Kauza Hvorecký verzus Hlina

Na SME-čku vzplanula vojna dvoch kohútov, podnikateľa Alojza Hlinu a spisovateľa Michala Hvoreckého.  

Nepríjemné na tejto obhadzovačke Molotovových článkov a blogov (1 2 3) je ich opozičný charakter. Smutné je, že tí, stojaci na druhej strane rieky, čo charakter nemajú, sa na tom zrejme dobre zabávajú. Čas, miesto, forma a obsah tohto konfliktu nesie znaky nefalšovaného bulváru. Návštevníkom internetových stránok SME sú početné excentrické protesty Alojza Hlinu dobre známe, prekvapuje preto, že práve spisovateľ sa pustil do bahenného boja. Spisovateľ si škodoradostne počkal, až sa jedného dňa zídu opoziční lídri na jednej tribúne s menovaným podnikateľom a vzápätí verejne vypral jeho prádlo. Zatiaľ ešte nevieme, či bolo skutočne špinavé. Nebudem načúvať pudom volajúcim po rýchlom a zdrvujúcom individuálnom súde, veď by som už bol prinajmenšom tisíc prvý.

V tomto boji divokom padla invektíva o spisovateľovi „pseudointelektuálovi.“ Hra na intelektuálov je síce trápna, no keď ju už niekto rozohral, treba si ujasniť ligovú príslušnosť. Aj keď Michal Hvorecký v tomto prípade veľkú intelektuálnu obratnosť nepreukázal, je to človek, ktorý napríklad publikoval vo Frankfurter Alllgemeine Zeitung (FAZ). Je to jedno z najkvalitnejších anglosaských periodík s mimoriadne vysokou obsahovou, jazykovou a informačnou úrovňou. Ak by sa kvalita merala Mohsovou stupnicou tvrdosti, FAZ by bol určite diamant.

K Michalovi Hvoreckému neprechovávam žiadne veľké sympatie, ale v tejto súvislosti by som sa držal jedného poslovenčeného nemeckého príslovia, nechajme kostol v dedine. Hvorecký napísal pre FAZ jeden diel voľnej série zamyslení nad budúcnosťou kapitalizmu, štýlom na mieru ušitým pre veľmi náročného nemeckého čitateľa. Ani ľavicový nádych textu, pre autora typický, ani trošku nepokazil pôžitok z čítania, a ani v najmenšom sa nestratil medzi hviezdnymi autormi série ako napríklad profesor Paul Kirchhof, výrazná to postava ekonomického a politického života Spolkovej republiky. Neviem, koľko je takých zo slovenskej novinárskej či spisovateľskej obce, čo publikovali v zahraničnom médiu formátu Frankfurter Alllgemeine Zeitung, v spoločnosti ľudí formujúcich nemeckú ústavnú a ekonomickú politiku.

Aj my vo vede máme hviezdny časopis s najvyšším kombinovaným „impact factorom“ Nature, kde sa o uverejnenie článku snažia státisíce vedcov, podarí sa to len vyvoleným. Ešte som napríklad nenarazil na autora so slovenskou afiliáciou, aj sám som sa o to raz pokúsil, no neúspešne. Uverejnenie jediného článku v prestížnom periodiku môže byť pre niekoho smiešne akademické, no pre mňa je dostatočne selekčné.      

Ak slovenskému verejnému životu niečo chýba, tak je to úroveň. Nechutných a neslušných nechutnosťou a neslušnosťou sotva porazíme.