Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Alfa Blog

Jelšava: Keď už samospráva viac nezmôže

14.08.2015 | Alfa blog

S integráciou Rómov si do istej miery môžu poradiť samosprávy, bez pomoci od štátu sú však ich možnosti len obmedzené

  • Tlačiť
  • 0

V Jelšave dosahuje podiel rómskej populácie približne 45% celkového obyvateľstva mesta. Ich spolunažívanie s majoritou bolo podľa viacerých správ z médií dlhodobo považované za problematické. Dňa 12.08.2015 uskutočnilo OZ Alfa  diskusiu o tom, ako vyzerá situácia v súčasnosti, ako aj o možných zlepšeniach do budúcna.  

Začarovaný kruh

Najväčšia vlna príchodu rómskeho obyvateľstva do Jelšavy nastala koncom 90. rokov. V danom období totiž došlo k poklesu možností na uplatnenie sa na pracovnom trhu v okolí, čo malo postupne za následok vysťahovanie sa veľkej časti populácie. V meste zostali zväčša ľudia v dôchodkovom veku a vyprázdnené lacné domy kúpili Rómovia.

Počas diskusie OZ Alfa primátor Kolesár uviedol, že situácia v Jelšave v súčasnosti pripomína začarovaný kruh – byty a domy v meste sa aj pre zlú povesť nepredávajú a postupne sa ich cena znižuje až do tej miery, že ich napokon kúpia opäť obyvatelia s nižšími príjmami. Ako ďalej dodal momentálne nie sú problematické vzťahy s pôvodnými rómskymi obyvateľmi Jelšavy, ale skôr s Rómami prichádzajúcimi z miest ako Košice a Poprad, ktorí kupujú práve staré meštianske domy s nízkou predajnou cenou. V realite môže samospráva týmto pohybom zabrániť len ťažko, nakoľko podľa súčasnej právnej úpravy majú po zakúpení nehnuteľnosti ich vlastníci právo byť v príslušnej budove prihlásení na trvalý pobyt. Ďalšie zvyšovanie podielu rómskeho obyvateľstva pri existujúcich trendoch je teda veľmi pravdepodobné.  

Kriminalita je na ústupe

V médiách sa v posledných rokoch často, či už priamo alebo nepriamo, poukazovalo na kriminalitu rómskeho obyvateľstva v Jelšave. Situácia pred pár rokmi vyzerala tak, že krádeže zábradlí, brán, kovových krytov alebo dokonca aj častí medenej strechy z kaštieľa na námestí, boli také bežné, že sa im ani nevenovala väčšia pozornosť. V roku 2009 však prepadnutie osamelej dôchodkyne priamo v jej dome trojicou mladých Rómov viedlo k ráznej reakcii primátora v podobe zastavenia vyplácania jednorazovej sociálnej pomoci (vyše 500 Rómov prišlo o viac ako 3 300 EUR ročne). Mediálnu pozornosť v podobnom duchu mesto opäť získalo v roku 2013, kedy v priebehu pár týždňov došlo k lúpežným prepadnutiam dvoch ľudí v dôchodkovom veku. Primátor sa následne pokúsil dohodnúť na preventívnych opatreniach s tamojším Obvodným oddelením Policajného zboru a časť opatrení mesto uskutočnilo vo vlastnej réžii rozšírením dohody so súkromnou bezpečnostnou službou.

Odvtedy však napriek tomu, že Jelšava stále nemá ani vlastnú mestskú políciu, dochádza postupne k znižovaniu kriminality, ako aj k celkovému zlepšovaniu situácie v oblasti bezpečnosti. K progresu dopomohli aktivity špecialistu pre prácu s komunitami, pokračujúca spolupráca so súkromnou bezpečnostnou službou, práca ôsmych členov rómskych občianskych hliadok a kamerový systém (17 vonkajších a 9 interiérových kamier). Práve kamery podľa primátora predstavujú jeden z najdôležitejších nástrojov na zachovanie poriadku, nakoľko majú nielen psychologický efekt, ale napomáhajú tiež pri identifikácii páchateľa. Pri prevencii zohrala veľmi dôležitú úlohu aj snaha samosprávy, sociálnych pracovníkov a dobrovoľníkov obyvateľov rómskeho pôvodu nie segregovať, ale integrovať do spoločenského života mesta.

Integrácia a nie segregácia

Spolunažívanie rómskeho a majoritného obyvateľstva nemožno dnes podľa primátora považovať celkovo za problematické. Existuje mnoho zmiešaných manželstiev a rovnako sú časté aj kamarátstva medzi rómskymi deťmi a deťmi z nerómskych rodín. Predpojatosť, resp. problémy s akceptovaním takýchto vzťahov existujú podľa slov primátora prevažne už iba u starších obyvateľov.

To, že nedochádza k segregácii rómskeho obyvateľstva, ale práve naopak, súvisí s aktivitami terénnych pracovníkov, ako aj s činnosťou nového komunitného centra financovaného prevažne z eurofondov. Projekt je prínosný hneď z dvoch dôvodov. Jednak bola vďaka nemu zrekonštruovaná kultúrna pamiatka v centre mesta, no predovšetkým ponúka široké spektrum aktivít pre verejnosť. Okrem kultúrnych podujatí (Juliáles), voľnočasových a športových aktivít (zumba, športový deň), môžu klienti v centre využívať aj vzdelávacie kurzy (počítačové kurzy pre deti, mládež a dospelých a onedlho aj rekvalifikačný hrnčiarsky kurz). Podľa pracovníkov komunitného centra majú Rómovia veľký záujem o ich služby a vzdelávacie aktivity výrazne napomáhajú ich šanci uplatniť sa na trhu práce.

Riešenia existujú

Veľkým problémom mesta zostáva vysoká nezamestnanosť na úrovni 30%. Samospráva sa však dlhodobo pokúša napomôcť nezamestnaným k získaniu aspoň minimálnych pracovných návykov. V súčasnosti má napríklad až 200 ľudí rómskeho pôvodu možnosť denne sa zúčastňovať aktivačných prác. Rovnako sa Rómovia aktívne spolupodieľajú na rekonštrukcii už viackrát spomínaného kaštieľa, ako aj na oprave chodníkov.

Ako komplexnejšie riešenie problému nezamestnanosti v meste sa už dlhodobo ukazuje využitie štátom vlastnených bývalých kasární ako väznice. Možno paradoxne práve toto môže predstavovať stimul, ktorý mesto potrebuje. Podľa primátora by to totiž jednoznačne pomohlo zamestnanosti, nakoľko by stúpol dopyt po službách a tovaroch.

Špecialista na prácu s komunitami v diskusii podotkol, že bez finančných prostriedkov sa veľa vecí zmeniť nemôže. Aj v tomto prípade však existuje riešenie, a to napríklad v podobe navrátenia časti dane z vyťažených surovín z mestského ložiska (mimochodom, ide o tretie najväčšie nálezisko magnezitu na svete). V súčasnosti totiž Jelšava žiadnymi podobnými prostriedkami nedisponuje.

Pri riešení rómskej otázky sa dajú len ťažko hľadať celoplošne aplikovateľné efektívne riešenia. Každé mesto a každá obec má iné podmienky a špecifiká a aj správanie Rómov sa odlišuje. Jelšava predstavuje len jeden z príkladov, kedy aktivity samosprávy a zopár jednotlivcov viedli k zlepšeniu situácie. A to aj napriek tomu, že ide o mesto, ktoré nemá dostatočný rozpočet ani len na vedenie vlastnej mestskej polície a dlhodobo dosahuje vysoké percento nezamestnanosti. Bez financií a externých zásahov smerom k vytvoreniu nových pracovných príležitostí – napríklad spomínané zriadenie väznice – sa však z dlhodobého hľadiska situácia výrazne nezmení. Samotné aktivity samosprávy už ďalej veľa nezmôžu.

Rozhovor s Milanom Kolesárom, primátorom Jelšavy, ktorý bol uskutočnený po diskusnom fóre, je dostupný tu.

Veronika Prachárová, analytička OZ Alfa.

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)

Alfa Blog

Alfa Blog
  • Počet článkov: 19
  • Priemerná čítanosť: 1368
  • Priemerná diskutovanosť: 2
  • RSS blogu

O blogu

Kvalitná diskusia o verejnej politike je založená na argumentoch a dátach. Na blogu think-tanku Alfa budeme prinášať príspevky, ktoré k takejto diskusii chcú prispieť. Edituje Silvia Hudáčková.

Alfa Blog

Alfa Blog
  • Počet článkov: 19
  • Priemerná čítanosť: 1368
  • Priemerná diskutovanosť: 2
  • RSS blogu

O blogu

Kvalitná diskusia o verejnej politike je založená na argumentoch a dátach. Na blogu think-tanku Alfa budeme prinášať príspevky, ktoré k takejto diskusii chcú prispieť. Edituje Silvia Hudáčková.

Kalendár sa načítava...