Rád by som

Na začiatku nového roka by som vám rád chcel povedať, že bude lepší. Rád by som chcel s 99-percentnou istotou (síce to číslo už dnes z istých dôvodov znie ako klišé) tvrdiť, čo bude pre nás všetkých v tomto roku najlepšie. Hoci aj odhadom. Našťastie nemusím, nie som ani analytik, ani vami platený politik. Najistejšie sa mi však zdá riadiť sa sedliackym rozumom. Ako napríklad pri pohľade na rozmazané očné tiene talianskej ministerky práce Elsy Fornerovej, keď pred koncom vlaňajšieho roku škrtala dôchodky. Nemusíte totiž poznať demografické štatistiky Talianska, aby ste poznali dve veci: že situácia je temnejšia, ako sa zdalo, a že teatrálne slzy političky sú len ospravedlnením za nezvládnutie situácie. Inými slovami, je to už len na našom rozume a schopnostiach, nie na slzách štátnikov. V každom prípade veril som, že Taliani aj napriek stiahnutejším dôchodkom (priemerný je na úrovni 1 283 eur) Nový rok oslávia grandiózne. Nečakal som ani o nič menej ľudí na Times Square či o tri delobuchy menej na moste v Sydney a pod Big Benom. Život je totiž síce jeden z najťažších, ale zároveň len jeden a práve dnes. Azda s takým pohľadom sa dá na zajtrajšky pozerať o niečo lepšie. Prajem vám neznesiteľne dobrý rok 2012.