Sľúbili vravieť pravdu len, sľúbili sme si nový deň

Štát je v rukách zla, ktoré ešte nepovedalo posledné slovo. Teraz nie je čas na vzájomné taktizovanie, hľadanie lepšej východiskovej pozície, či preťahovanie si pravicových voličov. Sme v čase, kedy buď ukážeme schopnosť spoločne poraziť zlo, alebo sa kvôli nejednotnosti necháme položiť na lopatky. Tu už nejde o partikulárne preferencie, osobné ambície, či separátne záujmy, tu ide o veľa viac. V týchto dňoch nastal zlomový bod, dnes sa rozhoduje o charaktere štátu na dlhé obdobie.

Nás Ficove fabulácie nezaujímajú, ale v internetovej dobe elektronických registrov, foafov, Googlov, novinových portálov a vôbec prelinkovaného sveta nemožno brať niektoré verejne dostupné informácie na ľahkú váhu. Bazálna vedecká poučka hovorí: Korelácia neimplikuje kauzalitu. Spoločná londýnska adresa neimplikuje konektivitu. Revolvingová pôžička neimplikuje legalizáciu. Jedna a tá istá švajčiarska banka neimplikuje korupciu. Prepojené firmy neimplikujú nezákonnosť. Tých korelácii je ale toľko, že implikujú vážne podozrenia.

Predvolebné partnerstvo môže mať vo voľbách šancu len ak bude mať zväzok pevné základy. SDKÚ by malo priznať pravdu nech je akokoľvek horká, otvoriť všetky skrine s kostlivcami, rozlúčiť sa so všetkými ľuďmi nepresvedčivej minulosti. Ak máme pred skokom do neznáma vedieť kam dopadneme, budúci partner by mal dať vyčerpávajúce odpovede na všetky nepríjemné otázky médií,  blogerov a Aliancie Fair-play, do posledného detailu vysvetliť národu všetky záhadné čísla, a vo vlastnom záujme odkryť  všetky tie podivné prepojenia. Aj mladomanželia vyhlasujú pri sobáši, že poznajú navzájom svoj zdravotný stav, my najnovšie zisťujeme, že ho nie celkom poznáme.

Integrita nových tvárí v SDKÚ síce naznačuje posilnenie kategórií ako hodnoty a morálka, no v nejasnom prostredí sa to všetko rozmazáva. Aj ich nový líder, nech už si v primárkach zvolia kohokoľvek, musí jasne deklarovať, že má pevnú ruku a odhodlanie chirurga k odstráneniu malígneho tkaniva, ináč je to len povinná jazda maskérňou pred divadelnou premiérou.

Či už spoločne alebo samostatne, ak sa k vyššie uvedenému nepostavia zodpovedne, bude to boj na hlinených nohách. Ak sa niekomu vyššie uvedené zdá ako nekorektná podmienka, tak je to len kondicionál naplnenia spoločného cieľa, „zabrániť prepadnutiu čo len jedného reformného a demokratického hlasu.“ Ak  v niekom vzbudzuje vyššie uvedené dojem montovania sa do cudzích záležitostí, tak ten potom chápe politiku ako vec neverejnú.  

Na budove Bratislavského magistrátu je pamätná tabuľa s citátom bojovníkov proti  okupácii Sovietskych vojsk z roku 1968: Zdvihli sme hlavy proti zdvihnutým hlavniam. Počas nežnej revolúcie, ktorú si niekto ani nevšimol, sme na námestiach spievali patetické slová Ivana Hoffmana,… sľúbili vravieť pravdu len, sľúbili sme si vydržať, sľúbili sme si nový deň. Dnes je protivník akoby stále ten istý, proti okupantom morálky musíme zdvihnúť zástavu s morálkou a minulosťou nezaťaženým ľuďom vstupovanie do zamútenej rieky nesľubuje nový deň.

A na záver ešte jedna paralela. Pred dvoma rokmi neobľúbený rakúsky kancelár, socialista Alfred Gusenbauer, po útoku preferenciami podguráženého ľudoveckého konkurenta Wilhelma Molterera oznámil rezignáciu. No nerezignoval celkom. Gusenbauer ostal predsedom strany,  nevýrazného a málo známeho Wernera Faymanna urobil volebným lídrom. Rakúsky ľavicoví voliči ale nie sú na hlavu padnutí a Gusenbauer pod enormným tlakom pochopil, že finta nevyšla a po pár dňoch oznámil odchod aj z postu predsedu strany. Hoci ľudovci v preferenciách jasne viedli, voľby nakoniec vyhrali socialisti a Werner Faymann je dodnes kancelárom.

Autor je člen SaS.