Prihlásenie | iPhone/iPad

Diskusia

O kom sa mlčí v kauze pôžičkový fond

November 3, 2011 / eTREND /

Diskusia (10 reakcií)

  • 4.11.2011 / m. / Reagovať

    iba maly komentar.
    Kupa budovy z dlhodobeho hladiska nemusi byt az taka zla vec. Nemam pocit, ze by si banky svoje sidla prenajimali. Snad iba presunuta Postova, ktoru tuneluje cez najomne J&T …
    Je fajn, ze ste po rokoch dostali zo SPF Zburina a Plavcana, kotri stratili zmysel pre mieru. Otazne je, ci tento skandal SPF prezije, alebo ho polozi.
    Z dlhodobeho hladiska je jedno ci budu verejne peniaze urcene pre studentov tunelovat statni uradnici alebo banky, ktore budu poskytovat “dotovane studentske pozicky” a na reziu zhltnu viac ako vsetky tie nezmyselne pseudostudie.

    • Trochu scestny \"iba maly komentar\"......

      4.11.2011 / CondorOne / Reagovať

      … je predsa rozdiel zobrat si navratnu pozicku a casom ju splatit a je jedno ci od fondu alebo banky v porovnani s tym, ak niekto ukradne peniaze formou fiktivnej protihodnoty, ktore nikdy nesplati spat…..

      To, co tam ti vagabundi robili nie je nic ine ako cisty tunel a mali by ist za to do basy!
      Velmi by som si prial, aby sa na Slovensku prestali beztrestne prepekat kauzy ako tato alebo platina ci emisie…. akterom tychto kauz treba dat exeplarne, vynimocne tresty a posadit ich do chladku na 25 rokov. V Cine by zato dostali trest smrti.

      • 4.11.2011 / m. / Reagovať

        premrstene platy v bankach su tiez “ukradnute peniaze formou fiktivnej protihodnoty”, ktore zamestnanci, riaditelia, clenovia spravnych a dozornych rad nikdy nesplatia spat, ani ked nakoniec stat musi zachranovat a oddlzovat banky.

        • 4.11.2011 / CondorOne / Reagovať

          mate to trochu pomylene.
          Banky su sukromnym vlastnictvom a manageri bank su plateni len z toho co banka vyprodukuje pre akcionarov, ktorymi nie je ani stat ani danovi poplatnici. Su teda plateni zo sukromnych zdrojov a nie z penazi nas vsetkych.
          Pokial idete s autom do zanakoveho autoservisu tak zaplatite za normohodinu 60-80 EUR. Mozete ist k niekomu do garaze, kto vam auto opravi na kolene a zaplatite 20 EUR. Rovnako si vase peniaze mozete zhodnocovat doma v perinach a hypoteku si nemusite nikdy z banky zobrat….nikto vas k tomu nenuti. Ziadna z bank nekradne z penazi danovych poplatnikov na rozdiel od tych vagabundov v pozickovom fonde.

          • 4.11.2011 / m. / Reagovať

            asi zijem v inom svete, nie v tom vysnivanom neoliberalnom …
            pokial viem, do slovenskych bank bolo okolo roku 2000 naliatych 100 mld. SKK. Od statu, od danovych poplatnikov.
            ESFS (euroval) ide naliat do europskych bank cca. 100 mld. EUR. Od clenskych statov, od danovych poplatnikov. Aj to bude nakoniec malo.
            FED napumpoval pomocou TARP do americkych bank 700 mld. USD. Z FEDu, cize v zasade od statu.
            Takze ake sukromne zdroje a nie peniaze nas vsetkych? Get real.
            Zda sa, ze svetove bankovnictvo, nielen to slovenske, uz dlhy cas produkuje iba virtualne uctovne zisky, z ktorych si vyplacaju odmeny za svoju “namahavu”, “zlozitu” a “uzitocnu” pracu. Ked sa ukaze, ze veci boli nerealne, zatiahne to nakoniec stat. To som myslel tou fiktivnou protihodnotou.
            V znackovej banke sa mozem citit lepsie ako v neznackovom pozickovom fonde. V konecnom dosledku ten vylesteny mramor nakoniec platim ja, rovnako ako tu galeriu v sidle SPF …

            • 7.11.2011 / CondorOne / Reagovať

              nemyslim si, ze zijete v inom svete, len sa nato pozrite trochu v sirsich suvislostiach….

              Preco vascina bank, ktore mali od statov pozicane zdroje na prekonanie krizy tieto velmi rychlo splatili spat? Odpoved je jednoducha, v pripade ak dal stat do bank zdroje, aby ich pocas krizy posilnil, tak ziskaval nad nimi aj znacny vplyv (napriklad aj co sa tycha vyplacania bonusov). Preto ich banky vratili akonahle to bolo mozne – aby mohli dalej nezavyslo hospodarit.

              Co sa tyka FED-u… to co robia nie je nic ine ako emisia novych, nekrytych penazi…. znizuju tym realnu hodnotu dlhu a v konecnom dosledku takto nezachranuju ani tak banky ale tych chudakov, ktori si pobrali hypoteky a uvery, ktore kryli dalsimi uvermi a dalsimi a teraz ich nestihaju splacat….Ano, mozete sa teraz pytat, preco im tie uvery teda banky poskytovali…. a ja sa vas mozem spytat, preco si ich ti danovi poplatnici brali, ked mohli predpokladat, ze nebudu mat na ich realne splavanie….

              … urcite to vsak neospravedlnuje to, ze nejaky vagabund moze okradat danovych poplatnikov rozkradanim v Studentskom pozickovom fonde, aby sme sa vratili k meritu veci. ;o)

              • 8.11.2011 / m. / Reagovať

                aby som sa vratil k mojej povodnej poznamke – je otazne, ci SPF tento skandal prezije alebo ho polozi. T.j. ci rytieri na bielych konoch (Sipos, Salner, Golias, Kiss, Dancikova) z tejto institucie spravia lepsie fungujucu instituciu, alebo o dva tri roky po masivnej PR kampani zistime, ze starat sa o tych 500 mil. SKK studentskych poziciek je vlastne dobry biznis pre banky, ktore su na to ‘lepsie vybavene’, ale nizku lukrativitu ‘potrebuju kompenzovat’ pravidelnou statnou dotaciou.

  • TARP

    5.11.2011 / lokal / Reagovať

    nechcem sa miesat do toho, ale co spravil FED s TARP, tak este na tom ziskal a vratili sa mu peniaze aj s “urokmi”, dostudujte si pan m. o com bol TARP. Prave od ministra financii z USA dostala Europa radu aby spravili nieco take aj v EU ;)

  • Aktivity - POPLATNÍCI NA UDICI

    5.11.2011 / annnka / Reagovať

    Súhlas. Naozaj je nutné vynakladať verejné prostriedky len na účel, na ktorý boli vyčlenené…

    Nie je však rozumné robiť si ilúzie o bankách…
    Prípad amerických bankárov z Goldman Sachs a ich podiel na kríze Grécka je užitočné detailnejšie poznať a …

    Rovnako je dobré vziať do úvahy mimoriadne – no utajené – možnosti bánk korumpovať politikov. Ako VIP klientov, napr. osobitným úročením ich vkladov a …Ak by sme ich všetci poznali, i sánky by nám padli…

    Je potrebné sa aj v týchto kontextoch dívať na “obranu” bánk pred ich zdaňovaním …
    Resp. na konanie politikov, ktorí síce “chcú” bankám zvýšiť dane. Ale zároveň nevytvoria poistku, aby si vyššie zdanenie banky neriešili cez bankové poplatky…

    Chýba mi aj širšia odborná a občianska diskusia – odkiaľ – pokiaľ je výška úrokov i bankových poplatkov primeraná. A od akej hranice je už legislatívne umožnenou a podporovanou úžerou…

  • priklad z US

    8.11.2011 / m. / Reagovať

    aby to nebolo len take teoreticke, tu je priklad z US, kde proces odpojenia sukromnych bank z poskytovania dotovanych studentskych poziciek z federalnych zdrojov nebol zdaleka taky bezproblemovy – banky maju najlepsich lobistov, platia za lobing najviac. A ziadny cash-flow z ktoreho si mozu daco vycucnut nie je zly …

    http://www.nytimes.com/2010/03/26/us/politics/26loans.html

eTREND je členom IAB Slovakia

Servery eTREND prevádzkuje Digmia
Digmia