Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Adrián Tišťan

Yanis Varoufakis - dobrý analytik, zlý politik? (recenzia knihy)

11.07.2018 | Adrián Tišťan

Varoufakis ponúka v týchto politických memoároch zhovievavý náhľad na svoju úlohu počas piatich turbulentných mesiacov na jar roku 2015. Napriek pár prikrášleným pasážam však dielo nakoniec vyniká skôr ako pútavá autobiografia než prvoplánová sebaobrana.

  • Tlačiť
  • 20

Podstatná časť európskej verejnosti vrátane novinárov a politikov má na vývoj situácie v Grécku po prepuknutí dlhovej krízy v eurozóne jasný názor: nezodpovedné grécke vlády vytvorili cez dlhodobé deficitné hospodárenie štátu štedrý, ale neudržateľný sociálny systém, na ktorý si domáce obyvateľstvo zvyklo natoľko, že sa ho napriek snahe veriteľov nastoliť rozpočtovú disciplínu odmietalo vzdať a preto je aj po ôsmich rokoch od začiatku krízy a troch bail-out programoch stabilizácia gréckeho verejného dlhu v nedohľadne. Minister financií v čase posledného dejstva gréckej drámy a autor tu recenzovanej knihy Adults in the room, ľavicový akademik v oblasti teórie hier a ekonóm Yanis Varoufakis, bol počas svojho pôsobenia v úrade na jar roku 2015 vykresľovaný ako excentrický marxista, ktorý, neuvedomujúc si neúprosnú fiškálnu realitu prázdnej štátnej pokladnice a hromady záväzkov voči ostatným krajinám eurozóny, svojimi neuváženými krokmi a amatárskym pôsobením pri vyjednávaniach podstatnou mierou prispel k prepadu trhov s gréckymi dlhopismi, zatvoreniu gréckych bánk a zavedeniu kapitálových kontrol.

Azda nebude žiadnym prekvapením, že Varoufakis ponúka v politických memoároch na svoju úlohu počas tých turbulentných 5 mesiacov o čosi zhovievavejší náhľad. Kniha chronologicky a veľmi detailne opisuje sled udalostí, ktoré vyvrcholili až rezignáciou Varoufakisa z postu ministra financií v júni 2015. Napriek zopár prikrášleným pasážam však dielo nakoniec vyniká skôr ako pútavá autobiografia než prvoplánová sebaobrana.  

                                                    Amazon.com

Zdroj: Amazon.com

Od kritika k politikovi

Varoufakis patril k najväčším domácim kritikom záchranných balíčkov schválených vládnym PASOK-om na čele s Georgom Papandreouom v roku 2010 a 2012. Vo svojich populárnych televíznych vystúpeniach a novinových stĺpčekoch pravidelne poukazoval na nemorálnosť prvého záchranného balíčka, ktorý pod zámienkou solidárnej pomoci ťažko skúšanému gréckemu národu slúžil predovšetkým na záchranu nemeckých a francúzskych bánk a tým na ratovanie stability celého finančného systému. Namiesto vyhlásenia riadeného bankrotu prijal nesolventný grécky štát najväčšiu pôžičku v histórií za podmienky prijatia opatrení, ktoré mohli znamenať iba ďalší prepad gréckej ekonomiky. Napriek kritike ekonómov sa rozhodli veritelia podľahnúť kolektívnemu sebaklamu – napríklad MMF prišiel v tom čase s podpornou analýzou, ktorá predpovedala opätovný rast investícií v ekonomike už od roku 2012. V skutočnosti v tom roku investície klesli o 20%, pretože ich model nepochopiteľne nepočítal s negatívnym vplyvom nárastu DPH a zníženia dopytu v ekonomike na ochotu firiem investovať.

Neudržateľnosť gréckeho dlhu si však neuvedomoval iba Varoufakis, ale čoskoro aj ekonómovia MMF. Preto podmienili prijatie druhého záchranného balíčka, ktorého nevyhnutnosť sa ukázala zanedlho,  najväčšou reštrukturalizáciou dlhu v dejinách o objeme 172 miliárd eur. Štáty eurozóny si samozrejme nemohli dovoliť, aby sa tento haircut týkal záväzku Grécka voči eurovalu, za ktorý ručili ich vlády peniazmi a v prenesenom zmysle slova teda aj voličskými preferenciami. Rozhodli sa preto, že postihne iba súkromných investorov. Drvivú väčšinu z nich predstavovali grécke dôchodcovské fondy, malí investori a grécke banky. Varoufakis prichádza so zdrvujúcou kritikou: podstatná časť zo 120 miliárd euro z druhého balíčka mierila rovno na rekapitalizáciu týchto bánk ako kompenzácia za masívne straty utŕžené v procese reštrukturalizácie.

Varoufakis sa dostáva do ministerského kresla po 5 rokoch hlbokej depresie, ktorá zasiahla grécky národ viac, ako boli zasiahnuté Spojené štáty začiatkom tridsiatych rokov – prepad hrubého národného dôchodku o 28% a úrovne nezamestnanosti na 27%. V tejto neútešnej situácií sa koncom januára 2015 k moci dostáva vláda na čele ľavicovou Syrizou, ktorá sľubuje odmietnutie pokračovania politiky škrtov a vyjednanie nového vzťahu s veriteľmi. 

Umiernené návrhy - cesta k (ne)úspechu?

Varoufakisova taktika ako hlavného vyjednávača bola jednoduchá: prezentovať troike nový plán, ktorý bude popri reformy daňového a dôchodkového systému požadovanej inštitúciami okrem iného obsahovať takisto aj pro-rastové opatrenia, zníženie cieľovej hranice primárnych prebytkov na 1,5%  a vytvorenie investičnej banky s cieľom financovania projektov na naštartovanie ekonomiky. Navrhované riešenie dlhovej záťaže spočívalo v zamenení gréckych dlhopisov vlastnených veriteľmi za dlhopisy rovnakej hodnoty, avšak splácanie ktorých by bolo naviazané na výkon gréckej ekonomiky. To znamená, že akákoľvek platby by boli odložené, až kým by rast gréckej ekonomiky nedosiahol určitú úroveň, pričom veľkosť úrokov by bola takisto spätá s rastom HDP. Tento plán nebol žiadnym výmyslom  radikálnych ľavicových ekonómov odtrhnutých od reality – naopak, bol spísaný a podpísaný prednými akademickými predstaviteľmi mainstreamového prúdu ako James K. Galbraith, Larry Summers a Jeffrey Sachs a podporený konzervatívcami ako Norman Lamont.

Ak by sa tento plán nestretol s pochopením troiky a tá by nástojila na požiadavkách, ktoré Syriza v predvolebnom boji popisovala ako likvidačné pre grécku ekonomiku, mal Varoufakis dostať povolenie od premiéra Alexisa Tsiprasa na spustenie „Plánu X“. Ten by znamenal vyhlásenie platobnej neschopnosti na záväzky Grécka voči ECB a spustenie paralelného platobného systému v prípade, že by sa ECB rozhodla obmedziť prítok likvidity do gréckych bánk. Logika tejto stratégie spočívala spoločnom postoji vedenia Syrizy, že tvrdý „grexit“ (vystúpenie Grécka z eurozóny) je pre novú vládu prijateľnejšie riešenie ako poddanie sa podmienkam veriteľov. Na druhej strane, ak boli Varoufakisove úvahy správne, hrozba „grexitu“ bola zároveň z politického hľadiska neprijateľná pre Merkelovú, zatiaľ čo nesplatenie záväzku členského štátu eurozóny voči ECB by mohol znamenať ohrozenie spustenia jej plánovaného programu kvantitatívneho uvoľňovania, ktorý dostal zelenú od Európskeho súdneho dvoru iba za prísnych podmienok. Tlak z ECB a Nemecka by nakoniec znamenal, že veritelia by napokon pristúpili na pôvodný umiernený grécky plán.

Strhujúci pohľad za kulisu

Rozuzlenie bude väčšine čitateľov vopred známe – Tsipras napriek výsledku referenda zo začiatku júla 2015, ktoré odmietlo prijatie podmienok veriteľov, kapituloval a podpísal tretí záchranný balíček, ktorý Grécko zaviazal k opatreniam ešte prísnejším, ako boli tie pôvodne navrhované. Tomuto neslávnemu koncu predchádzalo 5 mesiacov vyjednávaní, ktorých priebeh je hlavnou témou knihy. Napriek chýbajúcemu prvku prekvapenia je Varoufakisov popis udalostí nesmierne napínavý. V rozprávaní nechýbajú intrigy a dvojtvárnosť zo strany ako troiky, tak i predstaviteľov jeho vlastnej strany, opisy psychického nátlaku počas jednaní, ktoré sa často ťahali do neskorých nočných hodín, vzrušujúco vylíčená hra o čas pred blížiacim sa termínom splátky Medzinárodnému menovému fondu a zákulisné ťahy silných hráčov ako Wolfgang Schäuble alebo Jeroen Djisselbloem (minister financií Holandska a vtedajší predsedajúci euroskupiny), ktorí mali viackrát počas rokovaní zmietnuť zmierňujúce návrhy Komisie. 

Dôveryhodnosť prerozprávaných situácií a dialógov sa síce  pri obdobnej autobiografickej literatúre overuje iba ťažko, avšak množstvo rozhovorov s rešpektovanými osobnosťami, na ktorých sú postavené kľúčové body knihy, je príliš vysoké na to, aby Varoufakis svoje rozprávanie zakladal na ľahko vyvrátiteľnej fikcii. Opisu udalostí pomáha aj skutočnosť, že autor si robil denné zápisy do denníka a priebeh vyjednávaní s veriteľmi si nahrával na diktafón. Kniha ponúka cenný, i keď jednostranný, pohľad do samého vnútra politického procesu, ktorý je fascinujúci a odpudivý zároveň, potvrdzujúc tak trefné Bismarckovo prirovnanie k výrobe klobás. Obraz, ktorý vytvára o dôležitých inštitúciách Európskej únie nie je nijak lichotivý – vyjednávania majú základ v hrubej sile a vydieraní namiesto hľadania spoločne prospešného kompromisu.

Napriek tomu nie je osobná antipatia Varoufakisa voči ostatným aktérom v knihe nijako citeľná, ich politickú motiváciu naopak chápe. Jedným z mnohých príkladov je postoj vtedajšieho španielskeho ministra financií, ktorý sa obával, že by akýkoľvek ústupok voči Syrize mohol posilniť domáci ľavicový Podemos. Akonáhle hrozba ich volebného víťaztva v dôsledku vnútorných straníckych konfliktov pominula, poskytol  Luis de Gundos plnú podporu Varoufakisovmu návrhu. Wolfgang Schäuble chce naopak tvrdohlavým odmietaním kompromisu dosiahnuť dočasný  „grexit“, aby týmto spôsobom nastolil fiškálnu disciplínu v ostatných štátoch eurozóny, aj keď k tejto stratégií nemá explicitný súhlas Merkelovej – a znova, Varoufakis rozumie jeho motivácií vyplývajúcej z dlhodobého presvedčenia, že existujúce rozpočtové pravidlá sú nedostatočné. Napriek tomu z Schäubleho nakoniec vypáči priznanie, že na jeho mieste by sám troikou navrhovaný tretí balíček s pripojenými podmienkami nepodpísal. Ťažké srdce si autor necháva azda iba na vplyvných členov Syrizy a blízkych poradcov premiéra, ktorí sa spreneveria dohode o vyjednávacej stratégií a nakoniec presvedčia Tsiprasa podvoliť sa tlaku veriteľov. 

Zlyhanie ako politik

Snáď najväčšou výčitkou, ktorú by mohol čitateľ vzniesť voči Varoufakisovi, je absencia väčšej sebakritiky vo svetle jeho neúspechu ako politika a vyjednávača. Aj ak sú všetky jeho ekonomické argumenty správne, zlyhal minimálne ako politik, keďže si nedokázal zabezpečiť trvácu podporu vo vnútri svojej strany, zrada ktorej nakoniec zmarila šancu implementovať ním vytýčený „Plán X“. Namiesto toho často iba pasívne pozoruje odkláňanie sa priazne premiéra Tsiprasa. Slovenskému čitateľovi môže taktiež Varoufakisova kritická mienka o gréckych médiách ako zapredancoch oligarchov, politikov a bankárov evokovať postoj mnohých domácich alternatívnych „médií“. Tam však hocijaká podobnosť končí: Varoufakis bol dokonca sám časťou Syrizy obvinený z kutia plánov s nikým iným ako Georgom Sorosom s cieľom podkopať euro, na silu vyviesť Grécko z eurozóny a následne zbohatnúť pri finančných špekuláciách.

Ukázali sa nakoniec po 3 rokoch Varoufakisove katastrofické predpovede ako pravdivé? Prepad HDP sa síce zastavil, avšak u ekonomiky, ktorá funguje hlboko pod svoj potenciál, sa o žiadnom oživení nedá hovoriť. Varoufakisom varovania o nutnosti reštrukturalizácie dlhu mali nakoniec základ v realite: iba pred pár týždňami veritelia ukončili dlhodobé vyjednávania, na ktorých sa dohodli predĺžiť už tak dlhú splatnosť gréckych dlhopisov o ďaľších 10 rokov a odložiť začiatok splátkového kalendára až na rok 2033. Grécko bude musieť na oplátku takmer pol storočia vytvárať primárny prebytok o veľkosti 2,2%, čo sa doposiaľ žiadnemu štátu nepodarilo, pričom budú po celý čas pod dohľadom inštitúcií v štvrťročných intervaloch. Už teraz sa objavujú názory, že jediné, čo európsky lídri dosiahli je presunutie problému na budúce generácie politikov, ktorí budú musieť nakoniec priznať tvrdú realitu  a veľkú časť dlhu Grékom nadobro odpísať.

  • Tlačiť
  • 20

Adrián Tišťan

Adrián Tišťan
  • Počet článkov: 9
  • Priemerná čítanosť: 2382
  • Priemerná diskutovanosť: 46
  • RSS blogu

O blogu

Študent University of Copenhagen zaujímajúci sa o podstatu fungovania dnešného finančného systému a dôvody jeho mnohých zlyhaní a nedostatkov. Blog je snahou tieto neduhy popísať a vysvetliť a predostrieť víziu možnej monetárnej reformy.

Adrián Tišťan

Adrián Tišťan
  • Počet článkov: 9
  • Priemerná čítanosť: 2382
  • Priemerná diskutovanosť: 46
  • RSS blogu

O blogu

Študent University of Copenhagen zaujímajúci sa o podstatu fungovania dnešného finančného systému a dôvody jeho mnohých zlyhaní a nedostatkov. Blog je snahou tieto neduhy popísať a vysvetliť a predostrieť víziu možnej monetárnej reformy.

Kalendár sa načítava...