvyšovania dôchodkového veku na zamestnanosť mladých ľudí je teda empirická otázka." A potom ďalej postupuje ako? Empiricky z agregátnych dát.

Teoretické úvahy sú tam len nasledovné:
1. Ak by boli starí a mladí vzájomne vymeniteľní, mohla by existovať substitúcia.
2. Ak existuje komplementarita, starí a mladí sa navzájom potrebujú pre synergiu.
Tieto dva javy sú protichodné a preto treba empíriu z agregovaných dát.

Tu treba pridať aj trhovú rovnováhu. Produktivita mladej pracovnej sily je nízka. Ak existuje bariéra vstupu na pracovný trh, ako napríklad minimálna mzda, tak všetci tí, ktorých produktivita je pod minimálnou mzdou prácu jednoducho nedostanú. Riešenia sú dve: buď nemať minimálnu mzdu, alebo nedovoliť, aby na trh práce prichádzali mladí, ktorých produktivita je veľmi nízka v porovnaní s ostatnými zamestnancami. Napríklad povinnými stážami v podnikoch v niektorých ročníkoch počas štúdií, alebo počas aj celej doby štúdia. Vo Švajčiarsku minimálna mzda nie je a študenti majú povinnú prax. Učni sa učia priamo vo firmách a len občas chodia aj na teóriu do školy. Nezamestnanosť je potom 3.1%, kým nezamestnanosť u mladých je 3.0%. Mladí konkurujú starým, lebo sú na nich nižšie náklady. Jednak mzdy, a jednak odvody, viď tabuľku 2. piliera na oficiálnom serveri Konfederácie: http://www.bsv.admi...

No a v krajinách s najväčšou nezamestnanosťou mladých je vysoká minimálna mzda. http://www.business...

Iné možné bariéry vstupu mladých na pracovný trh: hlúpy právny rámec, nechuť ku geografickej a profesionálnej mobilite pracovníkov, nedostatočná kvalifikácia napriek "pytulu".

Výhodou prístupu cez trh práce je to, že platí pre danú geografickú jednotku, pre danú profesiu a pre danú vekovú skupinu. Žiadne agregáty, ale mikrodáta sú smerodatné.

17.07.2014 | Martin Kahanec

Dakujem za prispevok, prosim trosku vazte slova, pozrite si tie studie, su aj na zaklade mikro dat, aj kvazi experimenty. Tie dve hypotezy - komplementarita vs. substitucia - su dost zavazne, a na rozlusknutie empriickeho vztahu sa pouzivaju aj mikro, aj makro, aj administrativne data. Zvacsa panely. Iank ano trhova rovnovaha je klucova.

17.07.2014 | Roman Kanala

Je mi ľúto, ak sa Vás to dotklo, ale ten článok nie je dobre napísaný. To sa môže stať každému. Treba dávať pozor na formulácie, lebo preklep sa dá prehliadnuť a prepáčiť, ale chyby v metodológii už ťažšie. Pri popise metódy nie je dobre v článku robiť skratky, lebo potom môže dôjsť k nedorozumeniu a celá práca môže byť považovaná za zmätočnú.

17.07.2014 | augustin.ondrejkovic

V Nemecku nie je minimálna mzda, jestvuje duálne vzdelávania a nezamestnanosť je cca 6,5%.

Povinná školská dochádzka vo Švajčiarsku je 9 rokov . Po ukončení povinnej školskej dochádzky majú žiaci možnosť nastúpiť na odborné vzdelávanie , všeobecnú strednú školu , alebo na gymnázium. Na gymnázium je kvóta cca. 20% a dostanú sa tam len tí najlepší. Ďalšie rozdelenie ostatných žiakov medzi všeobecné stredné školy (10%) a odborné školy (70%). Štúdium v odbornej škole je pre pracovnú kariéru vo Švajčiarsku postačujúce a atraktívne.
Vo Švajčiarsku jestvuje pracovný trh pre učňov a podlieha ponuke a dopytu. V súčasnosti je ponuka väčšia ako dopyt a je to spôsobené poklesom počtu detí.
Pri výbere učňovského odborného vzdelávania si žiak nevyberá školu, ale vyberá si povolanie, potom si vyberie firmu, kde by sa chcel vyučiť, a AK HO FIRMA PRIJME, tak mu je PRIDELENÁ aj ŠKOLA, kde absolvuje teoretickú a časť praktickej prípravy. Firmy však ponúkajú obmedzený počet učňovských miest, takže je bežné, že žiak s nejakým konkrétnym záujmom nenájde firmu, kde by sa mohol vyučiť. Potom sa MUSÍ ROZHODNÚŤ PRE INÉ ŠTÚDIUM a nájsť si firmu, ktorá ho prijme.
Prijatý učeň pri nástupe do firmy podpisuje učňovskú zmluva stanoví sa mu plat, ktorý učeň za svoj výkon mesačne dostáva. Do firmy chodí 3-4 dni a do pridelenej školy 1-2 dni v týždni.

Ak by s takýmto zámerom prišiel ktorýkoľvek minister školstva, okamžite by bol atakovaný všetkými, ktorých sa vzdelávanie týka. Keď ten odídený prišiel s kritériami a kvótami pre prijímanie do gymnázií a stredných škol s maturitou, hystéria v spoločnosti sa dala vážiť. Súčasný vzdelávací systém totiž takmer všetkým zúčastneným vyhovuje. Hlavným vyberačom štúdia sú rodičia žiakov. Každý môže študovať čo chce, kde chce, kedy chce, a to bez ohľadu na svoje osobné možnosti.

Nemôžem sa dočkať toho, kedy u nás bude duálne vzdelávanie a kedy sa tým, ktorí sa dnes bez záujmu a motivácie vyučia čokoľvek, stane to, čo je na trhu duálneho vzdelávania úplne normálne: nijaká firma ich nebude chcieť a ani potrebovať. Teraz títo žiaci končia po vyučení na úradoch práce. A kadejakí analytici, školskí dobrodruhovia a salónni školskí experti tvrdia, že učňovské školy pripravujú budúcich nezamestnaných. To je ale poriadny nezmysel! Takíto žiaci by vo Švajčiarsku nikdy a nič nevyštudovali!

17.07.2014 | Roman Kanala

Pán Ondrejkovič, výborný príspevok.

Len malé upresnenie: v Nemecku aj vo Švajčiarsku nie je zákonom predpísaná minimálna mzda, ale je sektorová minimálna mzda vyjednaná sociálnymi partnermi v kolektívnych zmluvách. Sociálni partneri sú zástupcovia zamestnancov a zástupcovia zamestnávateľov. Vláda nie je sociálnym partnerom, lebo pracovné miesta nevytvára. Ide len o to, aby ekonomike neškodila a preto je lepšie, ak sa drží bokom. Vo Švajčiarsku sú kolektívnymi zmluvami chránení zamestnanci v typizovaných profesiách v priemysle a v obchode ako predavačky, šoféri, betonári, ale nie atypickí zamestnanci ako učitelia, herci, vedci, atď.

V Nemecku sa plošná minimálna mzda federálnym zákonom zavedie teraz. Vo Švajčiarsku to neprešlo ani vo federálnom referende, ani v mnohých kantónoch, kde to ľavica skúsila (Vaud, Valais, Ženeva). Ale minimálna mzda je v Jure a teraz bude v kantóne Neuchâtel. Ani tam sa do rokovaní vláda nemiešala a nechala sociálnych partnerov, nech sa dohodnú. Schvaľovala a do zákona zapisovala až výsledok ich rokovaní.

17.07.2014 | Anonym

Zvyšovanie dôchodkového veku je NEVYHNUTNÉ , pretože z dnešných dôchodkových odvodov pracujucich ludí nie je možné vyplácať očakávaný počet dôchodcov, a pri jestvujucej výške dôchodku. Z uvedeného dôvodu vláda potrebuje podporné argumenty pre zvyšovanie dôchodkového veku. A preto si vlády (nielen tá naša) dávaju vypracovať štúdie, ktoré obhajuju toto zvyšovanie. A potom vznikaju študie dokazujuce absurdnosť : Zvyšovaním dôch. veku sa nezamestnanosť mladých nezvyšuje. Prípadne sa ešte nezamestnanosť znižuje.

17.07.2014 | Oskarka

Ak sa v priebehu pár rokov zvýši vek odchodu do dôchodku zo 62 r. na 65 r. na trh práce pribudne v krátkom čase 200 000 ľudí a to musí zvýšiť nezamestnanosť!

17.07.2014 | libertarian

nuž, autor tvrdí, že nemusí. Síce to odporuje logike. ale kto chce, nech verí. Ludia chcú byť klamaní.

17.07.2014 | Roman Kanala

Autor zároveň načŕta vysvetlenie, prečo tomu tak nemusí byť. Ak sú mladí, tak firmy potrebujú aj starších, aby ich zaučili. Len aby ich podnikatelia mali z čoho zaplatiť, keď Fico neustále zasahuje do minimálnej mzdy.

Ak by bola ekonomika v stave autarcie, teda uzavreta ekonomika, tak by bol počet pracovných miest daný dopytom po výrobkoch. V otvorenej ekonomike je ešte aj export. Ak má krajina konkurenčnú výhodu oproti zahraničiu, ako vyššiu produktivitu (Nemecko) alebo menej prísne zákony na ochranu prírody a zdravia pracujúcich (Čína), tak v exportnej súťaži si môže vziať väčšiu porciu koláča na úkor ostatných. Aj preto je v Nemecku takmer plná zamestnanosť, ale často za veľmi malé mzdy. Nemci to ale akceptujú, uskromnia sa.

17.07.2014 | Oskarka

Pán Kanala, učíte na VŠ. Ak Váš skúsený kolega, ktorý už má ísť do dôchodku, sa rozhodne ešte pracovať, tak sa príjme nový kolega, aby ho skúsený starší kolega vyškolil. Ak tento kolega odíde hneď, jeho pracovné miesto zanikne, pretože nebude nikoho, kto by túto prácu vedel robiť. Takýko stav je podľa autora článku - Vy už ste sa s niečim takýmto stretol?

Vždy platilo, že skúsený pracovník zaškolí nového a potom ho tento nový nahradí.

18.07.2014 | Roman Kanala

Takto personalizované to nie je dobrý príklad, lebo štátny zamestnanec vo Švajčiarsku odchádza do dôchodku na konci mesiaca, v ktorom dovŕši 65 rokov. Profesorovi ešte nechajú dokončiť semester, akademickému funkcionárovi (rektorovi a jeho vice-rektorom) nechajú ešte rok-dva skončiť mandát, ale takých výnimiek je len málo.

Ale v súkromných podnikoch také obmedzenie nie je a firme sa často oplatí platiť si drahého seniora, než lacnejšieho juniora, ktorý sa síce snaží, ale stále ešte nie je dosť zabehaný. Nicolas Hayek, ktorý prišiel s myšlienkami ako hodinky Swatch a automobil Smart, pracoval až do svojej smrti vo veku 82 rokov, keď jeho post prevzal jeho syn Nick Hayek. Ingvar Kamprad pracoval až do veku 87 rokov, keď sa vlani rozhodol vrátiť sa zo švajčiarskej dedinky Epalinges do rodného Švédska. To sú miliardári a vrcholoví manageri. Zamestnanci sú na tom trochu inak, málokto je pre chod firmy až takto nenahraditeľný. V prípade nejakého dunča v profesii typu "bulk", kde sa mozgová aktivita pre prácu nevyužíva, a ktorí sú vzájomne nahraditeľní bez problémov ako dlažobné kocky, nie je problém nahradiť starého pracovníka mladším.

18.07.2014 | Oskarka

Rozdeľujete prácu na kvalifikovanú a nekvalifikovanú. Pravdepodobne do kategórie dunčov u Vás patria aj tí mladí, ktorí sa len vyučia v duálnom systéme vo Švajčiarsku. Tak ako je to s tým Vami vychvalovaným školským systémom vo Švarčiarsku, kde sa väčšina mladých len vyučí?
Ja rozdeľujem prácu na potrebnú a nepotrebnú. Potrebná práca - dlaždič, predavačka, kuchár,
nepotrebná práca - táto štúdia, ktorá sa snaží dokázať, že čím viac ľudí bude na trhu práce, tým bude nižšia nezamestnanosť!!!

18.07.2014 | Amras

Nastastie v skutocnosti potrebnost a nepotrebnost nejakej prace neurcuje nejaka nablbla Oskarka.

18.07.2014 | Motylx

Amras: koľko by si zaplatil autorovi za jeho " prácu ", za zistenie, že zvysovanie dochodkoveho veku zabezpečí nižšiu nezamestnanosť?
Čo tak, povedzme...28 000 €.
???

18.07.2014 | Roman Kanala

Na Švajčiarsku po švajčiarsky vyrastá generácia stratených, ktorí preflákali učňák, neuspeli a sú bez akejkoľvek kvalifikácie. Pijú, drogujú, nezmestia sa do kože. Prácu nenájdu, skončia v base. Väčšinou deti cudzincov. Jugoši, Kosovo, Arabi.

Práca je aj pre dunčov, ale nie je jej veľa a je prekérna. Sezónne práce v hoteloch, umývanie riadu, poľnohospodárstvo.

17.07.2014 | libertarian

Roman Kanala :
"Autor zároveň načŕta vysvetlenie, prečo tomu tak nemusí byť. "

- no hej, nemusí. V dlhodobom horizonte sa môžu uživiť všetci, a všetci môžu byť užitoční. Lenže v jednom čase, ked je aktuálne vysoká nezamestnanosť- t.j. ekonomika nepotrebuje nových ludí , v tom čase zastavenie odchodov do dôchodku zablokuje prac.miesta pre mladých. A ked sa sučasne spomaluje výroba, klesá dopyt, keď sa šetria prac.sily pre zvýšenie efektivity, vtedy držať starých je absurdné. Teda - s pohľadu vlády je to dobré - nepribudajú penzisti. A platiť socialne dávky mladým je lacnejšie než dôchodky starým.

18.07.2014 | Motylx

Heh, celá európa starne, dohodkove systémy typu lietadlo sú neudrzatelne, tak z našich peňazí treba ulepit nejaké granty a nimi podporovať takéto sprostosti.
;)

20.07.2014 | Hektor23

Klucove je podla mna slovo "rovnovaha".
Ked ma hospodarstvo uz beztak vysoku nezamestnanost (napr kvoli nizkemu domacemu dopytu), tak ponechanie starsich zamestnancov nezamestnanost zvysi. Trade off pre stat ale je,ze nemusi platit dochodky, ktore su vyssie, nez soc. podpora pre mladych nezamestnanych (ak vobec maju na nejaku narok).
Skor by ma zaujimal efekt zakonov, ktore zvysuju ochranu starsich zamestnancov pred prepustenim. Je predsa totalna schizofrenia motivovat firmy, aby skor prepustali mladych ludi (lebo napr vypovedne lehoty a pripadne odstupne su pre starsich zamestnancov omnoho dlhsie resp vyssie) a potom sa cudovat nad vysokou nezamestnanostou mladych. A potom sa zas vyhadzuju peniaze na kadejake schemy podpory zamestnanosti mladych.

21.07.2014 | IvanPe

Ja si myslim, Slovenske specifika:
1. neexistujuca historicka suvislost s remeslami ako zakladom pre tvorbu materialnych hodnot. To co bolo, bolo pocas bolsevika popretrhane planovanym hospodarstvom. A oproti Svajcu mnohe nebolo.
2. centralne riadenie, ktore nezohladnuje regionalne rozdiely: jazyk, priemerna rocna teplota, dostupnost pody, kapitalu(infrastruktura) a pracovnej sily (vacsina byva v dedinskych systemoch) (a z podstaty centralnosti = priemernosti ani nemoze zohladnovat)
3. tradicia demokracie vo vyzname schopnost zodpovedne sa rozhodnut. Tj niest zodpovednost za svoje ciny. Historicky (isto to vyplyva aj z malopocetnosti naroda) sa obcan tohto uzemia vzdy radsej prida na stranu vitaza.
4. neexistujuca tradicia vzdelavania ako takeho. Z toho vyplyva iluzia, ze nadobudnutie vedomosti staci (titul) k tomu aby pracovnik vedel ako veci funguju (mat zrucnost), nebodaj sa aj vedel spravne rozhodovat (kultura)
5. Slovak si vacsinu obzivy produkuje sam mimo ekonomiku. A statne prerozdelovanie prijima cisto ako prilepsenie. Tato schopnost ho ochranila pred vyhynutim, ale aj mala za nasledok, ze sa kapital nekoncentroval. Aj preto je slovenska ekonomika takmer vyhradne exportna.
...

27.07.2014 | skorodochodca

a môžem dodať ... ak sa niečo ukapitalizovalo, tak to predstavitelia moci lacno predali kamošom alebo za malý úplatok cudzincom .... viď Slovnaft, SPP a SE ....
čiže, produkovať si obživu mimo ekonomiku je najsprávnejšia sebaobrana ....

21.07.2014 | libertarian

Je zaujímavé, že autor blogu sa ani nenamáha vstupiť do diskusie. Kto vie , prečo vôbec napísal svoj text.
Ovšem, na blogoch etrend-u je takáto ignorantnosť autorov dosť bežná. Vypadá to tak, že autorom ani nejde o klasický blog - podiskutovať na "svoju"tému. Skôr si potrebujú poštekliť svoje ego - "som spisovateľ".

21.07.2014 | Motylx

Asi to má v podmienkach na ziskanie nejakého upoteneho grantu.
;)

21.07.2014 | libertarian

tak nejak.
sám o tom čosi píše :
"Editorom CELSIblogu je Martin Kahanec, spoluzakladateľ a riaditeľ pre výskum na Stredoeurópskom inštitúte pre výskum práce (CELSI) v Bratislave, docent na Central European University, a Visiting Research Fellow a Deputy Program Director na Institute for the Study of Labor (IZA) v Bonne.

Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) je nezávislý neziskový výskumný inštitút zaoberajúci sa multidisciplinárnym výskumom trhu práce a jeho inštitúcií (viac na www.celsi.sk)."

O výsledky ich výskumu musí byť poriadna dračka.

21.07.2014 | libertarian

Pozrel som sa aj na ich web.
Našiel som napr. velmi zaujímavú a dôležitú informáciu, s ktorou sa ihned chcem podeliť :

"Tlačová správa: V ktorých krajinách budú štedré Vianoce?
Publikované dňa 23.12.2013 v kategórii CELSI in the media

Kahanec, M. a Fabo, B. (2013): Hodnota darčekov, ktoré si tento rok nájdeme pod vianočným stromčekom sú do veľkej miery ovplyvnené výškou nášho platu, ale aj cenami v obchodoch. Napriek tomu, že kúpna sila na Slovensku sa stále nevyrovná západnej Európe, v porovnaní s regiónmi Afriky či východnej Európy budú mať Slováci bohatšie Vianoce."

Takže tak. Robia moc dôležitú činnosť. Už teraz vieme, že sa máme lepšie ako v nejakom kúte Afriky.

21.07.2014 | Motylx

:D :D :D
Fakt dôležité.
A z takychto dôležitých poznatkov tá neziskovka vykreovala zisk 13 000 €.
;)

http://www.google.c...+

22.07.2014 | Oskarka

Dátum vzniku:13. septembra 2013 - podnikať rozhodne vedia.....

22.07.2014 | Martin Kahanec

Dakujem za prispevky do diskusie, najma tie k teme. Co sa tyka ostatnych, tak odporucam vsimnut si, ze Stredoeuropsky institut pre vyskum prace (CELSI) nie je s.r.o., ale neziskova organizacia zalozena v roku 2008. A co sa tyka vystupov CELSI, tak odporucam napriklad: http://ideas.repec.....

23.07.2014 | Motylx

:D :D :D
Ono to žije !

23.07.2014 | Motylx

Tak som si tvoj odkaz preletel...
Najfrekventovanejsie výrazy migranti, romovia, sociálny štát.
Slovensko má jednu z najprisnejsich migrantskych politík.
Romom sa darí jedna radosť.
A spojenie sociálny štát ponechám bez komentára.
Je to také mlatenie prazdnej slamy za moje prachy, že?
Nevadí, že som si nič také u nikoho neobjednal.
Nevadí, že výsledky sú nulové.
Nevadi...
:D

23.07.2014 | Motylx

David Forbelský z českej Strany svobodných občanů:

Pripadá mi to tak, ako keby som dal nejakému spolku stovku a ten mi postupne dal rúž, vložku, depilačný vosk, krabičku cigariet a gymnastickú stuhu. To všetko v hodnote 150 korún. Síce budem „v pluse“, ale tak nejako si myslím, že by som si za stovku sám kúpil omnoho užitočnejšie veci.

JPP:
http://boriskacani....

24.07.2014 | Motylx

Zaujímavý rozhovor s clovekom, ktorý má výsledky...nie výstupy...VÝSLEDKY :

http://www.sme.sk/c...

CELSIblog

CELSIblog
  • Počet článkov: 3
  • Priemerná čítanosť: 2475
  • Priemerná diskutovanosť: 37
  • RSS blogu

O blogu

Spoločenská polemika o politikách trhu práce pričasto tápa v bludisku mýtov a ideologických dogiem. Chýba jej ukotvenie v podobe odpovedí na kľúčové otázky na základe nezávislého empirického výskumu podloženého rigoróznymi metódami a kvalitnými dátami. Cieľom CELSIblogu je prispieť do tejto debaty sprostredkovaním výsledkov výskumu o trhu práce, či už na základe vlastného výskumu CELSI alebo štúdií relevantných pre Slovensko.

Editorom CELSIblogu je Martin Kahanec, spoluzakladateľ a riaditeľ pre výskum na Stredoeurópskom inštitúte pre výskum práce (CELSI) v Bratislave, docent na Central European University, a Visiting Research Fellow a Deputy Program Director na Institute for the Study of Labor (IZA) v Bonne. V súčasnosti pôsobí ako Visiting Research Fellow na Harvard University.

Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) je nezávislý neziskový výskumný inštitút zaoberajúci sa multidisciplinárnym výskumom trhu práce a jeho inštitúcií (viac na www.celsi.sk).