Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Alfa Blog

Vysoký počet ilegálnych imigrantov súvisí aj so zlyhaním EÚ

06.07.2015 | Alfa blog

Momentálne nastavenie politiky návratov len podnecuje ďalšie aktivity pašeráckych sietí

  • Tlačiť
  • 2

V apríli tohto roku dosiahol počet úmrtí migrantov v Stredozemnom mori viac ako tridsaťnásobok celkového počtu za to isté obdobie v minulom roku. Práve narastajúci počet nešťastí viedol k situácií, kedy bolo nevyhnutné, aby EÚ zaujala k veci jasný postoj. V súčasnosti sa však diskusia o imigrantoch zúžila predovšetkým na otázku prijatia alebo odmietnutia kvót. Tento blog ale bude o inom. Je potrebné posunúť sa kúsok ďalej k primárnemu zlyhaniu členských krajín v oblasti migračnej politiky - k politike návratov.

O narastajúcom počte ilegálnych vstupov do EÚ

Na začiatok zopár čísiel a faktov. V porovnaní s rokom 2013 došlo podľa agentúry FRONTEX k zvýšeniu počtu ilegálnych vstupov cez hraničné prechody o 164%.

Za hlavné dôvody môžeme považovať nielen situáciu v Afrike (diktátorský režim a povinné povolávanie do vojenskej služby v Eritrey), ale aj konflikty na Blízkom východe (občianska vojna v Sýrii a boje v Iraku) a chaos v Líbyi. Tieto skutočnosti sú priamo reflektované v náraste počtu migrantov, v porovnaní s rokom 2013, zo Sýrie o 210% a z Eritrei o 206%.

Práve bezprostredné ohrozenie života, porušovanie ľudských práv, chudoba a takmer neexistujúci prístup k legálnym spôsobom ako sa dostať do Európy vedú ľudí zo spomínaných regiónov k situáciám, kedy sú odkázaní na služby pašerákov. Dokazuje to aj fakt, že počet utajených vstupov stúpol oproti roku 2013 o takmer 410%.

Zlyhávanie politiky návratov

Stále sa zvyšujúci počet nelegálnych imigrantov v členských krajinách nesúvisí len s uvedenými problémami v tretích krajinách a s nedostatočnou ochranou hraníc, ale aj so zlyhávaním politiky návratov. EÚ totiž dlhodobo dosahuje len 40% úspešnosť reálneho vykonania rozhodnutí o návratoch ilegálnych imigrantov, pričom tlak na riešenie tejto situácie bude lineárne narastať spolu s príchodom ďalších vĺn utečencov.

Nejde však o neznámy problém. Samotná Európska komisia priznáva, že momentálne nastavenie politiky návratov len podnecuje ďalšie aktivity pašeráckych sietí. Európsky komisár pre migráciu, Vnútorné veci a občianstvo Avramopolos celý systém zhodnotil ako  „nedostatočne rýchly a efektívny“. Prezident Európskej rady Tusk dokonca povedal, že je potrebné vypracovať úplne novú politiku návratov osôb neoprávnených na pobyt v členských krajinách. Práve zabezpečenie návratu je pritom absolútnym základom pre zachovanie fungujúceho, spravodlivého a kredibilného systému migračnej politiky.  

Teória vs. prax

V EÚ by mal byť efektívny a zároveň humánny spôsob (v súlade s Chartou základných práv EÚ) rozhodovania o ďalšom osude nelegálnych imigrantov zaručený predovšetkým vďaka dodržiavaniu smernice č. 2008/115/ES, asistencii FRONTEXU a pomoci Azylového, migračného a integračného fondu. Navyše, členské krajiny medzi sebou spolupracujú v procesoch vykonávania návratov, a to vzájomnou akceptáciou rozhodnutí o vyhostení, organizáciou spoločných letov a asistenciou pri leteckom tranzite s viacerými prestupnými miestami.

Za základ celej politiky návratov možno považovať uvedenú smernicu č. 2008/115/ES (týka sa všetkých členských krajín -s výnimkou VB a Írska-, ako aj Islandu, Nórska, Švajčiarska a Lichtenštajnska). V čase jej prijatia síce viedla k viacerým podnetom na Súdnom dvore EÚ a vyvolala nespokojnosť v rade ľudskoprávnych organizácií, avšak v konečnom dôsledku zabránila stavu „právneho vákua“. V súlade s článkom 6 sú totiž štáty (príslušné orgány) povinné vydať rozhodnutie vo veci každého ilegálne zdržiavajúceho sa štátneho príslušníka tretej krajiny (tí, ktorí nespĺňajú alebo už prestali spĺňať podmienky na vstup, pobyt alebo na krátkodobý pobyt), s výnimkou smernicou stanovených prípadov. Po vydaní rozhodnutia o navrátení má dotknutá osoba za normálnych okolností 7-30 dní na dobrovoľné opustenie krajiny a v prípade ak tak nespraví má štát možnosť pristúpiť k jej nútenému vyhosteniu. Tu však dochádza k problémom.

Európska komisia (EK) vo svojom prvom zhodnotení účinnosti smernice z roku 2014 síce skonštatovala, že mala pozitívny dopad na situáciu utečencov (zlepšenie ochrany a právnej bezpečnosti a skrátenie dĺžky zadržania), avšak poukázala aj na praktické problémy znemožňujúce vykonanie ich návratov. Ide predovšetkým o ťažkosti pri identifikácií imigrantov, problémy pri získaní potrebných dokumentov z tretích krajín a dokonca aj odmietanie spolupráce zo strany tretích krajín pri samotnom prijímaní ich krajanov. Keď vezmeme do úvahy, že v roku 2013 bola dosiahnutá vykonateľnosť rozhodnutí o vyhostení na úrovni 39%, pričom vtedy ani zďaleka nebol taký problém s náporom imigrantov ako v súčasnosti, zmena je jednoznačne potrebná.

Čo by sa malo zmeniť?

apríli tohto roku ministri zahraničných a vnútorných záležitostí členských krajín plne podporili prijatie systému tzv. rapídnych návratov, ktoré by sa týkali najvyťaženejších štátov - Grécka, Malty a Talianska. V mene zrýchlenia postupov sa rovnako navrhuje posilniť pozícia FRONTEX-u, tak, aby agentúra mohla sama iniciovať návraty.

Aktívna je samozrejme aj EK, ktorej hlavným cieľom je, aby tretie krajiny skutočne spĺňali svoje medzinárodné záväzky. Majú jej k tomu pomôcť aktivity priamo v dotknutých krajinách - podpora budovania kapacít pre riadenie návratov, spustenie informačných kampaní a podpora reintegračných nástrojov. EK taktiež plánuje uzavrieť ďalšie dohody o readmisii tentoraz so zameraním sa na krajiny z ktorých do Európy prúdi najviac imigrantov (doposiaľ vyrokovala uzavretie 17 zmlúv, napr. s Pakistanom, Ruskom a Ukrajinou, v blízkej budúcnosti má ukončiť rokovania napr. s Alžírskom). A aby sa nezabudlo, v súčasnosti sa opäť prehodnocuje stav politiky návratov, pričom je plánované aj vydanie analýzy o existujúcej dobrej praxi s odporúčaniami pre členské krajiny.

Všetky uvedené zámery znejú dobre,  je však otázne, či budú skutočne viesť k poklesu imigrantov, ktorí sa nelegálne zdržiavajú v členských krajinách EÚ. Kým nedospejeme k stavu, kedy bude dochádzať k navráteniu všetkých neúspešných žiadateľov o azyl, osôb, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu a imigrantov, ktorí dlhodobo nelegálne pobývajú na území členských štátov, situácia sa nezlepší. Skutočnosť, že štáty nie sú schopné efektívne vykonávať svoje rozhodnutia narúša dôveru v celý systém a vedie to k eskalovaniu napätia. Nedarí sa totiž reálne odlišovať medzi prípadmi, kedy imigrantom skutočne prináleží právo na pobyt a kedy nie, čo poskytuje „príležitosti“ na kritiku a neoprávnenú/nespravodlivú stigmatizáciu všetkých utečencov.

 Veronika Prachárová je analytičkou OZ Alfa.

  • Tlačiť
  • 2

Alfa Blog

Alfa Blog
  • Počet článkov: 19
  • Priemerná čítanosť: 1372
  • Priemerná diskutovanosť: 2
  • RSS blogu

O blogu

Kvalitná diskusia o verejnej politike je založená na argumentoch a dátach. Na blogu think-tanku Alfa budeme prinášať príspevky, ktoré k takejto diskusii chcú prispieť. Edituje Silvia Hudáčková.

Alfa Blog

Alfa Blog
  • Počet článkov: 19
  • Priemerná čítanosť: 1372
  • Priemerná diskutovanosť: 2
  • RSS blogu

O blogu

Kvalitná diskusia o verejnej politike je založená na argumentoch a dátach. Na blogu think-tanku Alfa budeme prinášať príspevky, ktoré k takejto diskusii chcú prispieť. Edituje Silvia Hudáčková.

Kalendár sa načítava...