Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Alexandra Macúchová

Izrael zintenzívňuje vzťahy s Ruskom

12.07.2016 |

V čase, keď Izrael nadväzuje čoraz užšiu spoluprácu s Ruskom, si Američania vyberajú medzi Clintonovou a Trumpom.

  • Tlačiť
  • 43

Rozumiem, že väčšina slovenských spravodajských portálov má rubriku zahraničie na to, aby tam dávali z agentúr prevzaté články o Európskej únii, terorizme a o tom koľko utečencov sa dnes utopilo v Stredozemnom mori. Čomu však nerozumiem, je absolútna absencia informácií a komentárov o globálnom dianí v širších súvislostiach. A širším globálnym dianím nemyslím zemetrasenie v Japonsku. Za posledných pár týždňov slovenským médiám úplne unikli viaceré dôležité momenty.

Izrael podpísal dohodu s Tureckom, ktorou tieto dve krajiny ukončili spor spôsobený ozbrojeným zákrokom izraelského komanda proti tureckej lodi Mavi Marmara, ktorá viezla Palestínčanom humanitárnu pomoc. Pri akcii zahynulo niekoľko Turkov. Urovnanie vzťahov týchto dvoch krajín je pre Turecko v kontexte prebiehajúceho sýrskeho konfliktu kľúčové. Tiež nie je náhoda, že pri zvyšovaní intenzity izraelsko-ruských vzťahov sa Ankara usiluje o oteplenie vzťahov s Moskvou, čoho dôkazom je aj nedávne ospravedlnenie Erdogana Putinovi za zostrelenie ruskej stíhačky.

Rusko a Izrael                                                                                     

Stále užšie vzťahy Izraela a Ruska ilustruje okrem iného spoločné vojenské cvičenie námorníctva a letectva v Stredozemnom mori, ktoré je na spadnutie. Ruská spoločnosť Gazprom prejavila záujem o výberové konanie v izraelských plynárenských projektoch. Dohoda podpísaná v júni premiérom Benjaminom Netanjahuom v Moskve o spolupráci v oblasti dôchodkov bola dobrá správa pre bývalých občanov Ruskej federácie, ktorí sa vysťahovali do Izraela pred rokom 1992, pretože im umožní prijímať z ruskej poisťovne starobné dôchodky, úhrady za zdravotné postihnutia a pozostalostné.

Treba povedať, že Rusko je v princípe schopné spolupracovať s kýmkoľvek, kto chápe ich geopolitické záujmy, pretože ruský nacionalizmus nie je vyslovene namierený proti iným štátom, ale proti ideológii „dobrého západu a zlého Ruska“. Rozširovanie NATO tiež údajne nebolo namierené proti Rusku, no na druhej strane Ruské obavy mnohí bagatelizovali. Ako už predo mnou poznamenali viacerí, keby si niekto zobral do vojenského spolku Mexiko a Kanadu, Amerika by zrejme tiež nejasala.

Izrael bude zrejme v dohľadnom čase sprostredkovateľom medzi USA a Ruskom.

Poľsko a Ukrajina

Poľský Senát prijal rezolúciu, ktorú odporúča schváliť poľskému Sejmu, aby vyhlásil 11. júl za Národný deň pamiatky obetí genocídy, ktorú spáchali príslušníci Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) pod vedením Stepana Banderu v roku 1943.

Predstavitelia separatistickej Luganskej ľudovej republiky podporujú túto rezolúciu, naopak ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny vyzvalo Varšavu, aby zabránila politizovaniu masakru vo Volyni. Na poľsko-ukrajinské vzťahy vrhá tieň aj glorifikácia extrémnych nacionalistov z OUN/UPA a ich vodcu Stepana Banderu, ktorá bola posilnená zákonom o dekomunizácii Ukrajiny. V rámci tohto procesu sa objavujú sochy Stepana Banderu a označenia ulíc jeho menom. Napríklad v Kyjeve bola premenovaná Moskovská trieda na Triedu Stepana Banderu, čo Poliakov rozladilo viac než Rusov.

NATO

Uplynulý víkend sa uskutočnila jedna celkom podstatná záležitosť vo Varšave. Bol tam summit NATO. Keďže stále čítame o hrozbe z východu, o vyzbrojovaní Ruska a o nebezpečnom Putinovi, čakala som, že slovenské média venujú tejto téme podstatné viac priestoru.

Denník N túto udalosť zobral zrejme s humorom, keď jeho redaktor napísal: „Definícia Ruska ako bezpečnostnej hrozby bola citeľná aj z otvorenej podpory Ukrajiny a ďalších partnerských krajín ako Gruzínska a Čiernej Hory.“ Pristavme sa pri Gruzínsku. Možno pán redaktor nie je v zahraničnej politike doma a summit NATO dostal za trest, ale Gruzínsko odchádzalo z rokovania sklamané, vytočené a rozladené. Gruzínci sú frustrovaní tým, že NATO vyzvalo Čiernu Horu, aby sa pripojila k aliancii, zatiaľ čo ich krajina dostala košom. Gruzínsku bolo totiž členstvo v NATO sľúbené už v roku 2008 a to, že John Kerry si predtým odskočil do Tbilisi, kde podpísal na upokojenie Gruzíncov memorandum o americkej vojenskej pomoci Gruzínsku, ktorá zahrňuje poskytovanie vojenského výcviku a dodávky vybavenia pre gruzínske bezpečnostné sily, je len slabá náplasť na to, že Gruzínsko ani vo Varšave nedostalo pozvánku stať sa členom NATO. Takže nie „otvorená podpora Gruzínsku“. Naopak, podpora Gruzíncov, ktorí čím ďalej tým viac v prieskumoch verejnej mienky sympatizujú s myšlienkou pripojiť sa k Rusku.

Denník Sme sa venoval summit napríklad komentárom Palatu, ktorý označil Slovensko ako čierneho pasažiera, ktorý sa len vezie, lebo nedáva na obranu 2% HDP. Tu si dovolím malú pikošku. Viete, koľko štátov dáva tie 2 a viac percent? No presne päť – USA, Grécko, Veľká Británia, Estónsko a Poľsko. Všetci ostatní sú pod dvomi percentami, dokonca také Belgicko a Luxembursko dávajú 0,84 a 0,44% HDP. Menej ako Slovensko dáva aj Kanada. Mnohé štáty obmedzujú svoje výdavky na obranu. V roku v 2016 na ňu dalo menej ako v roku 2014 a 2015 napríklad Francúzsko, Poľsko, Turecko, Kanada, Španielsko atď.

  • Tlačiť
  • 43

Alexandra Macúchová

Alexandra Macúchová
  • Počet článkov: 66
  • Priemerná čítanosť: 12207
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

 "It doesn´t get easier, you get stronger."

Alexandra Macúchová

Alexandra Macúchová
  • Počet článkov: 66
  • Priemerná čítanosť: 12207
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

 "It doesn´t get easier, you get stronger."

Kalendár sa načítava...