Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Radovan Kazda

Sypké základy projektu ropovodu do Schwechatu

31.07.2013 | Radovan Kazda

Investícia, alebo plytvanie?

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 4

Rubrika

Energetika

Spoločnosť BSP Bratislava - Schwechat Pipeline GmbH, ktorá pripravuje prepojenie ropovodu Družba na úsek Bratislava-Schwechat, investovala do prípravy projektu už 12,5 milióna eur. Napriek tomu sa zdá byť čoraz zjavnejšie, že ak sa projekt napokon zrealizuje, jeho najväčším rizikom nebude ekologická, ale ekonomická katastrofa.

Zámer TRANSPETROL-u, ktorý je akcionárom BSP, sa na prvý pohľad zdá byť celkom zjavný a racionálny. Firme klesá objem prepravenej suroviny, podľa výročnej správy za rok 2012 klesol od roku 2008 z 10,6 na 8,4 milióna ton ropy. Klesá totiž záujem českých odberateľov, ktorí sú už prepojení na iné ropovody. Naopak, OMV má vraj záujem o využitie tohto transportného kanála a vláda má záujem o udržanie a posilnenie ziskov tejto štátnej firmy, ktoré by sa dostali do štátneho rozpočtu. "Šermuje" pri tom aj obľúbeným bonmotom vlád o potrebe zabezpečenia „energetickej bezpečnosti krajiny“.

Lenže je tu niekoľko nezrovnalostí.

  1. TRANSPETROL nevie, koľko bude projekt stáť. Ich odhadovaná suma medzi 75 až 140 miliónov eur predstavuje rozpätie, ktoré podstatne mení návratnosť projektu. Čistý zisk spoločnosti už niekoľko rokov permanentne klesá, TRANSPETROL navyše nemá doriešený spor o (ne)uznanie dlhu vo výške 13 miliónov eur, ktorý uznal „samozvaný“ šéf podniku Ignác Ilčišin. Kvôli tomu má firma v súčasnosti v Česku zablokované finančné zdroje.
  2. Ďaleká návratnosť investície. Kapacita ropovodu do Schwechatu má byť 3,25 – 5 mil. t /rok. TRANSPETROL prepravil v roku 2012 8,4 milióna ton ropy so ziskom pred zdanením 7,3 milióna eur, po zdanení 3,8 mil. eur. Aj keby prepojenie využíval OMV v plnej kapacite, čo je málo pravdepodobné, tak návratnosť investície bezpochyby nebude do 15 rokov, ale podstatne viac rokov. Tomu, že ropovod Družba bude po desiatkach rokov vo funkčnom stave aj na ukrajinskom a ruskom území, alebo že nedôjde k ďalšiemu zhoršeniu rusko-ukrajinských vzťahov, v TRANSPETROL-e zjavne nadmieru veria.
  3. Riziko plytvania. Po tom, čo vláda Roberta Fica spätne odkúpila od JUKOS-u akcie, ktoré by zrejme skončili v Gazprome, síce pribrzdila (i tak nezastaviteľné) posilňovanie obchodného vplyvu Ruska na Slovensku, no oslabila tým zároveň motiváciu Ruska udržovať obchod cez ropovod Družba. Rusko, ako je známe, dokončilo novú vetvu baltického rozpovodu aj v záujme vyhnúť sa závislosti od prepravy ropy cez Ukrajinu. Zoštátnením TRANSPETROL-u sa zároveň zvýšilo riziko, že jeho investičné rozhodnutia už nebudú motivované budúcim ziskom, ale „plnením túžob“ kamarátov vládnej strany.
  4. Otázna reálnosť dopytu. O tom, do akej miery naozaj potrebuje OMV dotyčné prepojenie a ako projektu verí, napovedá i fakt, že OMV je iba 26 % podielnikom v BPS. TRANSPETROL financuje 74 % projektu. Okrem toho, výročná správa z roku 2010 informuje o "drobných" nášľapných mínach v zmluve, napríklad, že TRANSPETROL nesie všetky riziká a náklady vzniknuté alebo spojené s odstránením ropovodu Bratislava Schwechat, ktorého výstavba sa plánuje v budúcnosti.
  5. Pochybná energetická bezpečnosť. Projekt nijako významne nerieši proklamovanú energetickú bezpečnosť, respektíve diverzifikáciu dodávok. Aspoň nie v dohľadnom čase. Kapacita ropovodu AWP, ktorý smeruje do Schwechatu, je totiž naplnená. Konštatuje to aj štúdia, ktorú si dala vypracovať Európska komisia v roku 2010. Nehovoriac o tom, že ropovod AWP kontroluje OMV, so 76 % akcií. Zdá sa, že slovenská strana je v porovnaní s rakúskou zjavne viac ústretová podporovať priameho konkurenta spoločnosti, ktorá sa podstatnou časťou podieľa na príjmoch štátneho rozpočtu.
  6. Diverzifikácia koho? Slovnaft už na diverzifikácii svojich zdrojov pracuje a ropovod BSP evidentne nepovažuje za prínosný. V decembri minulého roku podpísali Slovnaft, Transpetrol a Skupina MOL memorandum o spolupráci pri modernizácii a zvýšení prepravnej kapacity ropovodu Friendship1 medzi Slovenskom a Maďarskom. Projekt je práve predložený na posudzovanie podľa zákona o EIA. Opäť zjavný paradox dvoch odlišných projektov: zatiaľ čo prepojenie na ropovod Adria má na maďarskom úseku realizovať skupina MOL a TRANSPETROL iba minoritnú časť na Slovensku, v prípade ropovodu do Schwechatu je to presne naopak.

Do projektu ropovodu z Bratislavy do Schwechatu sa už „vylialo“ 12,5 milióna eur, ale ešte stále je možné zastaviť ho. Štátny TRANSPETROL sa púšťa do rizikovej investície. Vláda, ktorá projekt podporí, vystaví sa riziku plytvania s finančnými prostriedkami, ktoré mohli byť použité v rozpočte verejnej správy.

 

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 4

Rubrika Energetika

Tagy Energetika, preprava ropy

Radovan Kazda

Radovan Kazda
  • Počet článkov: 48
  • Priemerná čítanosť: 3609
  • Priemerná diskutovanosť: 7
  • RSS blogu

O blogu

Blog o environmentálnej politike. Spoluvydávam a vediem periodiká so zameraním na odpadové hospodárstvo a energetiku. Pôsobím tiež v Konzervatívnom inštitúte M. R. Štefánika.

Radovan Kazda

Radovan Kazda
  • Počet článkov: 48
  • Priemerná čítanosť: 3609
  • Priemerná diskutovanosť: 7
  • RSS blogu

O blogu

Blog o environmentálnej politike. Spoluvydávam a vediem periodiká so zameraním na odpadové hospodárstvo a energetiku. Pôsobím tiež v Konzervatívnom inštitúte M. R. Štefánika.

Kalendár sa načítava...