Maďarská rádiová podpásovka

Vzdialenosť politiky a podnikania či práce v médiách je na Slovensku v mnohých prípadoch nezdravo malá – dobrovoľne (médiá verejnej služby, kšeftovanie s digitalizáciou) alebo nedobrovoľne (úspešné žaloby politikov voči novinám, legislatívny nátlak, verbálne útoky, zavádzanie sankcií pre online video).

V porovnaní s tým, čo sa tento týždeň stalo v Maďarsku, tu je však stále mediálny raj. Ak vám to náhodou ušlo – tamojšia licenčná rada, orgán prideľujúci frekvencie pre rozhlasové a televízne vysielanie, zničil viac než desať rokov fungujúcu dvojicu najpočúvanejších rozhlasových staníc. Politickí nominanti pridelili frekvencie spoločnostiam napojeným na ináč úhlavných nepriateľov – FIDESZ a MSZP.

Jedna vec je pokutovať médiá a tým sťažovať či ohrozovať ich existenciu v správnych a súdnych konaniach, ako sa to deje na Slovensku. Aby však politika pre vlastné záujmy zlikvidovala dva fungujúce etablované súkromné podniky – to je na európske pomery tvrdá podpásovka.

Na maďarskom prípade je smutne ironické, že tamojšia politika dokázala urobiť frašku ešte aj z tej metódy výberového konania, ktorú možno považovať za rezistentnejšiu voči podplácaniu politických bábok. Frekvencie, na ktoré Sláger rádió a Danubius stratili po uplynutí lehoty nárok, sa nedali získať formou často subjektívneho a netransparentného beauty contestu, ale formou dražby.

Firmy prepojené na FIDESZ a MSZP prisľúbili platiť za ročnú koncesiu až polovicu zo svojich tržieb – ak teda nič nezarobia, nemusia ani nič platiť. Informácia, odkiaľ budú rádiá brať peniaze na svoju existenciu, členov licenčného orgánu nezaujímala – ich životaschopnosť vraj ukáže čas.