Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Skutočný problém slovenských odvodov

16.02.2011 | Branislav Ďurajka

Diskusia (22 reakcií)

16.02.2011 | eExcel

do pekla je dláždená dobrými úmyslami.
Ako keď Sulík spočíta rovnú daň na 16%, politici z toho urobia 19% a potom sa zavedie milionárska daň ktorú nikto nezruší.

Pre istotu podobným spôsobom nastavíte parametre každej zmeny. Plus sa pridal prvok populizmu, mastiť brušká chudobnejším na úkor bohatších, živnostníkov a podnikateľov.

Štatistike o porovnateľnom daňovom zaťažení neverím. Predpokladám, že nezahŕňa všetky dane, napr. že inde platia za základné potraviny napr. 5% a na Slovensku 20%, alebo zaťaženie spotrebnými daňami.
Pretože podstatné je len to, koľko ostane človeku po zaplatení všetkých tých daní a odvodov, nie či sú porovnanteľné niektoré dane.

Takto sa totiž u nás robia vyhodnotenia a štatistky. Nastavia sa tak, aby vyzerali dobre.

16.02.2011 | Branislav Ďurajka

Dobry den, statistika danoveho a odvodoveho zatazenia zahrna skutocne vsetky dane. Ide o podiel vsetkych vybranych dani a odvodov na HDP. Je pravda, ze DPH na potraviny je u nas 20%, ale dan z prijmov fyzickych osob mame 19%, kym inde je to vacsinou vyrazne viac (aj cez 50%). Ale to je zlozita debata, na ktoru tu nie je priestor, lebo v tych krajinach, kde su vysoke sadzby byva vacsinou aj velmi komplikovany danovy system, ktory tu sadzbu efektivne niektorym skupinam danovnikom znizuje. Podstatne na nasom navrhu odvodovej reformy je, ze drvivej vacsine zamestnancov sa reformou celkove zatazenie ZNIZI. V cistom "na ruku" dostane 99,83% zamestnancov sice o malo, ale predsa len viac. Velmi mala skupina cca. 3000 zamestnancov s prijmom okolo 2800 € mesacne zarobi "v cistom" o nieco menej, ale pokles bude v tejto skupine priemerne cca. 2€ a u nikoho nebude vyssi ako 3,50 €. To je dan za "narovnanie" extremne pokriveneho systemu roznych vymeriavacich zakladov na rozne druhy poistenia. Navrhujeme aj zrusenie milionarskej dane.

16.02.2011 | salamoon

"Je pravda, ze DPH na potraviny je u nas 20%, ale dan z prijmov fyzickych osob mame 19%, kym inde je to vacsinou vyrazne viac (aj cez 50%). Ale to je zlozita debata" ...myslim si, ze to vobec nie je taka zlozita debata ako sa na prvy pohlad zda...co keby ste toto predsa len trosku v niektorom z buducich blogov rozviedli... prip. vysledne zavery porovnali s inymi, 'kulturnejsimi' krajinami ...dalo by sa ?

17.02.2011 | eExcel

Ďakujem za odpoveď. Mám jednu otázku, na ktorú nikto nechce odpovedať.
Prečo sa nezohľadňujú skutočné oprávnené náklady jednotlivcov? Pretože niekto môže opticky zarábať viac, ale pritom musí platiť hypotéku a tú platí, lebo zabepečuje najzákladnejšiu potrebu svojej rodiny. Pre slovenský štát je ale takýto človek niekým, na kom si chce uplatniť "solidaritu". A príjem z tejto "solidarity" uplatňuje paušálne aj voči ľuďom, ktorí síce majú nižší príjem, ale nemajú typické náklady na zabezpečenie bývania (tým nemyslím náklady na energie) - tu sa totiž odpredalo bývanie za účtovnú cenu, a títo ľudia nemajú náklady na zabezpečenie bývania na rozdiel od tých, ktorí už musia platiť za bývanie nie účtovné, ale trhové ceny.

Poviem vám čo urobil kolega, ktorý má miliónové dlhy kvôli hypotéke, a z hrôzou zistil čo s jeho príjmom urobila "milionárska" daň. Okamžite prešiel na s.r.o. a odvtedy štát od neho dostáva na daniach aj odvodoch podstatne, ale podstatne menej.

Zložitosť daňového a odvodového systému nie je problém. Systém sa proste zavedie, doladí a beží. Problém je, keď je nespravodlivý a demotivujúci, resp. motivujúci k razantným obranným opatreniam.

16.02.2011 | buben2

Tiež by ma zaujímalo, prečo musí byť úrazové poistenie ale aj napríklad také poistenie v nezamestnanosti povinné.

16.02.2011 | xmarduk

Žeby si/niekomu chcel niekto uľahčiť biznis?

16.02.2011 | Branislav Ďurajka

Reakcia na otazku diskutujuceho buben2:
Je to dobra a opravnena otazka, ale uvediem niektore rizika, ktore suvisia s dobrovolnym poistenim (urazove a v nezamestnanosti).
Urazove poistenie kryje naroky zamestnanca voci zamestnavatelovi z pracovnych urazov alebo chorob z povolania. Velki zamestnavatelia by teoreticky asi mohli zvladnut taketo naroky kryt aj z vlastnych penazi bez poistenia, ale napriklad maleho zivnostnika s 2-3 zamestnancami by uraz zamestnanca a nasledne krytie tychto narokov mohlo zruinovat. Je vysoko pravdepodobne, ze velka cast najma "malych" zamestnavatelov by sa nepoistila dobrovolne, aby usetrili na poistnom. Vysledkom by bola masa zamestnancov, ktori utrpeli pracovny uraz alebo chorobu z povolania a ktorych nema kto odskodnit - zamestnavatel nema na to peniaze a nie je poisteny. Podobny problem vnimam aj v poisteni v nezamestnanosti, ale na strane zamestnancov. Velmi pravdepodobne by sa nepoistili ti najchudobnejsi, ktori by uvitali kazde euro usetrene na poistnom a taktiez vysokoprijmove skupiny, ktori taketo poistenie nepotrebuju, lebo maju dost penazi, aby prezili par mesiacov aj pri strate zamestnania (ktora je u nich menej pravdepodobna). Pritom prave ti najbohatsi do systemu prispievaju najviac. Vysledkom by bol vypadok vacsej casti prijmov v systeme poistenia v nezamestnanosti. Pritom je takmer iste, ze socialnu situaciu v pripade straty zamestnania tych najchudobnejsich, ktori by sa nepoistili, by stat aj tak musel riesit, lebo sme ludia a jednoducho ich nemozeme nechat pomriet od hladu, lebo sa nepoistili. Len by nebolo z coho im vyplacat podporu. Je to jednoducho moralny hazard.

Existuju samozrejme aj legitimne argumenty v prospech dobrovolnosti a urcite sa o tychto veciach bude este vela diskutovat. V prvom rade vsak treba urobit v odvodoch poriadok (jeden socialny odvod a jeden zdravotny odvod s jednym vymeriavacim zakladom) a potom debatujme napriklad aj na temu "zdobrovolnenia" niektorych zloziek socialneho poistenia, t.j. ci socialny odvod znizit a vypustit zo systemu prislusne davky. Alebo ci (komercne) urazove poistenie nema byt dobrovolne. V tejto diskusii si vsak musime byt vedomi aj vyssie uvedenych rizik. Podobna diskusia sa moze tykat aj nemocenskeho poistenia, ktore by teoreticky tiez mohlo byt dobrovolne, ale aj tam su podobne rizika.

Este k urazovemu poisteniu - v tomto poisteni je dnes velky prebytok, takze je vysoko pravdepodobne, ze konkurencia na trhu stlaci poistne vyrazne pod uroven dnesnych sadzieb urazoveho poistenia. Isteze je to novy typ biznisu pre poistovne, ale ak to bude pre ludi a firmy lacnejsie, ziska tym kazdy. Ale samozrejme este nevieme, ci komercne poistovne budu vobec mat zaujem tento typ produktu ponukat. Preto navrhujeme minimalne v pociatocnej faze ponechat aj moznost poistit sa na tento typ poistenia v Socialnej poistovni tak ako doteraz.

16.02.2011 | Martin Jaroš

Či niektoré poistenie mať povinné alebo nie, to sú legitímne otázky, o ktorých sa práve diskutuje na expertnej úrovni. Ak by sa šlo tou cestou povinného komerčného poistenia, tak ja si to predstavujem nejako ako povinné zmluvné poistenie áut. Je to otrava, že to treba platiť, ale aj tak som rád, že si aspoň môžem vybrať spomedzi poisťovní tú, ktorá mi cenovo aj službami najlepšie vyhovuje.

16.02.2011 | natures

ak to bude bezat ako komercne poistenie v sucasnej podobe (myslim tym urazove poistenie u komercnych poistovni) a bude povinne, tak to nevidim ako moc pozitivnu spravu. Sam som sa pokusal urazovo poistit ale vzhladom na moj zdravotny stav je vysledok taky ze poistovna ma odmietne, alebo nastavi podmienky tak ze to v podstate ma rovnaky vyznam ako odmietnutie (ale poistovna je v baliku ...). Moja otazka znie co potom s takymito ludmi - asi bude len pritazovou pre zamestnavatelov lebo poistovne nastavia podmienky tak ze to moze byt dost drahe pre zamestnavatela a vysledok si mozeme domysliet aky to bude mat. Avsak, pohybujeme na hypotetickej urovni. Urcite by sa zislo viac informacii a ovela viac dokladnych analyz a nie jedna baba povedala a malo by sa to riesit na urovni celeho politickeho spektra lebo zase kazde 4 roky mat "novinky" v nejakom systeme to nebude nic pozitivne (aj napriek tvrdeniu jednej a druhej strane o zjednoteni vyberu odvodov a poisteni).

16.02.2011 | Martin Jaroš

Dobrý deň,
Tu je trošku nedorozumenie. Tzv. úrazové poistenie, ktoré sa dnes rieši v Sociálnej poisťovni, platia firmy ako poistenie svojej zodpovednosti za škody, ktoré môžu ich zamestnancom vzniknúť pracovným úrazom či chorobou z povolania. Čiže zamestnancovi sa niečo stane pri práci, firma je za to zodpovedná, musí to zamestnancovi kompenzovať - no a na to slúži úrazové poistenie. Nedá sa to zamieňať s úrazovou poistkou, ktorú si ako osoba uzavriete v rámci životného poistenia.
Pekný deň prajem.

16.02.2011 | natures

prave o to ide aby verejnost mala dost info, viem velmi dobre ako bezi urazovka v SP a ako urazovka bezne v komercnej sfere, takze som velmi zvedavy na podmienky zo strany komercnych poistovni (co budu chciet). A budu k dispozicii aj konkretne cisla (analyzy)? Dakujem

16.02.2011 | Branislav Ďurajka

Rad diskutujem, ale nebudem reagovat na prispevky obsahujuce vulgarizmy.

16.02.2011 | salamoon

nechcem podpichovat, ale zda sa mi, ze ti povodni komunisti (nie ti terajsi, premenovani 'moderne' na kapitalistov) mali predsa len v tom danovom systeme kus lepsi poriadok, alebo sa mylim ? :-)

17.02.2011 | skorodochodca

za socializmu a kapitalizmu do konca 1992 sa platili odvody z objemu miezd vo výške 50% hrubej mzdy. Podniky platili za každého bez rozdielu. Potom z hrubej mzdy sa platili dane podľa počtu detí a veku platiteľa. Kto mal 0-1 dieťa, platil viac, lebo sa nestaral o reprodukciu pracovnej sily.
K 1.1.1993 sa odvody rozdelili na dve časti: 12% sa pridalo zamestnancov a hneď aj strhávalo, 36% boli odvody firiem. Daň z príjmu po odčítaní odvodov a odpočítateľnej položky sa napočítala progresívne tak, aby sa čistý príjem zamestnancov zmenil málo.
Potom, postupne - tento systém chytal deformácie do dnešného stavu. Politici však sľubujú jeho narovnanie ....

16.02.2011 | buben2

P. Durajka, ak mozete odpovedzte prosim aky dopad bude mat vas navrh na odvody zivnostnikov. Vieme,ze v sucasnosti sa vymeriavaci zaklad pre socialne poistenie vyrata ako zaklad dane / 2 a pre zdravotne poistenie ako zaklad dane / 2,.. (neviem teraz presne). Akoby sa toto zmenilo, ak by presiel vas navrh?

17.02.2011 | ari.ari

Chcem sa Vás spýtať, či mi môžete vysvetliť vnútornú logiku zverejneného návrhu odvodovej reformy.

Podľa článku v HN (http://hnonline.sk/ekonomika/c1-49893950-dohodari­-a-zivnostnici-maju-platit-viac) by sa doterajšie odvody znížili z 364,49 na 283,92 eur (pri hrubej mzde 750 eur).
Naopak, dane by sa zvýšili z o 67,05 na 136,6 eura.

Aký význam má prelievanie peňazí zo štátneho rozpočtu do do Sociálnej a iných poisťovní? Veď sa tým stráca základná výhoda zavedenia superhrubej mzdy, totiž, aby si bol každý vedomý, koľko peňazí stoja tieto rôzne inštitúcie.

Teraz, keď každý narieka, aké majú Sociálna a iné poisťovne deficity, sa má znížiť do nich príjem? Načo to je dobré?

Alebo už v odvodoch nie je zahrnutá časť na financovanie priebežného piliera dôchodkového zabezpečenia?

Prosím o odpoveď.

17.02.2011 | eExcel

je preceňovaný problém:
"a jednoducho ich nemozeme nechat pomriet od hladu, lebo sa nepoistili"

Čo sa stane, keď si niekto nepoistí auto?
Čo sa stane, keď si niekto nepoistí dom?
A - nepoistia si ľudia auto a dom?
Poistia. Poistný biznis je veľmi lukratívny.
A tobôž, keď pôjde o ich zdravie.
Pravicové vlády sú tu na rešpektovanie jednotlivca.

Niekto si ale vie spočítať, či veľmi nízke dávky úrazového poistenia od sociálnej poisťovne sú mu na niečo dobré.
Uviedol ste ale, že títo ľudia platia najviac - hoci im aj vám je jasné, že také plnenie úrazového poistenia im je nanič. Nemusí to ale znamenať, že majú peňazí na rozdávanie, a treba na nich spáchať povinnú "solidaritu".

Čo sa týka "nenechať umierať".
Stačí prvých 10 prípadov v médiách, kedy niekto, kto sa nepoistil si musel chodiť na úrad pre dávku základných potravín - dva rožky. A v tej chvíli sa poistia aj tí, čo sa nepoistili.

18.02.2011 | slimak78

trtkom a je zle.
http://hnonline.sk/...
Pan tajomnik, skuste objasnit aby my sprosti pochopili genia?
Ci opat budeme rusit?

Veruze hej pan tajomnik, budeme rusit.Trtko je trtko, s tym sa neda nic robit. Som zvedavy ako pani premierka vam natrie chvostiky.

18.02.2011 | slimak78

mzde aj to ma bavi. Dame regionalnu? Ci nie?

Pridte ku nam do krcmi na obed. Radi sa porozpravame. este ze ten rozhlas ci televizor nebudeme v smrecine platit.

18.02.2011 | slimak78

na hornu hranicu vymeriavaceho zakladu pre systemy? Zvysime?Pan sulik ani pocut, ja by som navrhol aj znizit co tak na 600 eur?

18.02.2011 | slimak78

teraz sranda prec. Chcel by som sa opytat na jednu vaznu odbornu otazku. Budem si vazit odpoved. Ak bude. Pytal som sa na to aj na trende, odpoved od novinarov ziadna.

Kto robi predikciu danovych prijmov a ako ked mate za minuly rok danove priznania ak sa dobre pamatam: Rozpocet prijmov dani z PO 1,8 mld, pociatek to v lete znizil na 1,6 a vy v septembri 1,7 mld. eur. pritom mne v aprili v maji bolo jasne ze viac ako 1,3 mld to nebude a tak to naozaj ostalo.
Kde sa stala chyba?

21.02.2011 | grgo

To čo ste písali v článku je BS a najhoršie je, že o tom musíte vedieť. Veľká časť odvodov je iba skrytá daň, a aj po započítaní odpočítateľnej položky a 19% dane je na tom zamestnanec omnoho horšie ako v podstate akýkoľvek iný daňovník-fyzická osoba, viď napríklad tu: http://zaruba.blog....

Okrem toho v článku tvrdíte "Priemerné zaťaženie miezd daňami a odvodmi je podobné ako vo väčšine rozvinutých krajín." Tak to by som rád videl ako ste na toto prišli. Hlavne keď niektoré odvody sú dane - viď zdravotné poistenie.

No a na záver skutočná perlička: "Súčasne by nebolo dobre, ak by sme prípadné náklady odvodovej reformy financovali zvýšením daní, napríklad dane z príjmov či DPH. Chceme zachovať princípy rovnej dane – rovnaká sadzba pre právnické i fyzické osoby a motivovať daňovníkov, aby svoje príjmy zdaňovali u nás a nie aby ich vyvážali do zahraničia." Wow. Máte nejakú štúdiu aká daň presne začne odháňať tie haldy miliardárov ktoré majú na Slovensku daňový domicil? A prečo vlastne títo ľudia nejdú do Írska alebo na Cyprus - obe krajiny s 10% daňou? Počkať, oni tam vlastne už sú.

Branislav Ďurajka

Branislav Ďurajka
  • Počet článkov: 2
  • Priemerná čítanosť: 1968
  • Priemerná diskutovanosť: 14
  • RSS blogu

O blogu

Štátny tajomník Ministerstva financií SR sa profesionálne venuje najmä problematike daní, odvodov a finančného trhu. Práca i život niekedy prinesú situácie, kedy sa pocity a názory jednoducho tlačia von. A preto tento blog.