Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Prichádza búrka - potrebujeme zručnosti, nie tituly

08.12.2019 | Milan.Polešenský

Diskusia (9 reakcií)

09.12.2019 | martin33

Co sa tyka mojich viac ako 20 rocnyxh skusenosti v oblasti IT, tak formalne vzdelanie vyzaduje hlavne stat a niektore "tradicne" institucie (ako banky). Jeden byvaly kolega z banky dokonca musel vystudovat nejaku ekonomicku (pseudo)VS aby sa mohol stat teamleaderom na IT oddeleni.
Vsade inde je dolezite to, co clovek vie a nie ci ma na to aj papier (a aj v pripade "papiera" su dolezitejsie certifikacie na konkretne technologie ako diplom z VS) .

09.12.2019 | peter fodrek

>, po ukončení neformálneho vzdelávania nedostane účastník väčšinou žiadne oficiálne doklady a nedokáže preukázať svoje
>vedomosti budúcemu zamestnávateľovi

Čo by neexistovalii.

My sme chodili do krúžkov programovania (1984-1989). dvaja najlepší z krúžku išli na súťaž medzi krúžkami v rámci jedného "Okresného-obvodného domu pionierov". A ak sme uspeli tam, išli sme na krajské-bratislavské kolo. Ak sme uspeli tam dostali sme diplom, čo je doklad o absolvovaní neformálneho vzdelávania na istej úrovni.

Podobne krajské kolá olympiád : matematickej, fyzikálnej, chemickej.


Na strednej škole boli olympiády, SOČ-.ky, alevo Programuje s Cofaxom
http://edu.fmph.uni...

a zo všetkého boli diplomy, a teda doklady, ak tá úroveň neformálneho vzdelávania bola dostatočná...

09.12.2019 | Jozef Hvorecký

Pán Fodrek, fór je to celkom obstojný, ale reč je o inom.
Vo svete existuje celý rad vysokoškolských štúdií končiacich iba certifikátom - podobným ako dávajú u nás napríklad niektoré IT firmy. Je to súčasť celoživotného (do)vzdelávania. Žiaľ, väčšina aktivít našich VŠ sa redukuje na letnú Detskú univerzitu alebo Univerzity 3. veku. Ide o užitočné aktivity, ale neorientujú sa na potreby hospodárstva.
Jedna moja doktorandka riešila túto konkrétnu špecifickú problematiku v práci "Vzdelávacie stratégie pre malé skupiny špecialistov". Dokonca "naopak" - najprv takto vzdelávala niekoľko rokov niekoľko skupín a potom sme to všetko podložili teóriou hovoriacou o tom, prečo je daný spôsob funkčný. Ak mi napíšete na jozef@hvorecky.com , rád Vám prezradím viac.

10.12.2019 | peter fodrek

Ale je nepochybujem o vhodnosti "pregraduálneho" vzdelávania - t.j študujú sa vybrané predmety a dokladom je akási obdoba Výkazu o štúdiu nie diplom.

Lenže toto verejným vysokým školám nikto nezaplatí...

10.12.2019 | peter fodrek

Ale je nepochybujem o vhodnosti "pregraduálneho" vzdelávania - t.j študujú sa vybrané predmety a dokladom je akási obdoba Výkazu o štúdiu nie diplom.

Lenže toto verejným vysokým školám nikto nezaplatí...

10.12.2019 | martin33

Ja osobne riesim prakticky "vzdelavanie malych skupin specialistov" ako lektor odbornych IT skoleni viac ako 20 rokov, pricom ziadny doktorat z toho nemam. Moji zakaznici su vsak spokojni a hlavne platia faktury :-)

11.12.2019 | Jozef Hvorecký

Súhlasím. K tomu, aby človek úspešne učil, nemusí byť PhD. Skôr mi išlo poukázať na ojedinelý prípad, keď sa niekto na vysokej škole seriózne venoval aj teoretickým predpokladom takéhoto vzdelávania - a dôsledkom, ktoré z toho vyplývajú. Robiť to v každom jednotlivom prípade ad hoc určite nie je optimálna taktika. Ak máte talent, tak to zvládnete aj bez toho. Ale vzdelávanie je povolanie ako každé iné - a veľa sa dá získať opakovaním a rozvíjaním úspešných postupov.

11.12.2019 | Darija

Môj syn vyštudoval v Holandsku Univerzitu of Applied Sciences (aplikované vedy), počas štúdia musel absolvovať dve polročné stáže v spoločnostiach, ktorých core business úzko súvisel s jeho študijným zameraním. Poslednú stáž absolvoval v ropnej spoločnosti, kde po získaní diplomu, pracuje dodnes. Keď obdobie povinných stáží hodnotí spätne, hovorí ako o neuveriteľnej konfrontácii teoretických znalostí s praktickými zručnosťami (nevynímajúc schopnosť začleniť sa do kolektívu, ako je adaptabilita, orientácia, zodpovednosť).

Na druhej strane, na Slovensku sa veľa polemizuje o primárnom vzdelávaní, priebežnom a post tak, aby boli ľudia schopní adaptovať sa na trhové podmienky. V prvom rade, nevidím v štruktúre slovenského hospodárstva extra pridanú hodnotu pre tých skutočne vzdelaných a talentovaných, pripadne len minimum. To, že je aktuálny blog o AI revolúcii a prispôsobení vzdelávania sa a zručností prichádzajúcim trendom je síce pekné, avšak podľa môjho názoru sa táto potreba v podmienkach SR týka viac stredných odborných škôl ako vysokých.

12.12.2019 | rarasok

Iste ale toto sa da aplikovat na IT. Za par mesiacov je clovek zvladnut software tak, aby mohol zakat ucit (aspon zaciatocnikov). Okrem toho je celkom pravdepodobne tento software este pred par rokmi neexistoval pripadne to boli 3 verzie dozadu, takze as neexistuje nikto kto ma diplom. Na druhej strane ked niekto vystudoval vykonovy elektrotechniku alebo medicine a ma z toho doktorat, tak jeho vedomosti su platne dlhodobo a je proste nemozne, aby ho niekto dohnal dajakym rychlokurzom (dotycny sa musi samozrejme sustavne vzdelavat, aby nezaostal).

Milan Polešenský

Milan Polešenský
  • Počet článkov: 2
  • Priemerná čítanosť: 4566
  • Priemerná diskutovanosť: 13
  • RSS blogu

O blogu

Vyštudoval som politológiu, v súčasnosti pracujem v IUVENTE - Slovenskom inštitúte mládeže a pôsobím v neziskovom sektore. Venujem sa najmä neformálnemu vzdelávaniu a jeho uznávaniu, budúcnosti trhu práce a žiackej participácii na školách.

Moje odkazy