Ucho Smerom k Internetu

Režisér Karel Kachyňa v slávnom filme Ucho zobrazil odpočúvacie praktiky komunistického režimu tak explicitne, až si film išiel priamo zo strižne poležať do trezoru na 20 rokov. Nakrútený bol na začiatku normalizácie, na plátna kín sa dostal  až po revolúcii. Ďalších dvadsať rokov od premiéry má ale mocenská zložka so slobodnou komunikáciou stále akýsi problém.

Slobodní občania by v slobodnej krajine radi komunikovali s kým chcú, koľko len chcú, ako len chcú a neradi by sa so svojim súkromným svetom delili s treťou stranou. Špehovanie vlastných občanov bolo prirodzené pre režimy typu „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak“, je však povážlivé, ak iná vyššia inštancia, Európska únia, žiada vo svojej smernici monitorovanie internetovej komunikácie. Tak ako za normalizácie, tak aj dnes sa pes ľahko nájde, treba len poriadnu palicu.

Európska únia žiada od poskytovateľov internetových služieb šesťmesačné uchovávanie všetkých identifikačných údajov kvôli boju proti terorizmu, detskej pornografii, organizovanému zločinu a podvodom v elektronických obchodoch. Trestné činy sú to vážne, no drvivá väčšina Európanov  nie sú ani teroristi, ani úchyláci, ani mafiáni a ani internetoví podvodníci. Ako povedal pre sobotňajší rakúsky Kurier europoslanec Jan Phillip Albrecht, európska smernica robí každého z 500 miliónov obyvateľov podozrivým bez rozdielu. V Nemecku sa pripojilo 33 000 občanov k ústavnej sťažnosti ku zákonu opierajúceho sa o predmetnú smernicu a od polovice decembra sa tým ide v Karlsruhe zaoberať ústavný súd.

Na Slovensku máme obrovské problémy s implementáciou mnohých európskych štandardov, no keď ide o špehovanie občanov, tu ideme horlivo aj nad rámec európskej smernice. Návrh novely  o elektronických komunikáciách z dielne Ministerstva dopravy  žiada na návrh Ministerstva vnútra uchovávať prevádzkové údaje „odo dňa ukončenia komunikácie najmenej 12 mesiacov.“ Aj anonymizéri, teda softvér, alebo internetová služba znemožňujúca alebo sťažujúca dopátranie sa identity užívateľa, majú byť zakázané. Nie aby vláda usilovne napomáhala penetrácii internetu do širokých vrstiev obyvateľstva, vyviedla nás z praveku e-Governmentu, liberalizovala telekomunikačný trh a tým nás zosadila z čela najdrahších prístupov k vysokorýchlostného internetu v rámci OECD, oni radšej špehovať a zakazovať. To im ide najlepšie, tvoriť a rozvíjať nevedia.

Teroristi, mafiáni, úchyláci a podvodníci, na ktorých je novela vraj namierená, môžu ďalej pokojne spávať. Navrhované monitorovania, obmedzenia a zákazy sa dajú technicky viac či menej jednoducho obísť, internet je plný takýchto trikov, špehovať a molestovať budú orgány tak akurát normálnu internetovú komunitu. Súčasná  vládna garnitúra sa s internetom veľmi nekamaráti, otvorené a liberálne médium je nepríjemnou kritickou platformou, kde sa možno veľa dočítať o korupcii, krádežiach, klamstvách a klientelizme. Oni by mali radi kritikov pod kontrolou, a ako to už v „silnom štáte“ chodí, to všetko na náklady súkromných firiem.

Dnešná vládna garnitúra hrá na momentálny šou efekt, no história sa bude opierať o internetovú pamäť a tá k nim bude už naveky nemilosrdná. Internet dáva inštitútu dedičného hriechu nový rozmer, im to už zrejme začína dochádzať, no idú na to z civilizačne opačného konca. Ak aj dnes prekabátia nejakých voličov, neprekabátia ale stovky serverov, kde budú  na dlhé veky uložené a ľahko prístupné písma o všetkých tých „pochybeniach“. Hoci boj s internetom definitívne prehrali, snoriť a zakazovať budú ďalej, chybou by bolo preto pasívne sa prizerať. V tom boji divokom za otvorenú spoločnosť nech každý podľa svojich možností o dušu píše, odhaľuje, bloguje, komentuje, voľ nebyť, ako byť zadubeným internetovým otrokom.