Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Alfa Blog

Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ: stratíme viac ako získame?

12.06.2015 | Alfa blog

Zmysluplnosť slovenského predsedníctva záleží len na nás

  • Tlačiť
  • 1

Približne o rok sa začne polročné predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade EÚ (trio s Holandskom a Maltou). Často sa v spojitosti s touto funkciou médiá zameriavajú iba na predpokladané náklady v desiatkach miliónov eur, v tomto blogu sa ale pokúsime priblížiť, čo to bude pre našu krajinu skutočne znamenať.

Náklady

Medzi výdavky spájajúce sa s predsedníctvom patrí všetko od cestovných nákladov zamestnancov štátnej správy a diplomatov, cez náhrady za manželských partnerov a deti vyslaných zamestnancov, vzdelávanie štátnych zamestnancov, logistické a organizačné zabezpečenie neformálnych a odborných stretnutí v rámci aj mimo SR, až po prezentáciu SR na základe “Stratégie značka Slovensko”. Keď sa pozrieme na to, ako médiá informujú o našom budúcom predsedníctve v Rade EÚ zvyčajne sa používajú slová ako „pridrahý špás“. Okrem toho, že existuje značný chaos v tom, koľko to bude celé stáť, neuvádzajú sa príklady iných krajín. Tak, aby sme to uviedli na pravú mieru - slovenskí predstavitelia predpokladajú, že na celé predsedníctvo bude potrebné vynaložiť 60 miliónov eur. Uvedený odhad je relatívne nízky v porovnaní s predpokladmi iných členských krajín - pre porovnanie Česká republika odhadla svoje predsedníctvo na približne 73 miliónov eur a rekordérom je Francúzsko so 190 miliónmi eur. Čo nám ale tieto peniaze môžu priniesť?

Výnosy?

Zviditeľnenie krajiny. Predsedníctvo sa spája s organizovaním rôznych formálnych, odborných, ale aj kultúrnych podujatí v Bruseli a v rámci poverenej krajiny. Z toho dôvodu je možné hovoriť o silnom prezentačnom a propagačnom potenciáli. Česká republika napríklad uskutočnila 101 oficiálnych stretnutí (31 stretnutí na ministerskej úrovni), 550 stretnutí a konferencií v ČR a 500 kultúrnych podujatí po celom svete. Za polroka krajinu navštívilo viac ako 3 000 delegátov a 2 049 zahraničných novinárov. Litva zas v rámci svojho predsedníctva vytvorila veľmi dobre riešenú webstránku, prostredníctvom ktorej šikovným spôsobom podporila turizmus krajiny (napr. čo sa dá vidieť v Litve za jeden a čo za tri dni).  

Formovanie agendy EÚ a presadzovanie priorít krajiny. Zopár poznámok k právomociam predsedajúcej krajiny - jej ministri vedú rokovania jednotlivých 10 ministerských formácií Rady EÚ (výnimkou je Rada zahraničných záležitostí, ktorej predsedá vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci). Na nižšej úrovni Rady EÚ odborníci a zástupcovia jednotlivých ministerstiev z predsedajúcej krajiny vedú rokovania tzv. prípravných orgánov Rady EÚ (pracovné skupiny, podskupiny a výbory Rady EÚ) a taktiež majú na starosti odkomunikovanie postojov daných útvarov ostatným inštitúciám EÚ.

Z dôvodu, že Rada EÚ spolu s Európskym parlamentom predstavujú legislatívnu vetvu moci EÚ, predsedajúca krajina má reálnu možnosť formovať agendu únie. Na jednej strane má funkciu tzv. mediátora, pričom rieši názorové konflikty, ktoré majú jednotlivé členské krajiny medzi sebou, ale aj s inými inštitúciami EÚ (napr. zmierovacie konanie s EP). Na druhej strane môže presadzovať počas rokovaní svoje priority. Technická poznámka – nakoľko Rada EÚ nemá právo legislatívnej iniciatívy, predsedajúca krajina je závislá na tom, či si Európska komisia osvojí jej ciele. Krajina má však možnosť nezaradiť návrhy EK na program rokovania, a teda teoreticky môže vydierať EK, že v prípade, ak nebude spolupracovať, oneskoria prijatie legislatívy.

Každopádne, pri definovaní priorít sa môže stať, že krajina prestrelí, ako tomu bolo v prípade Španielska. Počas svojho predsedníctva v prvom polroku 2010 chceli napríklad konsolidovať Európsku sociálnu agendu (s dôrazom na rodovú rovnosť), dostať EÚ z ekonomickej krízy (obnoviť tvorbu pracovných miest), zlepšiť energetickú bezpečnosť EÚ a bojovať proti klimatickým zmenám, ale aj dosiahnuť bezpečnejšiu EÚ pre jej obyvateľov (reagovať na výzvy imigrácie). Nenaplnenie až priveľmi ambicióznych cieľov spolu so slabým výkonom premiéra Zapateroa a ministra zahraničných vecí Moratinosa viedlo k ukončeniu „neviditeľného“ predsedníctva fiaskom. Pozitívnejší príklad však prichádza od našej susednej krajiny – Českej republiky, ktorej sa podarilo počas svojho predsedníctva presadiť pre krajinu dôležitú tému Východného partnerstva (samit v Prahe), a tým naplno využila potenciál skrytý v danej funkcii. Rovnako aj Litva napomohla v rámci plnenia svojej priority - digitálne služby - k dôležitej dohode o telekomunikačných sieťach a stihla pritom vytvoriť aj veľmi pôsobivé video. Práve od tejto krajiny by sme si mohli zobrať príklad, nakoľko aj slovenské predsedníctvo sa bude s vysokou pravdepodobnosťou venovať téme digitálnej agendy.

Reprezentovanie Rady EÚ. Predsedajúca krajina, resp. jej ministri, zastupujú ostatných rezortných kolegov pred inštitúciami EÚ, ako aj na medzinárodnej úrovni. Tu by sa opäť hodilo spomenúť zlyhania Španielska, keď nedokázalo doviesť ani len organizovanie samitu medzi EÚ a USA a samitu EÚ s arabskými a izraelskými lídrami do úspešného konca. Rovnako možno spomenúť nedostatočné diplomatické kapacity slovinského predsedníctva pri riešení konfliktu medzi Ruskom a Gruzínskom.

Keď sa však táto úloha zvládne, môže to viesť k sérii zásadných konferencií a samitov, ako tomu bolo v prípade Litvy (tri kolá rokovaní s USA o TTIP a progres v rokovaniach Svetovej obchodnej organizácie).

(Dočasné) Zvýšenie kapacít a zlepšenie potenciálu ľudského kapitálu. Je zrejmé, že s plnením uvedených povinností sa spája aj veľký tlak na administratívne kapacity štátu – a to nielen na počet pracovníkov, ale aj na ich schopnosti. Ale pekne po poriadku.

V SR bolo v priebehu roka 2014, v súvislosti s blížiacim sa predsedníctvom, prijatých 78 zamestnancov v rámci ústredných orgánov štátnej správy a Stále zastúpenie pri EÚ v Bruseli bolo posilnené o 14 diplomatov (začali byť vysielaní od septembra 2014). Predpokladá sa, že diplomatov pribudne celkovo až 70. Mimochodom, práve 12,6 milióna eur na osobné výdavky, cestovné náhrady a výdavky na prenájom predstavuje najvyššiu položku rozpočtu na prípravu predsedníctva na rok 2015 (80%).

Podľa materiálov Ministerstva zahraničných vecí má 550 štátnych zamestnancov absolvovať jazykové vzdelávanie, 1 000 zamestnancov vzdelávanie o fungovaní EÚ a o úlohách spojených s výkonom predsedníctva a 300 zamestnancov sa má zúčastniť tréningu komunikačných, prezentačných a negociačných schopností. Ku kvalite daných školení sa síce nemôžeme vyjadriť, avšak možno hodnotiť pozitívne, že takáto forma vzdelávania prebehne a aspoň v teoretickej rovine to bude viesť k zlepšeniu schopností daných zamestnancov.  

Vzácna široká zhoda politických strán.máji 2013 podpísali politické strany zastúpené v NR SR politickú deklaráciu, kde sa dohodli na kontinuite krokov vykonaných v súvislosti s predsedníctvom aj po parlamentných voľbách v roku 2016. To, že je snaha o širokú zhodu stále aktuálna, môže značiť aj fakt, že v januári tohto roku sa uskutočnilo stretnutie, na ktorom boli aj predstavitelia opozičných strán informovaní o pokračovaní procesov prípravy na predsedníctvo.  

Zneužitie témy predsedníctva?

Predsedníctvo v Rade EÚ však môže predstavovať aj dobrú zámienku na zmeny v legislatíve SR. Ukázalo sa to napríklad pri decembrovom pozmeňujúcom návrhu poslanca Smeru. Totiž, nakoľko existujúca právna úprava verejného obstarávania mohla „ohroziť včasnosť a kvalitu organizácie predsedníckych aktivít”, umožnilo sa štátu nakupovať bez súťaže priamym zadaním zákazky. Konkrétne, v mene zrýchlenia procesov došlo k vyňatiu zákaziek pod 134 000 EUR na „dodanie tovaru alebo poskytnutie služby súvisiacich so zabezpečením prípravy a výkonom predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie“ spod režimu verejného obstarávania (bez zákaziek, ktoré sa musia uskutočniť cez EKS). Daný postup nemusí byť až taký prekvapujúci, keď vezmeme do úvahy, že príprava predsedníckych podujatí bude vyžadovať realizáciu 50 verejných obstarávaní a za rok 2014 bolo uskutočnených len 14 – z toho boli ukončené 4.

Z uvedeného teda vyplýva, že predsedníctvo prináša veľký potenciál pre Slovensko a je len na nás, ako a či ho využijeme. Na príklade Španielska je možné vidieť nezvládnutie danej funkcie, avšak, ak sa pozrieme na to, ako tento potenciál využila napríklad Česká republika a Litva, ukazuje sa, že aj my vieme získať veľa - dostať pre nás zásadné témy na orbit EÚ, zviditeľniť Slovensko a jednoznačne to môže byť veľká škola pre našich diplomatov, ako aj štátnych zamestnancov.  

Veronika Prachárová je analytička OZ Alfa.

  • Tlačiť
  • 1

Alfa Blog

Alfa Blog
  • Počet článkov: 19
  • Priemerná čítanosť: 1372
  • Priemerná diskutovanosť: 2
  • RSS blogu

O blogu

Kvalitná diskusia o verejnej politike je založená na argumentoch a dátach. Na blogu think-tanku Alfa budeme prinášať príspevky, ktoré k takejto diskusii chcú prispieť. Edituje Silvia Hudáčková.

Alfa Blog

Alfa Blog
  • Počet článkov: 19
  • Priemerná čítanosť: 1372
  • Priemerná diskutovanosť: 2
  • RSS blogu

O blogu

Kvalitná diskusia o verejnej politike je založená na argumentoch a dátach. Na blogu think-tanku Alfa budeme prinášať príspevky, ktoré k takejto diskusii chcú prispieť. Edituje Silvia Hudáčková.

Kalendár sa načítava...